Z čísel Európskeho štatistického úradu vyplýva, že aktuálne vo verejnom sektore u nás pracujú stovky tisíc ľudí. „Verejný sektor v Slovenskej republike zamestnáva podľa údajov Eurostatu 469-tisíc osôb vrátane dohodárov. Každý piaty človek zamestnaný na Slovensku tak pracuje vo verejnom sektore. Tento podiel je dlhodobo prakticky konštantný,“ píšu ekonómovia z únie zamestnávateľov Alexander Karšay a Kristína Koteková.
Pre lepšiu predstavu – podľa Štatistického úradu SR u nás celkovo v druhom kvartáli tohto roka pracovalo vyše 2,4 milióna ľudí. Pre štát tak celkovo pracuje približne 20 percent zo všetkých zamestnancov.
Z posledných dát organizácie najbohatších krajín sveta OECD z roku 2021 vyplýva, že na Slovensku vo verejnej sfére pracovalo 19,3 percenta z celkového počtu zamestnancov. V rebríčku sme tak v tomto ohľade boli tesne nad priemerom organizácie, ktorý je na úrovni 18,63 percenta.

Najviac ľudí v rámci krajín OECD pre štát pred troma rokmi pracovalo v severských krajinách. V Nórsku to bolo takmer 31 percent, vo Švédsku vyše 29 percent, v Dánsku 28 percent a vo Fínsku viac ako 25 percent všetkých zamestnancov v ekonomike krajiny.
Spomedzi našich susedov pracovalo vo verejnej správe o niečo viac ľudí ako u nás iba v Maďarsku (19,57 percenta). V Poľsku to bolo 17,3 percenta, v Česku 17,25 percenta a v Rakúsku menej ako 17 percent. Suverénne najmenej štátnych zamestnancov v rámci organizácie majú Nemci (11,1 percenta).
Slovensko sa tak v „klube“, ktorý združuje najvyspelejšie krajiny na svete, ocitlo medzi štátmi s nadpriemerným počtom ľudí, ktorí sú v rámci pracovného pomeru napojení na verejnú správu. Stojí nás to pritom nemálo peňazí. V roku 2022 smerovalo zo štátnej kasy na platy zamestnancov vo verejnom sektore celkovo takmer 11 miliárd eur.
Dáta projektu Cena štátu, o ktorý sa stará inštitút INESS, hovoria, že iba od roku 2015 do roku 2023 stúpol počet úradníkov o asi 35-tisíc. Bez započítania zamestnancov štátnych podnikov tak vo verejnej sfére podľa týchto čísiel pracovalo takmer 440-tisíc ľudí.
Únia zamestnávateľov dodáva, že zamestnanosť vo verejnej správe neprestajne rastie od roku 2009. „Počty zamestnancov napojených na verejný rozpočet potichu narástli za 15 rokov až o viac ako 100-tisíc, respektíve takmer o tretinu,“ píšu Karšay a Koteková. Okrem toho upozorňujú na to, že počet týchto zamestnancov nikto systematicky neriadi.
Viac peňazí do rozpočtu
Zamestnávatelia preto tvrdia, že odstránenie prebytočnej zamestnanosti v štátnom aparáte by mohlo výrazne pomôcť s ozdravením verejných financií. A nielen to. „Zbytočne obsadené miesta vo verejnom sektore škodia všetkým: výkonu ekonomiky a firiem, verejnému rozpočtu, občanom, aj samotným zamestnaným na neproduktívnej pozícii,“ dodávajú ekonómovia.

