Minister dopravy Jozef Ráž mladší (Smer) v tejto súvislosti vyzdvihol práve potrebu dokončenia obchvatu hlavného mesta. „Vydanie a právoplatné rozhodnutie EIA pre tento projekt je významným krokom k tomu, aby sme jedného dňa mali plnohodnotný obchvat Bratislavy, teda aj tú severnú časť. Je to o tom, aby sme mali kompletný obchvat a dostali toho štvrť milióna kamiónov, ktoré dnes chodia cez Bratislavu, preč z nášho hlavného mesta," zdôraznil Ráž.
Dokončenie projektu však vodičom prinesie aj iné benefity. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) pripomenul, že tunel Karpaty nielenže spriechodní severnú časť bratislavského obchvatu, ale zároveň prinesie aj napojenie na diaľnicu S8, ktorá bude v Rakúsku. To by znamenalo, že cesta autom z Bratislavy do Viedne by mohla byť oveľa kratšia ako doposiaľ.
Čítajte viac V tuneli Višňové už betónujú cestu. Minister Ráž hovoril o frustrácii, povedal, kedy bude dokončený
Aktuálny posun znamená, že projekt sa teraz môže dostať do fázy získavania stavebného povolenia. Tunel, ktorý má predĺžiť obchvat Bratislavy od Rače po Záhorskú Bystricu, by sa mohol začať stavať na konci roka 2029 a dokončený by mohol byť v roku 2036.
Projekt má zároveň patriť medzi najdrahšie diaľničné stavby na Slovensku – náklady na jeho výstavbu sa odhadujú približne na 1,7 miliardy eur. Ráž v tomto kontexte naznačil, že ministerstvo bude na financovanie stavby nútené hľadať aj externé zdroje. „Je pravdepodobné, že práve preto, aby sme dokázali jeho ekonomickú návratnosť, tak ho budeme do budúcna vynímať z mýtneho systému a systému diaľničnej známky. Tunel bude platiť len ten, kto cezeň pôjde," povedal šéf rezortu dopravy. Minister už skôr povedal, že tento model by mohol byť inšpirovaný tým, ktorý je používaný v Nórsku.
Podľa expertov je výstavba tunela potrebná okrem iného aj preto, že situácia na diaľnici D2 je dlhodobo kritická, najmä počas popoludňajších špičiek. „Tunel Karpaty by vyriešil najmä tranzit sever-juh. To je veľmi dôležité pre našu dopravnú sieť,“ povedal už skôr riaditeľ odboru dopravy Bratislavského samosprávneho kraja Michal Halabica.
Kľúčová stavba
Celý proces výstavby urýchli aj to, že ho vláda ešte koncom augusta tohto roka zaradila medzi strategické investície. Znamená to, že jednotlivé povoľovacie procesy v tomto prípade môžu prebehnúť rýchlejšie ako bez zaradenia do zoznamu kľúčových stavieb.
„Zákon o strategických investíciách dáva najväčší benefit v čase prípravy. To znamená, že teraz sme v čase, keď sa nachádzame pred vydaním posudzovania vplyvov na životné prostredie. V štandardnom procese by sme následne išli do stavebného povolenia. Z väčšej časti ide o tunel, čo znamená, že tam netreba takzvané majetkovoprávne vyrovnanie, keďže ideme pod zemou,“ povedal pred niekoľkými mesiacmi Ráž.
Čítajte viac Nová atómová elektráreň vo vlastníctve štátu nedáva ekonomicky žiadny zmysel, tvrdí analytik Potočár
V praxi to vyzerá tak, že v prípade takýchto vybraných projektov, medzi ktoré sa okrem spomínaného tunela Karpaty zaradili napríklad úseky rýchlostných ciest R4 a R2, môže rýchlejšie a jednoduchšie prebiehať vyvlastňovanie pozemkov pod stavbou či udeľovanie jednotlivých povolení.
Podľa šéfa rezortu dopravy z rozhodnutia o zaradení do zoznamu strategických investícií budú profitovať najmä projekty, ktoré sú na začiatku všetkých administratívnych procesov. Prípravy na stavbu trvajú priemerne osem rokov a nový zákon o kľúčových stavbách môže skrátiť celý tento proces o polovicu.
Na zozname významných stavieb sa ocitol napríklad aj 13 kilometrov dlhý úsek diaľnice D1 Turany – Hubová s odhadovanou cenou asi 1,9 miliardy eur. „Po tom, čo tieto investície vláda zaradila medzi strategické, budú projekty benefitovať vo všetkých piatich oblastiach prípravných procesov. Ide o oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie, povoľovacie procesy, majetkovoprávne vysporiadanie, takzvané vyvlastňovanie, posudzovanie investícií a verejné obstarávanie," ozrejmil minister Ráž.
Pomôže aj čínska technológia?
Plánovaná výstavba tunela Karpaty sa však stretla aj s kritikou. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze nie je potreba razenia tunela v masíve Malých Karpát skutočne preukázaná.
Analytici útvaru pred niekoľkými mesiacmi tvrdili, že Národná diaľničná spoločnosť chce namiesto vykonania riadnej analýzy a vypracovania štúdie iba pokračovať v pôvodnej štúdii z roku 2009, pričom chce vynaložiť 23 miliónov eur na dokumentáciu na územné rozhodnutie. „Na prípravu je pritom dosť času. Podľa transeurópskej dopravnej siete je povinnosť dokončiť diaľnicu do roku 2050 a ani podľa krajského plánu udržateľnej mobility nepatrí tunel Karpaty k najsúrnejším dopravným projektom," zhrnul útvar.
Projekt ešte v máji tohto roka kritizovala aj opozičná strana Progresívne Slovensko (PS). Podľa strany chce vláda projekt tunela Karpaty financovať cez PPP projekty prostredníctvom čínskych firiem. PS okrem toho upozorňuje aj na to, že čínske investície predstavujú riziko a do projektov by bolo potrebné zapojiť skôr európskych partnerov.
Čítajte viac Najväčšia stavba pri Bratislave rastie. Vodiči na diaľnici D1 vidia stroje v akcii, pozrite sa, ako to tam vyzerá
Minister Ráž zároveň už dávnejšie pripustil možnosť, že by s výstavbou tunela mohla pomôcť aj technológia z Číny. Spomínal tunelovaciu technológiu boring machine, ktorá celý proces razenia tunela urýchľuje. „Ak sa bavíme o tom, že slovenské kopce sú plné vody a tunelovacia technika je tam náročná, tak táto technológia má všetky tieto problémy absolútne vyriešené. Nemusíme sa báť žiadneho úniku vody, nebudeme potrebovať odvodňovacie kanály. Vo Višňovom sú problémy s tým, že treba prerábať odvodňovacie kanály. Aj v tuneli Čebrať sú masívne odvodňovacie prvky,“ podotkol šéf rezortu dopravy ešte počas svojej júnovej návštevy Číny.