Britské Tesco, ktoré má na Slovensku 163 prevádzok, skončilo minulý rok so ziskom vyše 82 miliónov eur. Kaufland, ktorý rovnako ako u nás najúspešnejší Lidl patrí pod nemeckú skupinu Schwarz Group, skončil so ziskom viac ako 71 miliónov eur. Lidl si v tomto ohľade drží prvenstvo už od roku 2019 a v roku 2023 v čistom zarobil 126 miliónov eur.
Čítajte viac Slovákom sa za nákupom potravín oplatí vycestovať. Lacnejšie ako u nás sú aj v Česku a Rakúsku
Štvoricu najziskovejších obchodov, ktoré na Slovensku pôsobia celé desaťročia, uzatvára rakúska Billa, ktorej tržby sa vyšplhali na 850 miliónov eur a zisk spoločnosti sa priblížil k 12 miliónom eur. Okrem spomínanej „veľkej štvorky" reťazcov u nás sa darilo napríklad aj slovenskej značke Coop Jednota, ktorá v tržbách predbehla aj Billu. Jednota skončila minulý rok s tržbami vo výške takmer 1,7 miliardy eur a s čistým ziskom vyše 32 miliónov eur. Na spresnenie – túto slovenskú značku tvorí 25 samostatných spotrebných družstiev, ktoré sú však, ako pripomína Finstat, pod jednou marketingovou strechou.
Zaujímavosťou je, že Lidl spolu so sesterským Kauflandom dokopy zarobili o polovicu viac ako všetky ostatné analyzované reťazce dohromady. „Vo všetkých nominálnych i pomerových parametroch dominuje sieťam nemecký Lidl. Jeho sesterský Kaufland predstihol britského konkurenta už aj v celkových tržbách. No Tesco sa mu revanšovalo tým, že ho vlani preskočilo v čistom zisku," píše Finstat. Za spomínanými značkami sa umiestnil aj ďalší domáci hráč Terno Real Estate. Do portfólia tohto reťazca patria predajne Terno, Moja Samoška a Kraj. Terno rok 2023 uzatvorilo s tržbami vo výške 231 miliónov eur a so ziskom 66 miliónov eur.
Patria medzi najväčších zamestnávateľov
Po automobilke Volkswagen či železiarňach U. S. Steel Košice sa práve reťazce dlhodobo zaraďujú medzi firmy, ktoré dávajú prácu najväčšiemu počtu ľudí.
Suverénne najviac ľudí podľa analýzy Finstatu zamestnávajú družstvá pod značkou Coop Jednota, kde minulý rok pracovalo viac ako 13 200 kmeňových zamestnancov. Čísla však vyzerajú úplne inak, ak dokopy zrátame zamestnancov obchodov, ktoré patria pod skupinu Schwarz Group. „Popri celkovej ziskovosti si trhový primát drží nemecký tandem aj v zamestnanosti. Už druhý rok po sebe. Do roku 2021 totiž najviac ľudí zamestnávalo 25 spotrebných družstiev Coop Jednota, ktoré operujú hlavne v menších sídlach a na slovenskom vidieku. No kým družstevníkom zamestnanosť v ostatných dvoch rokoch stagnuje nad hladinou 13-tisíc, Nemci len vlani nabrali vyše 500 ľudí. A od roku 2017 im pribudlo až 3 400 nových zamestnancov," približuje Finstat.
Lidl a Kaufland v roku 2023 dokopy zamestnávali takmer 14-tisíc ľudí čo znamená, že v celom segmente s predajom potravín pre nemecké obchody pracovala asi jedna tretina z celkového počtu zamestnancov. K veľkým zamestnávateľom patrí aj Tesco, ktoré dáva celkovo prácu takmer 6 300 ľuďom. Za britským konkurentom nasleduje rakúska Billa, ktorá zamestnáva viac ako 4-tisíc ľudí. Viac ako tisíc kmeňových zamestnancov majú aj Terno a Milk-Agro.
Čítajte viac Dobrá správa pre Slovákov: Ceny elektriny stúpať nebudú, sľubuje Fico. Koľko na budúci rok ušetríte?
Dokopy tak v segmente s predajom potravín pracujú na Slovensku desaťtisíce ľudí. A nezarábajú zle. Aj pre dlhodobý nedostatok kvalifikovaných zamestnancov na našom trhu sa totiž veľkí konkurenti musia v niektorých prípadoch o nových pracovníkov pobiť.