Zamestnávatelia preto hovoria, že na Slovensku by sme si mohli dovoliť prepustiť až 100-tisíc ľudí naprieč celým verejným sektorom. „Ak je rezerva a prebytočná zamestnanosť v akejkoľvek inštitúcii, musí byť eliminovaná. V opačnom prípade vylievame verejné peniaze z okna a strácame produktívny príspevok týchto pracovných síl v sektoroch a pozíciách, kde by boli naozaj prospešné a uplatnili svoje schopnosti. Bol by to teda dvojitý benefit pre slovenskú ekonomiku. Slovenský verejný rozpočet by pri eliminácii tohto počtu pracovných miest získal približne 3 miliardy eur natrvalo,“ sumarizujú Karšay a Koteková s tým, že takýto krok by výrazne znížil potrebu iných konsolidačných opatrení.
Vláda na čele s Robertom Ficom (Smer) predstavila v priebehu posledných mesiacov opatrenia, ktoré majú v rámci konsolidácie do štátnej kasy na budúci rok priniesť 2,7 miliardy eur. Balík opatrení počíta napríklad so zavedením transakčnej dane či so zvýšením základnej sadzby DPH na 23 percent.
Ešte v prvých mesiacoch tohto roka aj samotný predseda vlády hovoril o vysokej miere zamestnanosti v štátnej správe a niekoľkokrát spomenul, že by mohlo byť prepustených až 30 percent úradníkov. „Možno teraz vyplaším zamestnancov ústrednej štátnej správy, ale myslím si, že 30-percentný rez by absolútne nebol viditeľný. Ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy by mali rovnaký alebo možno dokonca lepší výkon, ako majú teraz,“ povedal ešte v apríli Fico.
Ak by sme nebrali do úvahy prepúšťanie policajtov, hasičov, colníkov a vojakov, ktorých je dlhodobo nedostatok, prepúšťanie na ministerstvách a ústredných orgánoch štátnej správy by sa podľa tohto návrhu mohlo dotknúť 20– až 22-tisíc ľudí. Analytik INESS Radovan Ďurana v tom čase pre Pravdu prepočítal, že by takéto škrty mohli priniesť úsporu vo výške až 0,5 miliardy eur. Do konsolidačného balíka sa však toto opatrenie napokon nedostalo.
O prepúšťaní časti zamestnancov štátu hovoril ešte októbri minulého roka aj exminister financií úradníckej vlády Michal Horváth. Jeho rezort vtedy vypočítal, že ak by vláda prepustila 10 percent zamestnancov v samospráve, s výnimkou učiteľov, do rozpočtu by to v roku 2026 prinieslo 187 miliónov eur. Ak by sa znížil počet zamestnancov najväčších štátnych podnikoch rovnako o 10 percent, v ďalších rokoch by to znamenalo úsporu navyše vo výške 92 miliónov eur.
Šetriť sa dá aj bez prepúšťania
S tým, že by sme mali vo veľkom dávať výpovede zamestnancom štátu, však nesúhlasia všetci. Zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc upozorňuje na to, že je dôležité rozlišovať, kde k nárastu zamestnanosti v rámci štátnej správy došlo. „Napríklad, ak sa zvýšil počet učiteľov, zdravotníckeho personálu alebo sociálnych pracovníkov, môže to odrážať snahu o zlepšenie kvality verejných služieb. Na druhej strane, ak nárast nastal v administratívnych pozíciách bez jasného prínosu pre občanov, je na mieste otázka efektivity,“ hovorí pre Pravdu odborník z praxe.
Podľa Kuruca sa tak nedá hovoriť o prezamestnanosti a potrebe prepúšťania ľudí iba na základe toho, že sa pozrieme na štatistické dáta o náraste počtu ľudí pracujúcich pre štát. Zároveň tvrdí, že mechanické prepúšťanie by mohlo viesť k zhoršeniu kvality poskytovaných služieb. „Alternatívnym riešením je zamerať sa na zvyšovanie efektivity práce, digitalizáciu procesov a optimalizáciu organizačných štruktúr. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť úspory bez nutnosti masového prepúšťania. Okrem toho je dôležité pravidelne hodnotiť výkonnosť jednotlivých oddelení a zamestnancov a na základe toho prijímať rozhodnutia o prípadnej redukcii,“ dodal predseda iniciatívy, ktorá dlhodobo okrem iného upozorňuje na problémy s nízkymi mzdami a kvalitou pracovného prostredia na Slovensku.

Rovnako aj Konfederácia odborových zväzov SR zdôrazňuje, že medzi 469-tisíc zamestnancami štátu sa nachádza veľké množstvo rôznych profesií – medzi inými aj lekári, učitelia, policajti, ale aj zamestnanci štátnych a verejných podnikov, ktoré vytvárajú príjmy. Desiatky tisíc nových pracovných miest, ktoré boli v priebehu posledných rokov vo verejnej správe obsadené, pritom pribudli iba v dôsledku preradenia podnikov v rámci metodiky pre národné účty ESA 2010. Ide napríklad o Železnice Slovenskej republiky, Fond na podporu umenia, Recyklačný fond a podobne.
Nemalú časť všetkých týchto ľudí tvoria napríklad učitelia, nepedagogickí zamestnanci škôl, ale aj zdravotnícky personál, opatrovatelia a mnoho iných zamestnaní. „Akékoľvek plošné znižovanie stavov zamestnancov prehĺbi nedostatok týchto profesií. Akékoľvek zmeny v zamestnanosti musia byť výsledkom prirodzených zmien vyvolaných reformami, zefektívňovaním procesov, znižovaním byrokracie a prirodzeným odchodom do dôchodku a kumulácia práce a zvyšovanie rozsahu práce musia byť sprevádzané aj zvyšovaním odmeňovania,“ priblížila hovorkyňa odborárov Martina Nemethová.
Kuruc z Pracujúcej chudoby na záver pripomína, že cieľom zmien by malo byť zabezpečenie efektívnej a kvalitnej verejnej správy, ktorá slúži občanom. Podľa neho by akékoľvek opatrenia mali byť prijímané s ohľadom na tento cieľ a rovnako je potrebné ich podložiť dôkladnou analýzou. Vláda so šetrením ešte neskončila. V najbližších rokoch bude musieť nájsť ešte zhruba 2,9 miliardy eur. Je otázne, či napokon ku škrtom miest vo verejnej správy nepríde.