Kollárovi to nevyšlo, Fico to skúša inak. Štátne nájomné byty plánuje vláda stavať už čoskoro

Bývanie je čoraz drahšie a podľa expertov na trhu to na budúci rok bude ešte horšie. Naše peňaženky výrazne zaťažuje nielen kúpa vlastnej nehnuteľnosti, ale rovnako aj každomesačné platby za nájom. Po fiasku s nájomnými bytmi, o ktorých v jednej z bývalých vlád hovorilo hnutie Sme rodina, projekt štátnych bytov oživuje súčasná vláda na čele s Robertom Ficom (Smer). Nájomné však nebude také nízke a bytov nebude toľko, ako sľuboval ešte Boris Kollár.

19.12.2024 05:00
debata (7)
Nájomné byty v Novom Meste nad Váhom pred prerábkou slúžili vojakom ako kasárne
Video
Zdroj: TV Pravda

Premiér Fico po návšteve Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania priblížil, že projekt sa blíži k svojmu finále a do života by sa mohol začať dostávať už od januára 2025. „Blížime sa k finalizácii všetkých rozhodnutí, ktoré potrebujeme na to, aby sme mohli od januára začať reálne tento projekt dostávať do života,“ povedal predseda vlády.

Štát bude pri obstarávaní týchto bytov spolupracovať so súkromnými investormi. O výstavbu nájomných bytov mali zatiaľ záujem dvaja investori, s ktorými už vláda údajne podpísala zmluvu – poisťovňu Kooperativa a rakúsku spoločnosť WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft mbH Wien. Každý z investorov sa pritom zaviazal, že zabezpečí 500 nájomných bytov – dokopy je ich tak zazmluvnených tisíc.

Developerom štát poskytne výhodu v podobe možnosti uplatniť si nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) – sadzba má mať výšku päť percent. Problémom však je, že vláda na takýto krok najskôr potrebuje povolenie od Európskej komisie, ktorá skúma, či nejde o nepovolenú štátnu pomoc, ktorá by diskriminovala ostatných hráčov na trhu.

Fico však už pri oznamovaní detailov projektu ešte koncom novembra povedal, že sa vláda s Európskou komisiou na päťpercentnej DPH dohodla. Spomínaní developeri, ktorí majú nájomné byty zabezpečiť, však napriek tomu hovoria, že problémy môžu aj tak nastať.

Fico tiež zdôraznil, že nepôjde o sociálne byty. „Ak niekto vytváral dojem, že sa ide urobiť projekt, kde si ľudia budú prenajímať byty za sto eur mesačne, tak je na veľkom omyle. Ide o štandardné nájomné byty, kde budú ľudia platiť komerčné nájomné, ktoré však bude do určitej miery nižšie ako nájomné na trhu,“ zdôraznil premiér.

Napriek tomu, že nájomné v týchto bytoch nemá byť výrazne nižšie ako v prípade, že si človek prenajíma nehnuteľnosť od súkromného vlastníka, ľudia budú môcť aj tak ušetriť stovky eur. Zamestnávateľ totiž bude môcť svojmu zamestnancovi prispievať na bývanie. Tento príspevok bude oslobodený od daní a odvodov. Po zohľadnení tohto príspevku bude môcť človek na nájme zaplatiť o 200 až 250 eur menej ako v prípade prenájmu komerčného bytu.

Nájomných bytov však nemá stáť 100-tisíc, ako sľubovalo niekdajšie koaličné hnutie Sme rodina. Koľko ich má byť celkovo, predseda vlády zatiaľ nespresnil. Povedal len toľko, že byty majú mať rozlohu od 27 do 90 metrov štvorcových a mali by stáť na miestach, kde sú najviac potrebné.

Problémová agentúra

Kľúčovú úlohu v celom procese výstavby štátnych bytov, ktoré majú znížiť deficit nehnuteľností na trhu, bude zohrávať spomínaná agentúra na podporu štátneho nájomného bývania. Jej úlohou bude okrem iného viesť register ľudí, ktorí majú záujem o takýto typ bývania.

Podľa premiéra bude mať inštitúcia na starosti aj iné veci. V prvom rade by mala tlačiť na investorov, aby začali realizovať svoje prvé predstavy a taktiež, aby do systému vkladali prvé byty. Agentúra by okrem toho mala zorganizovať aj celoslovenské stretnutie predstaviteľov samospráv a taktiež vykonať monitoring veľkých firiem, ktoré stavajú byty, a zistiť, či je možné ich nehnuteľnosti využiť aj v štátnom projekte.

