Analytici prepočítali, že jednotlivec bez detí si pre nové opatrenia štvrtej Ficovej vlády priplatí 180 eur za rok. Rodiny s dvoma dospelými a jedným dieťaťom prídu o 500 eur, s dvomi deťmi až o 617 eur za rok. Znižovanie daňového bonusu na dieťa bude znamenať ešte dodatočnú záťaž.
Balíček pritom najviac dopadne na strednú vrstvu. „Opatrenia balíčka najviac znížia príjmy strednej vrstve, špecificky dôchodcom a rodinám s deťmi,“ komentuje svoje zistenia rada. „V percentuálnom znížení disponibilných príjmov najvyšší pokles zaznamená stredná vrstva – rodiny nachádzajúce sa uprostred príjmového rebríčka,“ pokračuje. Priemerne stratí dva a pol percenta zo svojho disponibilného príjmu.
Čítajte viac Ekonómovia prepočítali, kto môže za zadlženú krajinu. Vyvrátili Ficove slová, ukázali na vinníkovNo má aj dobrú správu. Ak sa zarátajú iné opatrenia, ktoré neboli v konsolidačnom balíčku – ako napríklad vyššie 13. dôchodky a príspevky pre rodiny – aj tak budú na tom rodiny a dôchodcovia lepšie ako pred rokom 2022. Senior nad 62 rokov a bez príjmu by prišiel za rok priemerne takmer o 400 eur. No keď dostane 13. dôchodok, nakoniec si polepší – priemerne o 82 eur.
Rada upozorňuje, že štruktúra opatrení, ktoré dávali dokopy na ministerstve financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer), mohla byť lepšia. No prijímať ozdravné opatrenia je vhodnejšie, ako nerobiť nič. Ak by vláda nerobila nič, dlh by sa postupne zvyšoval na úrovne, ktoré by neboli udržateľné. Dlh krajiny je aktuálne na úrovni 56 percent hrubého domáceho produktu. Ak by nedošlo k náprave, dlh by mohol už o tri roky narásť na 70 percent.
Najviac zabolí strata rodičovského dôchodku
Najviac pocítia seniori zrušenie rodičovského dôchodku. Novinka, ktorú zaviedol iba pred pár rokmi minister práce za Sme rodina Milan Krajniak, umožňovala posielať pracujúcim deťom 1,5 percenta zo svojej mzdy na účet svojim rodičom v penzii. Jeho stratu však vykompenzuje nový 13. dôchodok, ktorý dostane každý penzista vo výške priemerného dôchodku, aký poberá.
„Čo sa týka samotného balíčka, najväčšia položka, ktorá bude mať vplyv na rodiny, je zmena rodičovského dôchodku. Ak však zvážime to, že v podobnom čase sa výrazne zvyšoval aj trinásty dôchodok, ktorý akoby nahradzuje tento rodičovský dôchodok, tak najväčší vplyv opatrení bude na rodiny s nezaopatrenými deťmi,“ priblížil vo štvrtok na stretnutí s novinármi predseda RRZ Ján Tóth.
To, že štát popri konsolidácii míňal peniaze aj na trinásty dôchodok, je teda absolútne kľúčové. „Ak sa pozrieme na konsolidačný balík, zaplatia ho všetci, starší aj mladší, ľudia v produktívnom veku prispejú trochu viac. Ak zohľadníme, že v čase prijímania balíka sa zvyšovali aj trináste dôchodky, tak staršie generácie budú ochránené a celý balík zaplatia ľudia v produktívnom veku a mladšie generácie,“ pokračuje Ján Tóth.
Štát dotknutým občanom vystaví účet vo forme vyšších daní a aj nižších platov. Súčasťou balíka sú totiž aj opatrenia, ktoré zaťažujú firmy. Ide o zvýšenie korporátnej dane, zavedenie dane z finančných transakcií a rôznych sektorových daní. Tieto opatrenia tlmia ekonomickú aktivitu a podľa expertov na verejné financie môžu spôsobiť napríklad pomalší rast platov a aj vyššie ceny.
