Z čísel Európskeho štatistického úradu vyplýva, že aktuálne vo verejnom sektore u nás pracujú stovky tisíc ľudí. „Verejný sektor v Slovenskej republike zamestnáva podľa údajov Eurostatu 469-tisíc osôb vrátane dohodárov. Každý piaty človek zamestnaný na Slovensku tak pracuje vo verejnom sektore. Tento podiel je dlhodobo prakticky konštantný,“ píšu ekonómovia z únie zamestnávateľov Alexander Karšay a Kristína Koteková.
Pre lepšiu predstavu – podľa Štatistického úradu SR u nás celkovo v druhom kvartáli tohto roka pracovalo vyše 2,4 milióna ľudí. Pre štát tak celkovo pracuje približne 20 percent zo všetkých zamestnancov.
Z posledných dát organizácie najbohatších krajín sveta OECD z roku 2021 vyplýva, že na Slovensku vo verejnej sfére pracovalo 19,3 percenta z celkového počtu zamestnancov. V rebríčku sme tak v tomto ohľade boli tesne nad priemerom organizácie, ktorý je na úrovni 18,63 percenta.
Čítajte viac Slovensku chýbajú remeselníci, zvárači či operátori a montéri strojov. Časy, keď ich bolo treba, sa skončili
Najviac ľudí v rámci krajín OECD pre štát pred troma rokmi pracovalo v severských krajinách. V Nórsku to bolo takmer 31 percent, vo Švédsku vyše 29 percent, v Dánsku 28 percent a vo Fínsku viac ako 25 percent všetkých zamestnancov v ekonomike krajiny.
Spomedzi našich susedov pracovalo vo verejnej správe o niečo viac ľudí ako u nás iba v Maďarsku (19,57 percenta). V Poľsku to bolo 17,3 percenta, v Česku 17,25 percenta a v Rakúsku menej ako 17 percent. Suverénne najmenej štátnych zamestnancov v rámci organizácie majú Nemci (11,1 percenta).
Slovensko sa tak v „klube“, ktorý združuje najvyspelejšie krajiny na svete, ocitlo medzi štátmi s nadpriemerným počtom ľudí, ktorí sú v rámci pracovného pomeru napojení na verejnú správu. Stojí nás to pritom nemálo peňazí. V roku 2022 smerovalo zo štátnej kasy na platy zamestnancov vo verejnom sektore celkovo takmer 11 miliárd eur.
Dáta projektu Cena štátu, o ktorý sa stará inštitút INESS, hovoria, že iba od roku 2015 do roku 2023 stúpol počet úradníkov o asi 35-tisíc. Bez započítania zamestnancov štátnych podnikov tak vo verejnej sfére podľa týchto čísiel pracovalo takmer 440-tisíc ľudí.
Únia zamestnávateľov dodáva, že zamestnanosť vo verejnej správe neprestajne rastie od roku 2009. „Počty zamestnancov napojených na verejný rozpočet potichu narástli za 15 rokov až o viac ako 100-tisíc, respektíve takmer o tretinu,“ píšu Karšay a Koteková. Okrem toho upozorňujú na to, že počet týchto zamestnancov nikto systematicky neriadi.
Viac peňazí do rozpočtu
Zamestnávatelia preto tvrdia, že odstránenie prebytočnej zamestnanosti v štátnom aparáte by mohlo výrazne pomôcť s ozdravením verejných financií. A nielen to. „Zbytočne obsadené miesta vo verejnom sektore škodia všetkým: výkonu ekonomiky a firiem, verejnému rozpočtu, občanom, aj samotným zamestnaným na neproduktívnej pozícii,“ dodávajú ekonómovia.
Čítajte viac Bude mať drvivý vplyv na ľudí. Odborári hovoria, čo spôsobí škrtiaci balíček vlády
Zamestnávatelia preto hovoria, že na Slovensku by sme si mohli dovoliť prepustiť až 100-tisíc ľudí naprieč celým verejným sektorom. „Ak je rezerva a prebytočná zamestnanosť v akejkoľvek inštitúcii, musí byť eliminovaná. V opačnom prípade vylievame verejné peniaze z okna a strácame produktívny príspevok týchto pracovných síl v sektoroch a pozíciách, kde by boli naozaj prospešné a uplatnili svoje schopnosti. Bol by to teda dvojitý benefit pre slovenskú ekonomiku. Slovenský verejný rozpočet by pri eliminácii tohto počtu pracovných miest získal približne 3 miliardy eur natrvalo,“ sumarizujú Karšay a Koteková s tým, že takýto krok by výrazne znížil potrebu iných konsolidačných opatrení.
Vláda na čele s Robertom Ficom (Smer) predstavila v priebehu posledných mesiacov opatrenia, ktoré majú v rámci konsolidácie do štátnej kasy na budúci rok priniesť 2,7 miliardy eur. Balík opatrení počíta napríklad so zavedením transakčnej dane či so zvýšením základnej sadzby DPH na 23 percent.
