Nekonkrétna pomoc od štátu
Problémom pre jednotlivé jednorodičovské rodiny podľa Ondreja Galla je, že štát tento pojem v zásade nepozná, preto ani nenastavuje opatrenia, ktoré by konkrétne týmto skupinám ľudí mali pomáhať. „Momentálne jednorodiča nemáme definovaného v rámci žiadneho systému dávok. Jediná dávka, ktorá je upravená pre jednorodiča, je nárok na dlhšiu rodičovskú dovolenku. Nie sú to tri, ale štyri roky,“ hovorí Gallo. „V každom inom prípade sa štát k nim správa ako k akejkoľvek rodine s dvoma príjmami,“ dodáva s tým, že urobiť definíciu osamelého rodiča nie je jednoduché. Určite by podľa Galla ale mal vzniknúť určitý typ adresnej dávky, ktorá by bola naviazaná na bývanie. Práve bývanie totiž tvorí veľkú časť spotrebného koša.
V súčasnosti príspevok na bývanie existuje, ten je ale naviazaný na stav v hmotnej núdzi. Vláda v programovom vyhlásení hovorí o tom, že chystá reformu systému životného minima, ktoré s hmotnou núdzou súvisí. V rámci týchto zmien sa má z príspevku na bývanie stať samostatná dávka.
Čítajte viac Fico oživuje projekt nájomného bývania, mení podmienky, lacné byty nesľubuje
Vlastnú predstavu o tom, ako by tento systém mal vyzerať, má opozícia. Strana Progresívne Slovensko chce vytvoriť takú sociálnu dávku, ktorá zabezpečí, že náklady spojené s bývaním neprekročia 30 percent príjmov domácností. Tento návrh bol už v septembri tohto roka v Národnej rade SR, parlamentná väčšina ho nepodporila.
„Zásadne dôležitým a chýbajúcim opatrením v našom systéme sociálnej ochrany je príspevok na bývanie ako štátna dávka dostupná pre všetky domácnosti s vysokými nákladmi na bývanie. Toto a ďalšie opatrenia na znižovanie chudoby si však vyžaduje aj investície do personálneho aparátu verejnej správy, pretože adresné smerovanie sociálnej ochrany nie je možné bez individuálneho posudzovania príjmovej situácie domácností,“ hovorí Kusá.
Tomuto druhu rodín by, samozrejme, pomohli aj ďalšie opatrenia – ako napríklad flexibilný trh práce a dostatok miest v škôlkach. Finančná situácia rodičov by sa zlepšila aj v prípade, ak by v krajine bola lepšia vymožiteľnosť práva. Mnoho detí totiž má právo na výživné, no jednoducho ho nedostávajú. „Najväčší problém s výživným je, že sa neplatí,“ hovorí Gallo.
