V novom porovnaní Eurostatu sa slovenskí pracovníci s hrubou mesačnou mzdou 1 583 eur za rok 2023 umiestnili na 6. mieste od konca. Znamená to, že sme vo výške zárobkov predbehli našich susedov z Poľska či Maďarska, no výrazne zaostávame za Českom a Rakúskom. Rakúšania s priemerným hrubým platom 4 542 eur majú dokonca piate najvyššie platy v rámci celej EÚ.
Na ozrejmenie – podľa slovenských štatistík, ktoré vychádzajú z dát Štatistického úradu SR, zarábal priemerný Slovák minulý rok mesačne len 1 430 eur. Rozdiel medzi európskymi číslami a číslami štatistikov spočíva v použití rozličnej metodiky. Zatiaľ čo Eurostat pri svojich výpočtoch berie do úvahy len zárobky z plných úväzkov, slovenskí štatistici vychádzajú z údajov o všetkých zárobkoch.
Napriek tomu, že naše platy nepatria priamo k tým najhorším v rámci spoločenstva európskych štátov, nemáme sa z čoho tešiť. Priemerný Európan totiž minulý rok v hrubom za mesiac zarobil 3 155 eur. V prepočte na rok to je 37 900 eur, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje nárast o 6,5 percenta.
V medziročnom porovnaní však aj napriek tomu, že sú priemerné slovenské mzdy takmer o polovicu nižšie ako tie európske, naše zárobky narástli o 9,9 percenta. Znamená to, že zatiaľ čo v roku 2022 zarábal priemerný Slovák 17 286 eur za rok, minulý rok to bolo už 19 001 eur.
Čítajte viac Škola života nestačí. Tí, čo majú lepšie výsledky v škole, majú vyššie platy. Analytici zrátali, o koľko
Ak by sme však chceli dobehnúť krajiny s najvyššími platmi v EÚ, mali by sme čo robiť. Napríklad obyvatelia pracujúci v Luxembursku, ktorí v rámci únie zarábajú najviac, majú priemerné mesačné platy vo výške 6 755 eur – viac ako päťkrát viac v porovnaní s našimi mzdami. Zle sa nemajú ani Dáni, ktorí v hrubom mesačne v minulom roku zarobili 5 634 eur, či Íri s platom 4 890 eur.
Pre celkový obraz je však potrebné doplniť, že samotná výška zárobku nie je dostačujúcim ukazovateľom životnej úrovne obyvateľov jednotlivých krajín. Do úvahy treba brať aj náklady na život – teda, koľko platíme za bývanie, služby či potraviny v obchodoch. Tu platí jednoduchá rovnica – v krajinách, kde ľudia zarábajú viac, majú aj oveľa vyššie náklady na život.
Zarábame čoraz viac
Ako sme spomínali, Slováci v platoch za priemerom EÚ zaostávajú. Neznamená to však, že sme na tom z tohto hľadiska až tak zle, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Od vstupu do únie v roku 2004 sa platy Slovákov výrazne zvýšili. „Priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR sa zvýšila za posledných 20 rokov o 172,2 percenta, na 1 430 eur. Od roku 2004 vzrástla o 905 eur,“ píšu v tejto súvislosti naši štatistici. Pre lepšiu predstavu – pred 20 rokmi sme priemerne v hrubom za mesiac zarábali iba 525 eur.
Ak sa pozrieme ešte hlbšie do histórie, zistíme, že naše zárobky sú podstatne vyššie ako v období reálneho socializmu spred roka 1989. „V súčasnosti zarábame priemerne reálne približne o 35 až 40 percent viac ako v roku 1989," píše analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Čítajte viac Na Slovensku sa musí skončiť éra lacnej pracovnej sily, odkázal Tomáš. Státisíce ľudí budú zarábať viac ako doteraz
Podľa štatistikov naše mzdy stále rastú. Vychádzajúc z metodiky, ktorú používa slovenský Štatistický úrad, v druhom štvrťroku stúpli priemerné platy o 7,1 percenta, na 1 520 eur v hrubom. V porovnaní s minulým rokom, keď boli priemerné mzdy na úrovni 1 430 eur, tak teraz zarábame takmer o 100 eur viac.
