3. Dlh v USA bude stúpať
V tejto oblasti majú USA skutočne problém. Ekonomická politika Harrisovej aj Trumpa bude dlh krajiny ďalej prehlbovať. Prepočítal to Výbor pre zodpovedný federálny rozpočet, teda americká nezisková organizácia. „Dlh krajiny je aktuálne na úrovni 99 percent HDP a na začiatku finančného roka 2026 by mal byť na úrovni 102 percent. Do roku 2035 by na základe existujúcej legislatívy stúpol dlh na 125 percent HDP,“ uviedla neziskovka v analýze, ktorú zverejnila koncom októbra. Americký rozpočtový rok sa 1. októbra len začal, skončí sa v závere septembra.
Čítajte viac Vláda vydá špeciálne dlhopisy. Koľko stoja a koľko si zarobíte?
Výbor pre zodpovedný federálny rozpočet tiež prepočítal, že ak by obaja kandidáti na prezidentský úrad naplnili svoje sľuby z kampane, dlh by zvýšili. Stredový odhad v prípade Kamaly Harrisovej hovorí na horizonte roku 2035 o navýšení dlhu o 3,95 bilióna dolárov.
Čítajte viac Šéf Woltu: Nižšia DPH potraviny nezlacní. Vznikajú nové dane a iné rastú, ceny pôjdu hore
Harrisová okrem iného sľubuje navýšenie obdoby daňového bonusu, podporu dostupného bývania, chce posilniť aj ochranu hraníc. To všetko stojí peniaze. Naopak, sľubuje vyššie dane pre firmy, sadzba by mohla stúpnuť z 21 percent na 28 percent. Stúpnuť by mali aj dane z kapitálového majetku a cieľom jej administratívy je aj úspora, ktorá by mala spočívať v tom, že sa bude predpisovať menej liečiv.
Bilancia Donalda Trumpa je horšia. Ak by splnil svoje sľuby, znamenalo by to, že dlh krajiny stúpne do roku 2035 o 7,75 bilióna dolárov. Trump sľubuje úľavy za približne desať biliónov dolárov a plusové položky pre rozpočet sú za zhruba 3,7 bilióna dolárov. Najväčší objem z plusových opatrení pritom tvoria práve kontroverzné clá, ktoré chce Trump zvyšovať.
Tieto údaje ale zahŕňajú len federálnu úroveň. Celkový hrubý dlh je ešte vyšší a presahuje 120 percent HDP a zahŕňa aj bilanciu jednotlivých štátov.
Čítajte viac Mikloš o Ficovej konsolidácii: Je to veľmi zlé a ekonomika na tom bude ešte horšie
Pozícia Slovenska je v tomto špecifická a opäť sa ukazuje, že porovnávať jednotlivé výšky dlhu v rôznych krajinách je náročné. Dlh Slovenska je aktuálne pod hranicou šesťdesiatich percent HDP a stúpa k tejto hranici. Každá krajina na základe svojej veľkosti, štruktúry ekonomiky a záväzkov je schopná zvládnuť inú výšku dlhu. Preto je dlh okolo 60 percent HDP pre Slovensko už priveľký a USA aktuálne fungujú aj s viac ako dvojnásobným dlhom.
Americká ekonomika je v porovnaní so slovenskou rádovo väčšia a na obyvateľa generuje hrubý domáci produkt vo viac ako dvojnásobnej výške. Americká ekonomika tvorí väčšiu pridanú hodnotu a opiera sa do veľkej miery o sofistikovaný priemysel. Aj preto si americká vláda môže dovoliť vyššiu mieru dlhu bez toho, aby krajina stratila dôveru v to, že taký dlh zvládne.