Tento pohľad na dôsledky konsolidácie neznamená, že napríklad seniori nepocítia zvýšenie cien. Analytici iba upozorňujú na to, že vyššie trináste dôchodky seniorom vykompenzujú vyššie náklady.
Ak vezmeme do úvahy, že okrem konsolidačného balíka od budúceho roka automaticky klesá daňový bonus na dieťa, tak negatívny vplyv na rodinu, ktorú tvoria dvaja dospelí a jedno dieťa, sa zvyšuje takmer na 800 eur. Ak vezmeme do úvahy rodiny, ktoré tvoria dospelí s pracovným príjmom a viac ako tri deti, negatívny vplyv je až 1 717 eur. Čím viac je totiž v rodine detí, tým je obmedzenie daňového bonusu celkovo významnejšie. Ficova vláda od Nového roka zmení totiž jeho fungovanie – viac dostanú chudobnejší a menej bohatší. Na porovnanie, senior s pracovnými príjmami si polepší o 82 eur.
Odborníci na verejné financie však situáciu jednotlivých rodín porovnali aj s obdobím pred rokom 2023, keď napríklad daňový bonus na dieťa nebol taký vysoký. V porovnaní s týmto obdobím je situácia mnohopočetných rodín aj po konsolidačných zmenách stále lepšia.
Znižovanie daňového bonusu bolo však očakávané a nie je to opatrenie, ktoré by bolo súčasťou balíka ozdravných opatrení na rok 2025.
Pomalší rast miezd
Nezamýšľaným a ťažko spočítateľným javom môžu byť vplyvy, ktoré nové dane a škrty vyvolajú v ekonomike. Jedným z takýchto faktorov môže byť to, že pre spomínané opatrenia nebudú rásť platy tak rýchlo. Nižší rast miezd na Slovensku hrozí práve preto, že štruktúra konsolidačného balíka nie je optimálna. Opatrenia, ktoré sú pre budúci rast relatívne škodlivejšie, tvoria až 45 percent celého konsolidačného úsilia v budúcom roku. Kľúčovú časť týchto škodlivejších opatrení tvoria práve vyššie dane pre firmy. Inštitút INESS vypočítal, že príjmy firiem po započítaní dane z finančných transakcií sú zaťažené sadzbou vo výške nad hranicou 27 percent.
Pôvodná verzia konsolidačného balíka bola zostavená priaznivejšie. Relatívne negatívnejšie opatrenia tvorili len 27 percent, no hneď po predstavení balíka sa začala jeho podoba výrazne meniť a narástla váha aj zvýšenia korporátnej dane. Sprísniť sa vláda rozhodla aj daň z finančných transakcií, keďže zvýšila jej sadzby. V praxi tak podnikatelia zrejme prenesú vyššie náklady na ceny svojich produktov – a tie v konečnom dôsledku zaplatia bežní ľudia.
Prvotný návrh balíčka bol lepší v tom, že väčší podiel konsolidácie bol vo forme DPH. Zdaňovať spotrebu je vždy lepšie, ako zdaňovať aktivitu. Takéto zdanenie totiž menej zaťažuje budúci ekonomický rast. Neskôr sa vylobovali výnimky zo zmien DPH a predpokladaný výber výrazne klesol. To spôsobilo potrebu hľadať zdroje inde a, bohužiaľ, pozornosť sa presmerovala na dane zaťažujúce podnikanie. V už schválenom balíčku omnoho väčší podiel tvoria dane z príjmu právnických osôb, transakčné dane a sektorové dane. Toto zdraženie podnikania má už relatívne veľký podiel na celom balíčku, hovorí Tóth.
Členovia rady teda upozorňujú na to, že napríklad zvyšovanie DPH je pre potenciál ekonomického rastu ekonomiky menej škodlivé ako ďalšie zaťažovanie firiem daňami.