Pokračujme v našom ilustratívnom príklade ďalej. Ak by sa náš bežec zastavil úplne, symbolizovalo by to aj zastavenie nárastu cien. A napokon, ak by sme chceli, aby sa ceny v obchodoch začali znižovať, fiktívny atlét z nášho príkladu by musel začať zostupovať z kopca – vtedy hovoríme o deflácii, čo je však v moderných ekonomikách veľmi zriedkavý jav.
Povedané ešte jednoduchšie – ceny zostávajú vysoké, pretože stúpli už predtým, a stále stúpajú, hoci pomalšie ako v krízovom období. Čísla najbohatších krajín sveta združených v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ukazujú, že priemerné ceny tovarov a služieb sú od septembra tohto roka v priemernej krajine organizácie asi o tretinu vyššie, ako boli na konci predpandemického roka 2019.
Čítajte viac Rast cien sa v budúcom roku zrýchli, no ekonomika konsolidáciu ustojí, odkazuje NBS
Navyše podľa výskumníkov OECD rastúce ceny oslabili kúpnu silu ľudí prepočítanú na priemernú hodinovú mzdu. Tempo rastu platov nedokázalo držať krok s priemerným zdražovaním v jednotlivých krajinách. To v praxi znamená, že naše platy nerástli rovnako, ako rástli ceny v obchodoch či v oblasti služieb. Na doplnenie – podľa ekonómov by problém mohol predstavovať aj prudký rast miezd. Ak v čase prudkej inflácie firmy reagujú a zvyšujú ľuďom platy, môže to spôsobiť zdražovanie. V takom prípade hovoríme o takzvanej mzdovo-inflačnej špirále.
V bežnom živote to potom vyzerá tak, že napríklad za potraviny v obchode či za nájom platia ľudia pre zdražovanie viac peňazí. Aby to zvládli, vypýtajú si od šéfa viac peňazí. Ak stúpajú platy, firmám stúpajú náklady, ktoré pokrývajú zvyšovaním cien za tovary a služby. Končí sa to opäť zdražovaním a všetko pokračuje od začiatku, preto hovoríme o špirále.
Platy už predbiehajú zdražovanie
Podľa odborníkov z organizácie reálne platy Slovákov zaostávali za infláciou najmä v krízových rokoch. Prudké zdražovanie sme u nás začali pociťovať na začiatku roku 2022 po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu a svoj vrchol dosiahlo na začiatku roku 2023, keď sa inflácia vyšplhala na 15,4 percenta. Neskôr prišiel útlm, inflácia sa začala spomaľovať a v apríli tohto roka ceny medziročne stúpli už len o 2,1 percenta.
Čo sa týka platov, tie až tak prudko v spomínanom krízovom období nerástli. Ešte v roku 2022 zarábal priemerný Slovák v hrubom za mesiac 1 304 eur, v roku 2023 to bolo 1 430 eura. Išlo o nárast na úrovni menej ako 10 percent, zatiaľ čo inflácia sa pohybovala vysoko nad týmto číslom. Čo sa týka reálnych platov, pred dvoma rokmi sa podľa čísel Národnej banky Slovenska (NBS) prepadli o 5,6 percenta a v roku 2023 sa znížili o 0,7 percenta.
Aktuálne však platí, že rast platov na Slovensku v druhom štvrťroku tohto roka už zdražovanie prevýšil. Podľa Štatistického úradu SR v tomto období vyrástli naše priemerné mesačné mzdy v hrubom na 1 520 eur. V porovnaní s rokom 2023 je to o 7,1 percenta viac.
Čítajte viac Nové čísla inflácie: Zdražovanie opäť nabralo na sile, hore išli aj ceny potravín
Štatistici rovnako uvádzajú, že v druhom štvrťroku 2024 stúpli naše reálne zárobky, teda platy očistené o infláciu, takmer o päť percent. „Pomerne výrazný nárast nominálnych miezd spolu s klesajúcou infláciou prispel k tomu, že reálne zárobky Slovákov sa zvýšili už tretí štvrťrok po sebe. Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda v druhom štvrťroku 2024 stúpla o 4,9 percenta," priblížil Štatistický úrad.
