Tieto dobré správy neprekazil ani vysoký nárast cien z posledných rokov. „Z pohľadu finančnej stability sa viaceré riziká zmiernili, to je tá prvá dobrá správa. Je to spôsobené najmä tým, že ceny už nerastú tak prudko inflačne, úrokové sadzby nám začali klesať. Tieto podmienky vytvárajú trochu priaznivejšie podmienky pre dlžníkov, aby splácali svoje úvery, aby si možno aj trochu vydýchli po tých tlakoch, ktoré boli v období zvýšenej inflácie,“ povedal riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Vladimír Dvořáček.
Správu o finančnej stabilite prezentujú analytici centrálnej banky dvakrát ročne a považuje sa za akýsi audit finančného zdravia slovenských domácností. Tie pred príchodom vyššej DPH od januára 2025 a nižších dávok sú relatívne dobre pripravené.
Čítajte viac Ekonómovia prepočítali, kto môže za zadlženú krajinu. Vyvrátili Ficove slová, ukázali na vinníkov
Sčasti je to prekvapujúce, pretože za posledné roky kumulatívne zdraželi potraviny, bývanie a ďalšie položky o desiatky percent.
Zároveň je to však aj pochopiteľné, lebo vlády v posledných rokoch nešetrili v prispievaní domácnostiam – spomeňme najmä vyšší daňový bonus a príspevky na deti z dielne vlády Igora Matoviča a nedávno schválené nové 13. dôchodky štvrtej vlády Roberta Fica.
„Ak berieme spolu rodinný balíček z roku 2023, zavedenie rodičovského a plného trinásteho dôchodku, spolu s aktuálnymi konsolidačnými opatreniami, priemerná rodina na tom je stále o 151 eur lepšie než v roku 2022,“ tvrdí rozpočtová rada.
Víťazmi konsolidácie sú domácnosti dôchodcov so skoro 400 eurami ročne, rodinám s deťmi zostane priemerne o 365 eur ročne viac. „Zo širšieho kontextu tak zmeny rodinných, dôchodkových a daňových politík za dva roky doliehajú iba na rodiny v produktívnom veku bez detí, ktoré strácajú 146 eur každý rok,“ dodáva rada. Preto treba najnovšiu správu centrálnych bankárov čítať v tomto kontexte.
Národná banka tak potvrdila to, čo prepočítala nedávno Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: domácnosti zvládli nielen obdobie veľkej inflácie, ale zvládnu aj konsolidačný balíček.
Denník Pravda vybral kľúčové zistenia z celej správy. Aj keď celkový obrázok finančnej situácie domácností z priemerných čísiel vychádza dobre, určite sa nájdu rodiny, ktorým sa za posledné roky nedarilo, respektíve ich situácia v rozpočtoch sa zhoršila a od Nového roka sa zhorší ešte viac.
1. Konsolidačný balík a transakčnú daň domácnosti ustoja
Jednou z hlavných správ analýzy bankárov je, že domácnosti aj firmy prežijú relatívne dobre aj príchod konsolidačného balíčka a transakčnej dane. Riaditeľ odboru finančnej stability Marek Ličák vyzdvihol najmä to, že ako celok balíček zlepšuje udržateľnosť verejných financií. „Vnímame balíček ako veľmi pozitívny z pohľadu finančnej stability. Vždy sme zdôrazňovali, pozor na zdravie verejných financií. Akonáhle sa dostaneme na nejakú neudržateľnú cestu, malo by to vplyv nielen na finančnú stabilitu, ale aj na reálnu ekonomiku. Z tohto pohľadu je konsolidačný balíček veľmi dôležitý, pretože pozitívne vplýva práve na celkový dlh našej vlády," povedal Ličák.
Analytici sa pozerali najmä na to, či aj po zarátaní vplyvov balíčka budú domácnosti zvládať splácať svoje dlhy. Záver je, že ľudia to zvládnu.
Podobné to je aj s vplyvom transakčnej dane. Je to nová daň, ktorá vstúpi do platnosti od apríla a platiť ju budú podniky a živnostníci za to, že budú uskutočňovať platby. „Vplyv tam je, ale nie je to v žiadnom prípade nič dramatické. Neočakávame, že by tento balíček mal tak zasiahnuť finančnú pozíciu domácností a podnikov, aby tie následne neboli schopné splácať úvery," povedal Ličák.
Odmerali to prostredníctvom rentability vlastných zdrojov, tá je pri firmách s úvermi na 11 percentách. Nová daň ju zhorší asi o 0,6 percentného bodu, čo nie je veľký vplyv.
Otázkou ale zostáva, ako sa podniky zachovajú, keď vstúpi do platnosti. Bankári sa obávajú aj odlivu vkladov z účtov firiem. „Práve neistota v tom, ako zmenia svoje správanie, môže vytvárať ďalšie riziká. Vo vzťahu k bankovému sektoru sa to týka hlavne možného odlivu vkladov. Ak dôjde k takej forme optimalizácie, že budú presunuté vklady do zahraničia, môže to mať vplyv na likviditu bankového sektora a následne na ziskovosť,“ zakončil Ličák.
2. Úvery splácame, zadlženosť klesá
O dobrej kondícii svedčí percento ľudí, ktorí nevedia splácať svoje úvery. Aktuálne je to 1,8 percenta, čo je najmenej za posledných 15 rokov. Takýto dobrý stav sa drží už od konca roka 2022. Najhoršie na tom boli domácnosti po finanančj kríze v rokoch 2009 až 2010. „Aktuálne sa zdá, že pokiaľ sa nestane nič neočakávané, to najhoršie z pohľadu vývoja reálnych príjmov aj úrokových sadzieb už domácnosti majú za sebou. Vážnejšie problémy so splácaním sa preto neočakávajú ani v blízkej budúcnosti,“ tvrdí správa.
Klesá aj zadlženosť domácností. Od júna 2022 miera zadlženosti voči výkonu ekonomiky (teda HDP) klesla z maxím 48 percent na 43 percent. Tu však Slováci nie sú žiadnymi exemplárnymi prípadmi. Medián krajín strednej a východnej Európy, ktorý prepočítali analytici Národnej banky, je na 23 percentách. Slováci sú teda dvakrát takí zadlžení, ako je priemer týchto krajín. Pre zaujímavosť, v roku 2004 bola miera zadlženosti iba osem percent, odvtedy dlhé roky iba stúpala až do vrcholu v roku 2022.
3. Sporíme aj zarábame viac
Druhým ukazovateľom je miera úspor. Tá stúpla z dna v roku 2022 na slušných sedem percent v tomto roku. Je to najviac za posledné tri roky, aj keď stále je o tretinu nižšia ako pred pandémiou. Najhoršie časy si zažili domácnosti roku 2022.
Podobný vývoj ako v predošlých ukazovateľoch kopíruje aj vývoj disponibilných príjmov. Tie sa začali prepadať od konca roku 2021, dno prišlo počas vlaňajška a v súčasnosti sa situácia vrátila na úroveň spred troch rokov.
4. Nad Nemeckom sa zmráka, pocítime to aj my
Do budúcna je pre Slovensko dôležité, v akej kondícii bude nemecká ekonomika. Tam totiž najviac vyvážame aj dovážame. Aktuálne sa Berlín borí s ekonomickým rastom a hrozí mu, že dva roky po sebe nebude vôbec rásť. Ďalším rizikom je hospodárska politika najväčšej konomiky sveta – USA. Nikto nevie, ako sa bude správať nastupujúci prezident Donald Trump. Čo je však viac než isté, že ak začne zavádzať clá, Európa a spolu s ňou aj Slovensko na to doplatia.