Nerastú však iba hrubé mzdy. Naše reálne zárobky, teda platy očistené o infláciu, stúpli v druhom štvrťroku o 4,9 percenta. „Rast miezd je tlačený nahor aj… pretrvávajúcim nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov na slovenskom trhu práce, ale aj záujmom zamestnancov dodatočne vykryť obdobie zvýšenej inflácie, reálne mzdy vzrástli o takmer päť percent, čo vytvára silný predpoklad na citeľný rast spotreby domácností a tvorbu úspor," vysvetľuje tento nárast analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Mzdy by mohol v najbližšom období ešte vyššie potlačiť nedostatok kvalifikovaných zamestnancov na trhu. Hoci platí, že aktuálne máme na Slovensku jednu z historicky najnižších mier nezamestnanosti, stále nám chýba asi 100-tisíc ľudí, ktorých firmy dlhodobo nedokážu zohnať. V praxi to znamená, že pracovný trh je napätý a ak chce zamestnávateľ prekonať svoju konkurenciu a prilákať nových ľudí či udržať si tých aktuálnych, musí zvyšovať platy.
Ak vezmeme do úvahy všetky spomínané faktory, platy Slovákov by mali pokračovať v raste. Jesenná prognóza Národnej banky Slovenska približuje, že priemerné reálne mzdy by tento rok mali narásť o 3,8 percenta. Na budúci rok by malo ísť o rast vo výške 0,2 percenta a v roku 2026 by mali priemerné mesačné reálne platy narásť o 1,4 percenta.
V „minimálke" zaostávame
Aj napriek stále stúpajúcim mzdám však platí, že státisíce Slovákov nezarábajú ani toľko, aby mohli viesť dôstojný život. Týka sa to najmä približne 200-tisíc ľudí, ktorí na Slovensku zarábajú minimálnu mzdu.
Podľa novej štúdie Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce a holandskej Nadácie WageIndicator Foundation 750 eur, teda najnižší plat v slovenskom hospodárstve, dokáže pokryť len 78 percent výdavkov, ktoré ľuďom zabezpečujú dôstojný život. To jednoducho znamená, že na to, aby si pracujúci človek dokázal zabezpečiť základný štandard svojich potrieb, musí zarábať o dosť viac peňazí.
Z dát Eurostatu zároveň vyplýva, že na Slovensku máme jednu z najnižších minimálnych miezd v rámci krajín EÚ. Horšie ako my sú na tom z tohto hľadiska už len Bulhari, ktorí dostávajú mesačne najmenej, 477 eur, Maďari (675 eur), Lotyši (700 eur) a Rumuni (743 eur). Najviac dostávajú najmenej zarábajúci ľudia v Luxembursku (2 571 eur), Írsku (2 146 eur), Holandsku (2 134 eur) a Belgicku (2 070 eur).
Čítajte viac Rast aj napriek silnému protivetru. Aké budú platy a ceny v najbližších rokoch?
Minister práce Erik Tomáš (Hlas) však pretláča, aby bola minimálka vyššia. „Na Slovensku sa už musí skončiť éra lacnej pracovnej sily. Vyššia minimálna mzda vytvorí tlak aj na rast miezd ako takých,“ povedal šéf rezortu práce. Narážal pritom na to, že už na budúci rok sa bude výška minimálnej mzdy počítať po novom.
Parlament totiž nedávno schválil, že najnižšie platy budú po novom na úrovni 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Aktuálne sa počítajú ako 57 percent z priemernej mzdy. Keďže zákon vojde do platnosti na budúci rok znamená to, že už v roku 2026 budú najmenej zarábajúci ľudia dostávať podstatne viac peňazí ako teraz. V spomínanom roku by sa výška štátom garantovanej výplaty mala vyšplhať na 920 eur a v roku 2027 sa priblíži k hranici tisíc eur.