Plán vlády na ozdravenie verejných financií Valachy považuje za ambiciózny a považuje za pozitívne, že sa vláda do konsolidácie pustila. V rozhovore objasňuje, prečo je pre vládu ťažké škrtať výdavky a aj to, prečo je to potrebné urobiť.
Navyše upozorňuje aj na to, že štát vypláca dávky a dôchodky vo výške, na ktorú nemá peniaze. „Za uplynulé štyri roky došlo k výraznému navýšeniu sociálnych a iných výdavkov. Sem môžeme zaradiť zvýšenie prídavkov na deti a daňový bonus, rodičovský dôchodok, ktorý sa mení na poukázané percentá z dane, trinásty dôchodok. To sú veci, na ktoré momentálne nemáme. Je v poriadku, že to chceme, no v skutočnosti sme si nepovedali, kde na to zoberieme,“ hovorí Valachy.
V rozhovore objasňuje aj to, kde sú slabé miesta viacročného ozdravného plánu. „Zatiaľ nevieme, ako tie všetky plány naplníme. Ani vláda ešte nepovedala, ako to chce urobiť. Veľký balík šetrenia je naplánovaný na rok 2027, teda na volebný rok,“ hovorí. V minulosti jednotlivé vlády vo volebnom roku predovšetkým rozdávali.
Aký je aktuálny stav verejných financií?
Situácia vo verejných financiách patrí na Slovensku v rámci EÚ k najhorším, horšie je len Rumunsko. Nejde pritom len o výšku samotného deficitu, ale aj o jeho štruktúru. Tvoria ju najmä trvalé výdavky. Keby sme nič neurobili, šesťpercentné deficity by nám zostali aj v ďalších rokoch. To by znamenalo, že by nám narástol dlh a Slovensko by mohlo mať problém financovať svoje potreby. Už dnes sa investori pozerajú na nás so zdvihnutým obočím a pýtajú sa, či vieme zlepšiť stav verejných financií, alebo nie. V zahraničí sa čudujú, prečo práve teraz, v čase dobrého ekonomického rastu, máme také vysoké deficity. Vláda predstavila ozdravný plán, ktorý je nad rámec toho, čo od nás žiada Európska komisia. Jasne povedala, že chceme stabilizovať verejné financie tak, aby nám dlh do troch rokov už nerástol. Ja osobne veľmi vítam a hodnotím pozitívne, že sa neskrývame len za Brusel a sami sme si stanovili kritériá ešte o niečo prísnejšie.
Pokračujte.
Na druhej strane treba povedať, že zatiaľ nevieme, ako tie všetky plány naplníme. Ani vláda ešte nepovedala, ako to chce urobiť. Veľký balík šetrenia je naplánovaný na rok 2027, teda na volebný rok.
Čítajte viac Škola života nestačí. Tí, čo majú lepšie výsledky v škole, majú vyššie platy. Analytici zrátali, o koľkoNa rok 2027 je naplánované šetrenie v objeme 2,9 miliardy, to je ešte viac ako konsolidácia v budúcom roku. Je to reálny plán? Vo volebnom roku sa skôr rozdáva.
Vaše obavy sú namieste. Skúsenosť z minulosti je taká, že zvládnuť tak veľké šetrenie vo volebnom roku je neštandardné. Stále verím, že väčšiu časť šetrenia zvládne vláda ešte skôr. Deficit vieme zlepšiť aj skôr, nemusíme čakať na poslednú chvíľu, je to v našich rukách. Verím, že sa nestane to, že vláda sa z politických dôvodov vo volebnom roku dištancuje od ozdravovania verejných financií. Na novú vládu by potom čakalo väčšie šetrenie, než je teraz predstavená konsolidácia. Aj v očiach investorov by to vyzeralo zle.
Hovoríte, že v zahraničí sa nás pýtajú, prečo máme vysoké deficity, či je u nás nejaká súkromná kríza, ktorú inde nevidno. Prečo sú teda také vysoké?