Napríklad Lidl začiatkom tohto roka vyhlásil, že najnižšia mzda, ktorú v jeho predajniach môže človek zarobiť, je 1 050 eur. „Najnižší základný plat pri plnom úväzku v Lidli je minimálne 1 050 eur. Platy každoročne prehodnocujeme aj na základe situácie na pracovnom trhu analyzujeme infláciu a jej dosah na mzdy zamestnancov a takisto sledujeme aj vývoj minimálnej mzdy, na tomto základe potom prehodnocujeme vývoj platov aj v našom internom prostredí," priblížil už pred niekoľkými mesiacmi pre Pravdu hovorca spoločnosti Tomáš Bezák.
Aj iní veľkí obchodníci majú platový strop, pod ktorý u nich s výplatou nemôžete klesnúť. Napríklad základná mesačná mzda obchodného pracovníka v Bille ešte začiatkom roka bola 960 eur. Je však dôležité pripomenúť, že v obchodoch sa pracuje aj cez víkendy, za ktoré sú príplatky, a tak je táto mzda na konci mesiaca v skutočnosti o čosi vyššia. Pre lepšiu predstavu – podľa webu platy.sk predavači a predavačky zarobia v obchodoch od 888 do 1 564 eur.
Na porovnanie – minimálna mzda v hospodárstve je aktuálne nastavená na 750 eur v hrubom a od 1. januára 2025 stúpne na 816 eur. Najnižšie platy by mali výraznejšie vzrásť až v roku 2026, keď sa na ich výpočet použije nový vzorec – 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov namiesto terajších 57 percent.
Na inflácii sa „nenabalili"
Ako ukazujú čísla tržieb a ziskov, rovnako ako aj stúpajúce platy zamestnancov, väčšine veľkých obchodov sa u nás s podnikaním darí. Zákazníci, ktorí dlhodobo čakajú na splnenie sľubov politikov o lacnejších potravinách, to však cítia na svojich peňaženkách. Mantrou mnohých vládnych politikov sa tak tesne pred a po minuloročných voľbách stalo zvaľovanie viny za vysoké ceny v obchodoch na reťazce. „Musíme dosiahnuť taký stav, aby sme na Slovensku, kde sú nižšie príjmy a dôchodky ľudí, nemali drahšie potraviny ako v krajinách, kde majú vyššie dôchodky a mzdy," sľuboval ešte na začiatku roka premiér Robert Fico (Smer).
Hoci sa zdražovanie spomalilo – inflácia klesla z najvyššej hodnoty za posledné roky vyše 15 percent na začiatku roka 2023 na súčasných 3,1 percenta – na cenách to nevidno. Platí totiž, že zdražovanie stále pokračuje, no ceny stúpajú pomalšie ako predtým.
Pre Slovákov sú pritom nákupy potravín a to, koľko peňazí za ne dávajú, kľúčové. Slovenské domácnosti míňajú práve na potraviny a bývanie najviac z toho, čo zarobia. „V rámci spotrebného koša tvoria tieto dve položky takmer polovicu. V prípade potravín a nealko nápojov ide takmer o 24 percent, v prípade bývania a energií o necelých 26 percent," tvrdí analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Čítajte viac Elektrina aj plyn na trhoch zdraželi. Analytik vysvetľuje, čo stojí za rastom cien
Ale na to, aby sme v obchodoch skutočne platili menej, by musela nastať deflácia – teda opak inflácie. V trhovej ekonomike sa niečo také dosahuje len veľmi ťažko a vláda má v skutočnosti v rukách len málo pák, ako ovplyvniť ceny na pultoch. Ak by v tejto chvíli chceli obchody vo veľkom zlacňovať, museli by sa ukrátiť o vlastný zisk.
Čísla tiež ukazujú, že obchody nie sú tými hráčmi v celkom potravinovom reťazci, ktoré by sa na stúpajúcich cenách v posledných rokoch „nabalili" najviac. Z prepočtov Inštitútu pre stratégie a analýzy vyplýva, že reťazce mali v roku 2022 dokonca nižšie hrubé marže ako rok predtým. „To znamená, že potravinovú infláciu skôr tlmili, pretože ceny v ich predajniach rástli mierne pomalšie ako ceny, za ktoré tovar nakúpili," píše inštitút.
Podľa Finstatu v období vysokej inflácie najviac nezarobili reťazce ani potravinári, ale poľnohospodári. No pre úplnosť treba pripomenúť, že aj napriek tomu nemecké maloobchodné siete u nás pred dvoma rokmi vykazovali rekordne vysoké zisky.