Podľa poslednej prognózy NBS by sme nemali báť, že by nám platy v najbližšom období začali klesať. Ekonómovia centrálnej banky približujú, že naše mzdy reagujú na prudký pokles inflácie v tomto roku a stúpajúce zárobky v hrubom predbiehajú zdražovanie. Tento rok by priemerná reálna mzda mala narásť o 3,8 percenta, na budúci rok o 0,2 percenta a v roku 2026 o 1,4 percenta.
Odhady Inštitútu finančnej politiky hovoria, že v tomto roku by reálne mzdy na Slovensku mali narásť o štyri percentá a tento trend by mal pokračovať aj v ďalších rokoch. Na budúci rok by mali rásť o 0,5 percenta, v roku 2026 o 2,5 percenta a napokon v roku 2027 o 2,6 percenta.
A ako to vyzerá s aktuálnymi číslami zdražovania? V októbri narástli ceny zo septembrových 2,6 percenta na októbrových 3,1 percenta. Analytici predpokladajú, že by v najbližšom období v dôsledku konsolidačných opatrení ceny mali rásť ešte viac a očakávajú, že inflácia by sa v budúcom roku mala dostať na úroveň piatich percent.
Najviac peňazí dávame na potraviny
Ako sme si ukázali, hoci sa zdražovanie spomaľuje, na cenovkách v našich obchodoch, tak ako to sľubovala vláda na čele s Robertom Ficom (Smer), to vidieť nie je. Naopak, ak bola inflácia v októbri na úrovni 3,1 percenta, znamená to, že ak ste za nákup minulý rok v tom istom čase zaplatili 100 eur, dnes za rovnaký nákup zaplatíte vyše 103 eur.
Ekonómovia OECD sumarizujú, že pri svojich nákupoch míňame najviac peňazí na potraviny. „V priemernej krajine OECD minie priemerná domácnosť na potraviny približne 17 percent, v rozmedzí od 8 percent v Spojených štátoch do 28 percent v Poľsku," píšu odborníci. Zároveň pripomínajú, že domácnosti s nízkymi príjmami míňajú na potraviny oveľa väčšiu časť svojich peňazí ako tie, ktoré majú vyššie príjmy.
Práve potraviny pritom patria k položkám, ktorých ceny rástli v posledných rokoch najvýraznejšie. Podľa analytikov nedokázal rast priemernej hodinovej mzdy držať krok s prudkým nárastom cien potravín asi v polovici krajín OECD. „Potraviny sú jednou z výdavkových kategórií s najvyšším kumulatívnym nárastom cien od decembra 2019 a s veľkými rozdielmi medzi krajinami, ktoré sa pohybujú približne od 75 percent v Maďarsku do 7 percent vo Švajčiarsku," zhŕňa správa ekonómov z organizácie najvyspelejších krajín sveta.
Čítajte viac Nové čísla inflácie: Rast cien prestal klesať, ale zamieril nahor
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré zaznamenali nadpriemerný rast cien potravín. Platí pritom, že Slovenské domácnosti míňajú najviac peňazí na nákup potravín a na bývanie. „V rámci spotrebného koša tvoria tieto dve položky takmer polovicu. V prípade potravín a nealko nápojov ide takmer o 24 percent, v prípade bývania a energií o necelých 26 percent," píše analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Obe tieto položky sa zároveň najviac podpisujú pod nárast celkovej inflácie v krajine. V kategórii potravín a nápojov ceny medziročne narástli o 3,1 percenta. „Potraviny a nealkoholické nápoje spolu so službami v reštaurácií a hotelov potiahli celkový rast cien," ozrejmil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, ktorý vidí za zvyšovaním cien potravín najmä dôsledky vývoja na globálnych trhoch. Podľa Kočiša však na ceny budú tlačiť aj udalosti na našom trhu. Spomína napríklad problémy, ktoré spôsobila vtáčia chrípka. Blížiace sa vianočné sviatky sa tak slovenským domácnostiam predražia aj ceny vajec, ktoré pravdepodobne stúpnu, či výrazné zdražovanie masla.