Ešte v prvých mesiacoch tohto roka aj samotný predseda vlády hovoril o vysokej miere zamestnanosti v štátnej správe a niekoľkokrát spomenul, že by mohlo byť prepustených až 30 percent úradníkov. „Možno teraz vyplaším zamestnancov ústrednej štátnej správy, ale myslím si, že 30-percentný rez by absolútne nebol viditeľný. Ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy by mali rovnaký alebo možno dokonca lepší výkon, ako majú teraz,“ povedal ešte v apríli Fico.
Ak by sme nebrali do úvahy prepúšťanie policajtov, hasičov, colníkov a vojakov, ktorých je dlhodobo nedostatok, prepúšťanie na ministerstvách a ústredných orgánoch štátnej správy by sa podľa tohto návrhu mohlo dotknúť 20– až 22-tisíc ľudí. Analytik INESS Radovan Ďurana v tom čase pre Pravdu prepočítal, že by takéto škrty mohli priniesť úsporu vo výške až 0,5 miliardy eur. Do konsolidačného balíka sa však toto opatrenie napokon nedostalo.
O prepúšťaní časti zamestnancov štátu hovoril ešte októbri minulého roka aj exminister financií úradníckej vlády Michal Horváth. Jeho rezort vtedy vypočítal, že ak by vláda prepustila 10 percent zamestnancov v samospráve, s výnimkou učiteľov, do rozpočtu by to v roku 2026 prinieslo 187 miliónov eur. Ak by sa znížil počet zamestnancov najväčších štátnych podnikoch rovnako o 10 percent, v ďalších rokoch by to znamenalo úsporu navyše vo výške 92 miliónov eur.
Šetriť sa dá aj bez prepúšťania
S tým, že by sme mali vo veľkom dávať výpovede zamestnancom štátu, však nesúhlasia všetci. Zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc upozorňuje na to, že je dôležité rozlišovať, kde k nárastu zamestnanosti v rámci štátnej správy došlo. „Napríklad, ak sa zvýšil počet učiteľov, zdravotníckeho personálu alebo sociálnych pracovníkov, môže to odrážať snahu o zlepšenie kvality verejných služieb. Na druhej strane, ak nárast nastal v administratívnych pozíciách bez jasného prínosu pre občanov, je na mieste otázka efektivity,“ hovorí pre Pravdu odborník z praxe.
Podľa Kuruca sa tak nedá hovoriť o prezamestnanosti a potrebe prepúšťania ľudí iba na základe toho, že sa pozrieme na štatistické dáta o náraste počtu ľudí pracujúcich pre štát. Zároveň tvrdí, že mechanické prepúšťanie by mohlo viesť k zhoršeniu kvality poskytovaných služieb. „Alternatívnym riešením je zamerať sa na zvyšovanie efektivity práce, digitalizáciu procesov a optimalizáciu organizačných štruktúr. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť úspory bez nutnosti masového prepúšťania. Okrem toho je dôležité pravidelne hodnotiť výkonnosť jednotlivých oddelení a zamestnancov a na základe toho prijímať rozhodnutia o prípadnej redukcii,“ dodal predseda iniciatívy, ktorá dlhodobo okrem iného upozorňuje na problémy s nízkymi mzdami a kvalitou pracovného prostredia na Slovensku.
Čítajte viac Sú Slováci príliš drahí zamestnanci? Na daniach a odvodoch platia firmy štátu príliš veľa, hovoria analytici
Rovnako aj Konfederácia odborových zväzov SR zdôrazňuje, že medzi 469-tisíc zamestnancami štátu sa nachádza veľké množstvo rôznych profesií – medzi inými aj lekári, učitelia, policajti, ale aj zamestnanci štátnych a verejných podnikov, ktoré vytvárajú príjmy. Desiatky tisíc nových pracovných miest, ktoré boli v priebehu posledných rokov vo verejnej správe obsadené, pritom pribudli iba v dôsledku preradenia podnikov v rámci metodiky pre národné účty ESA 2010. Ide napríklad o Železnice Slovenskej republiky, Fond na podporu umenia, Recyklačný fond a podobne.
Nemalú časť všetkých týchto ľudí tvoria napríklad učitelia, nepedagogickí zamestnanci škôl, ale aj zdravotnícky personál, opatrovatelia a mnoho iných zamestnaní. „Akékoľvek plošné znižovanie stavov zamestnancov prehĺbi nedostatok týchto profesií. Akékoľvek zmeny v zamestnanosti musia byť výsledkom prirodzených zmien vyvolaných reformami, zefektívňovaním procesov, znižovaním byrokracie a prirodzeným odchodom do dôchodku a kumulácia práce a zvyšovanie rozsahu práce musia byť sprevádzané aj zvyšovaním odmeňovania,“ priblížila hovorkyňa odborárov Martina Nemethová.
Kuruc z Pracujúcej chudoby na záver pripomína, že cieľom zmien by malo byť zabezpečenie efektívnej a kvalitnej verejnej správy, ktorá slúži občanom. Podľa neho by akékoľvek opatrenia mali byť prijímané s ohľadom na tento cieľ a rovnako je potrebné ich podložiť dôkladnou analýzou. Vláda so šetrením ešte neskončila. V najbližších rokoch bude musieť nájsť ešte zhruba 2,9 miliardy eur. Je otázne, či napokon ku škrtom miest vo verejnej správy nepríde.