Slabý rubeľ
Export je pre Rusko mimoriadne významný a pomáha financovať vojnu. Ruská mena výrazne oslabuje, čo je znakom toho, že ekonomika má problémy. Kurz rubľa sa v piatok podvečer pohyboval okolo psychologickej hranice 100 rubľov za jeden dolár. Koncom novembra bol Rubeľ dokonca výrazne slabší ako je táto hranica.
Oslabenie kurzu spôsobili americké sankcie voči Gazprombanke, ktoré by Rusku mali sťažiť financovanie vojny. „Sankcie zacielené na najväčšiu banku, ktorej sa doposiaľ netýkali, a ďalšie tucty finančných inštitúcií, budú ďalej podkopávať a poškodzovať ruskú vojnovú mašinériu. Tento krok sťaží Kremľu obchádzanie amerických sankcií, financovať a vybavovať armádu,“ povedala končiaca americká ministerka financií Janet Yellenová.
Slabý kurz znamená, že sa v Rusku bude výrazne zvyšovať miera inflácie. V októbri sa miera inflácie v Rusku dostala na 8,5 percenta. „Výrazné slabnutie rubľa môže ešte zvýšiť ruskú infláciu. Tá je zhruba na úrovni deviatich percent. Pri zohľadnení iba takých produktov, ktoré Rusi kupujú bežne, dosahuje inflácia takmer tridsať percent. Ruská centrálna banka tak na svojom zasadaní bude musieť zvážiť zvýšenie základnej úrokovej sadzby z už aj tak vysokej sadzby 21 percent na 23 percent,“ vysvetľuje analytik Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Čítajte viac Transakčná daň sa zmení, Pellegriniho požiadavka zostáva nevypočutá. Inak bude vyzerať aj DPH. Aké zmeny prichádzajú?
Vysoké úrokové sadzby znamenajú, že v ekonomike sú relatívne nedostupné peniaze. To vytvára tlak na to, aby ceny prestali rásť. Zároveň to ale znamená napríklad relatívne nedostupné úvery. To obmedzuje ekonomickú aktivitu v krajine.
„Takto vysoká úroková sadzba už teraz dusí ekonomiku a zvyšuje pravdepodobnosť, že sa ruská ekonomika dostane do recesie. Tá doposiaľ prekvapivo odoláva aj napriek prísnym západným sankciám. Recesia sa Rusku vyhýba najmä preto, že ekonomika prešla na vojnový režim a pomáhajú jej masívne výdavky na zbrojenie a armádu,“ vysvetľuje Kovanda.
Ekonomika teda vykazuje relatívne dobré ekonomické čísla, lebo vedie vojnu, no analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský upozorňuje, že zvyšok ekonomiky chradne. „Ruská ekonomická politika je schizofrenická, keď vláda jednou nohou prudko šliape na monetárnu brzdu a druhou nohou na fiškálny plyn. Vyššie úrokové náklady predražia úvery a obmedzia spotrebu aj investície,“ hovorí. Znamená to, že vláda na jednej strane nafukuje ekonomiku výdavkami na obranu, na druhej strane ju brzdia drahé úvery a slabnúce investície.
V treťom kvartáli ruská ekonomika posilnila medziročne o 3,1 percenta, čo je postupné spomaľovanie. V druhom kvartáli tohto roku bol medziročný rast 4,1 percenta a v prvom kvartáli bol rast 5,4 percenta. Vojna skresľuje aj údaje o miere nezamestnanosti, ktorá je v Rusku na úrovni okolo dvoch percent, čo je rekordne nízko. Tieto čísla ale nie sú prekvapivé. „Minimálne milión mužov v ekonomicky aktívnom veku je na fronte, zranených, zmrzačených, mŕtvych a utečených. Zároveň je v ekonomike vysoký dopyt. Bolo by umenie, keby nezamestnanosť v takom stave rástla,“ hovorí Vlachynský. Dopyt po tovaroch a službách mohol podľa neho v Rusku stúpnuť aj preto, že vojaci posielajú relatívne vysoké príjmy späť do Ruska. Do veľkej miery teda platí, že tí, čo pracovať môžu, si prácu nájdu.