Za uplynulé roky sme svedkami výrazného nárastu sociálnych výdavkov. Z celkového objemu nárastu výdavkov vo výške takmer sedem percent HDP boli skoro štyri percentuálne body vo forme sociálnych výdavkov. Môžeme mať pocit, že sociálne dávky sú na Slovensku v porovnaní s inými krajinami nízke, a teda netvrdím, že zvyšovanie dôchodkov je zlé rozhodnutie. Dlho však nikto jasne nepovedal, kde na to vezmeme. Vláda to konečne začala riešiť najmä prostredníctvom nárastu daní a aj okresaním niektorých dávok. Kľúčovú časť konsolidácie totiž vláda urobila na príjmovej strane.
Druhou okolnosťou, ktorá zvyšuje deficit, je rast miezd a zamestnanosti vo verejnom sektore. Za posledných päť rokov tento nárast znamenal zvýšenie výdavkov na kompenzácie o 1,5 percentuálneho bodu HDP.
Ak s tým vo všeobecnosti chceme niečo urobiť, tak buď budeme opäť zvyšovať dane, alebo znížime výdavky. Na zníženie výdavkov, ktoré nebude škodlivé, potrebujeme urobiť poriadne audity. To nejaký čas trvá, ale dokážu priniesť výsledky.
Čítajte viac Vládu pri konsolidácii čakajú už len ťažšie kroky, hovoria analytici. Celkovo bude musieť nájsť väčšie sumy ako doterazTo, na čo narážate, je, že štát v prevažnej miere zvyšoval príjmy, len menšia časť je zníženie výdavkov. Prečo je náročné škrtať výdavky?
Škrtať výdavky je ťažké, no nie je to, samozrejme, nemožné. Ťažké je to preto, že škrty výdavkov si vyžadujú zmeny procesov na ministerstvách. Keď plošne prepustíme dvadsať až tridsať percent úradníkov, môže dôjsť k ohrozeniu niektorých procesov, ktoré sú dôležité. Môže ísť o rôzne povoľovacie procesy, výkon rozličných dozorov a podobne. Je potrebné robiť chirurgickú prácu. Vyžaduje si to čas a odhodlanie príslušného ministra v konkrétnom rezorte, nie ministra financií. Bez toho sa nepohneme ďalej.
Rozumiem.
Zároveň platí, že absolútna väčšina výdavkov sú sociálne dávky. Ak sa nenájde politická zhoda na tom, že sa budú znižovať aj sociálne dávky, tak potom na tej výdavkovej strane nemáme čo škrtať. Na tom však nie je zhoda. Investície tiež nechceme škrtať, lebo ich potrebujeme. Tak zostávajú len mzdové výdavky a nákup tovarov a služieb. Zároveň nechceme, aby sa siahalo na platy lekárov, učiteľov, hasičov, policajtov a vojakov. Zostávajú úradníci a tam sa veľký objem peňazí ušetriť nedá.
Začali sa už vnútorné audity a hľadanie, kde sa dá ušetriť?
Neviem, čo sa deje na ministerstvách, no táto konsolidácia ukázala, že bez dobrých procesných auditov a zmien aj na ministerstvách sa nepohneme. Je to užitočné aj ako politický symbol. Keď na ministerstvách chcú, aby si občania utiahli opasky, tak je dobré, aby bolo vidieť zmeny aj u nich. Takto sa dajú znížiť výdavky trvalo.
Napriek tomu sa to deje len v malej miere.
Pre každého ministra je to nepopulárna vec. Riziko, že sa ohrozí plnenie niektorých úloh, tam jednoducho je.
Skúsme si povedať príklad.
Príkladom môže byť oblasť dozoru a povoľovacích konaní. Môže sa stať, že prepustia zamestnancov, a potom sa ukáže, že robia dozor napríklad pri rekonštrukcii hradov, prípadne sú zodpovední za nejaký povoľovací proces. Ak by to nemal kto urobiť, tak sa procesy zastavia. Zároveň treba urobiť audit procesov, či sú vôbec potrebné.