Hlasy kritikov však tvrdia, že štátna agentúra, na ktorú sa vláda pri výstavbe nájomného bývania spolieha, ani dva roky od svojho vzniku nevykazuje žiadnu činnosť. Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu inštitúcia neplní účel, na ktorý bola vytvorená, pretože Európska komisia stále preveruje, či je navrhovaná podpora bývania v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže.

Podľa kontrolórov bolo od roku 2021 až do roku 2024 na prípravu modelu dostupnejšieho bývania a rovnako aj na činnosť spomínanej agentúry vynaložených viac ako päť miliónov eur. „Na činnosť agentúry boli vynakladané finančné zdroje, rástol počet zamestnancov a významne do jej hospodárenia vstúpili od septembra minulého roka aj výdavky súvisiace s prenájmom. Agentúra obstarala počas svojej existencie právne poradenstvo za vyše 270-tisíc eur napriek tomu, že mohla využiť právne služby Úradu vlády,“ povedal šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Najvyšší kontrolný úrad štátnej inštitúcii okrem toho vyčíta aj neefektívne nakladanie s verejnými financiami, ktoré má byť v rozpore s pravidlami dobrého hospodárenia. „Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania bola oboznámená s výsledkom kontroly a berie na vedomie stav, v ktorom sa nachádzala počas bývalého vedenia. V súčasnosti prebieha realizácia prijatých opatrení zistených v súvislosti s výkonom kontroly a celý proces je podrobne monitorovaný z pohľadu všetkých zainteresovaných inštitúcií a strán,“ reagovala na zistenia kontrolórov pre Pravdu ešte v polovici októbra marketingová manažérka agentúry Jana Jurčišinová.

Stále nestojí ani jeden byt

Hoci sa o dostupnejších štátnych bytoch pre Slovákov hovorí už roky, stále nebol postavený ani jeden. Problém s bývaním za ten čas narástol do obrovských rozmerov. Bytov je na našom trhu málo a ponuka ani zďaleka nestačí pokrývať dopyt. Odborníci pritom upozorňujú, že bývanie je pre mladých ľudí čoraz menej dostupné a v niektorých prípadoch sa k svojej nehnuteľnosti ani nedopracujú.

Platí, že až 70 percent mladých ľudí vo veku medzi 25 – 29 rokom života žije s rodičmi. Problémy im pritom spôsobujú nielen vysoké úrokové sadzby – v júni 2024 bola podľa Národnej banky Slovenska dostupnosť úverov najnižšia za posledné desaťročie – ale aj vysoké ceny nájmov.

Napríklad za dvojizbový byt v hlavnom meste platia ľudia mesačne 600 až 700 eur, v ostatných krajoch dávajú za takýto byt okolo 600 eur. Cena za prenájom trojizbového bytu sa v centre Bratislavy môže vyšplhať až na 1 200 eur, v Košiciach ide v priemere takmer o 900 eur a napríklad v Žiline za takýto byt zaplatíte priemerne 780 eur za mesiac.

Štátom dotované nájomné bývanie malo ľuďom ušetriť stovky eur. Hnutie Sme rodina sľubovalo, že v závislosti od konkrétneho okresu malo byť nájomné nižšie o 30 až 50 percent ako pri komerčnom bývaní. V praxi by to vyzeralo tak, že zatiaľ čo teraz súkromnému vlastníkovi platíte mesačne za byt napríklad 600 eur, štát by vám byt prenajal za 300 alebo 400 eur. Predseda hnutia Kollár však ešte pred voľbami v roku 2020 hovoril, že by mesačné nájomné za dvojizbový byt mohlo byť vo výške 200 eur.

Realita ale bude nakoniec iná a takéto lacné nájomné bývanie nevznikne. „Štát dokáže výrazne podporiť a znížiť štandardné komerčné nájomné v týchto bytoch. Ak by napríklad štandardné nájomné za trojizbový byt v Bratislave v primeranej kvalite bolo na úrovni 800 až 820 eur, zákon umožňuje zamestnávateľovi znížiť toto nájomné príspevkom až na 600 eur,“ povedal už skôr premiér Fico, ale s tým, že ide iba o sumu samotného nájomného, ku ktorej je ešte nutné prirátať aj platby za energie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 7 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Robert Fico #nájomné byty #Boris Kollár