Nové dane a opäť druhý pilier
Vláda teda bude musieť opäť hľadať miliardy, či už vyššími daňami alebo šetrením. Zatiaľ nie je jasné, akú cestu si vyberie. Špekuluje sa o dani z hazardu a o ďalších zásahoch do druhého piliera. „Nebudem hovoriť nič k druhému pilieru, je to téma koaličného partnera. U mňa je všetko otvorené,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer) ešte v októbri tohto roku.
V hazarde sa skutočne skrýva potenciálny zdroj príjmov štátu. Objem stávok na Slovensku podľa Inštitútu finančnej politiky v minulom roku dosiahol 21,4 miliardy eur, čistý objem prehratých prostriedkov sa dostal na 1,3 miliardy. Ešte v roku 2015 bol objem hazardných stávok na úrovni len troch miliárd eur. Nárast je teda enormný. Na tomto náraste sa podieľali najmä internetové kasína a videolotérie. „On-line priestor v hazarde je charakterizovaný silnou konkurenciou medzi prevádzkovateľmi v jednotlivých segmentoch hazardných hier. Tá tlačí na vyššiu výhernosť v porovnaní s kamennými prevádzkami a tradičnými kasínami. Vo výsledku vyššia pravdepodobnosť výhry v on-line prostredí poskytuje dodatočné zdroje na reinvestovanie výhier hráčov do opätovného hrania hazardných hier,“ vysvetľovali analytici útvaru, prečo tak stúpol objem stávok.

V každom prípade by hazardní hráči mohli viac prispieť k ozdraveniu verejných financií. V obmedzenej miere už daň z hazardu existuje, no priestor na zvýšenie daňového zaťaženia tu je.
Okrem toho opäť zosilneli špekulácie o tom, že vláda bude opäť zasahovať do druhého piliera. Od roku 2024 sa znížili odvody do druhého piliera z 5,5 percenta na 4 percentá vymeriavacieho základu. Zatiaľ nie je jasné, ako by prípadné zásahy do druhého piliera mali vyzerať. Na možné zmeny v druhom pilieri upozornili napríklad niektorí opoziční poslanci, rezort nateraz zareagoval, že zmeny v druhom pilieri neplánuje.
V súčasnosti na starobné poistenie platí pracujúci odvody vo výške 18 percent vymeriavacieho základu, v zásade ide o 18 percent hrubej mzdy. Štyri percentá idú v súčasnosti do druhého piliera a 14 percent ide na účet Sociálnej poisťovne. Tá z nich následne vypláca penzie súčasným dôchodcom. Z priemernej mzdy vo výške 1 520 eur tak ide do druhého piliera 60,8 eura mesačne. Ak by klesli odvody do druhého piliera zo štyroch percent na tri, príspevky do druhého piliera by sa znížili o približne 15 eur. Ak by sme modelovali, čo to v praxi znamená, tak zjednodušene môžeme povedať, že ak si bude sporiteľ nasledujúcich napríklad dvadsať rokov posielať do druhého piliera o pätnásť eur menej, výška jeho príspevkov bude na konci tohto obdobia a 3 600 eur nižšia. Skutočný pokles príspevkov ale nebude v čase rovnaký, bude sa meniť v závislosti od toho, ako sa bude meniť mzda zamestnanca.

Sporiteľ ale neprichádza iba o vklad, ale aj o zhodnotenie, ktoré by tieto vklady mohli priniesť, ak by v druhom pilieri boli. Indexové fondy druhého piliera prinášajú v súčasnosti zhodnotenie od 8,8 percenta po 10,8 percenta priemerne za rok, a to počas celého obdobia ich existencie. Ak by sa pätnásť eur vkladaných mesačne zhodnocovalo tempom šesť percent ročne, na konci by mal sporiteľ zhruba 6 091 eur. Ak by sa priemer dostal na desať percent ročne, postupné sporenie vo výške 15 eur by po dvadsiatich rokoch znamenalo nasporenú sumu vo výške 9-tisíc eur.