Platí teda, že štát nastavil sociálny štandard, ktorý si dnes nemôžeme dovoliť.
Áno, to môžeme takto povedať. Za uplynulé štyri roky došlo k výraznému zvýšeniu sociálnych a iných výdavkov. Sem môžeme zaradiť zvýšenie prídavkov na deti a daňový bonus, rodičovský dôchodok, ktorý sa mení na poukázané percentá z dane, trinásty dôchodok. To sú veci, na ktoré momentálne nemáme. Je v poriadku, že to chceme, no v skutočnosti sme si nepovedali, kde na to zoberieme.
Zároveň chceme podporovať vedu a výskum, inklúziu v materských školách, budovať priemyselné parky. Všetko sú to dobré veci, no dnes na to nemáme. Buď zvýšime príjmovú stranu, alebo sa vrátime späť vo výdavkoch, alebo sa stretneme niekde v strede – teda znížime výdavky a zvýšime príjmy.
Slovensko samo osebe príliš neinvestuje, absolútnu väčšinu verejných investícií umožňujú peniaze, ktoré získavame z EÚ. Čiže aj tie deficity vytvára predovšetkým nákladná prevádzka štátu. Platí to?
Je to tak. Väčšinu výdavkov tvoria mzdy, nákup tovarov a služieb a sociálne dávky. Na investície ide zhruba štyri až päť percent HDP. Je to veľmi nízke číslo a v tom sú zarátané už aj eurofondy.
Aké by bolo optimálne číslo?
To neviem presne povedať, dôležité však je, že nedostatky vidíme. Príkladom je havarijný stav mostov a infraštruktúry. Nie je žiadna pochybnosť o tom, že sú v zlom stave a ani v takomto prípade nevieme nájsť dostatok prostriedkov, aby sa ich stav nezhoršoval, nehovorím, že zlepšoval. Na toto máme dostatok analýz, len ich záverom je, že potrebujeme zvýšiť výdavky. Bez toho sa nezaobídeme.
Čo z toho vyplýva?
Môžeme si povedať, že napríklad zvýšime majetkové dane. Odporúčajú nám to medzinárodné inštitúcie, no nevieme to urobiť tak, aby to prijala spoločnosť a bolo to technicky v poriadku.
Juraj Valachy
Je to dlhoročný analytik Tatra banky. V banke pôsobil od roku 2006 do roku 2021. Medzi rokmi 2021 a 2024 bol riaditeľom Inštitútu finančnej politiky, analytického útvaru, ktorý zastrešuje ministerstvo financií. Následne sa do banky vrátil. Doktorandské štúdium ekonómie skončil na pražskom inštitúte CERGE-EI. Magisterské štúdium matematiky absolvoval na FMFI Univerzity Komenského v Bratislave.
Symbolom toho, čo hovoríte, sú napríklad nízke dane z nehnuteľností. Pre štát je problém určiť ceny nehnuteľností v jednotlivých regiónoch. Cenové mapy sa pripravovali na ministerstve financií už hádam v 90. rokoch za ministerky Brigity Schmögnerovej. Kde je chyba, že za celé desaťročia to stále nie je?
Nie je to jednoduchá vec, lebo by bolo potrebné meniť niekoľko zákonov. Napríklad kataster nehnuteľností zbiera údaje o cenách, no nie sú dobre štruktúrované, aby sa dali použiť. Je tam celý rad problémov a vyriešiť ich je komplikované.
Toto presne je však úloha politikov.
Doteraz sa sústredili najmä na konsolidáciu a budú radi, keď sa všetko podarí. Na ďalšie veci doteraz zostalo menej času.
Platí však, že to nie je úplne nová vec. Podnikanie realitných kancelárií je na tomto založené. Nehnuteľnosti sa komerčne oceňujú aj na základe lokality.
Súhlasím. Jednoducho to nie je priorita. Už dnes je v kompetencii samospráv, aby zvyšovali daň z nehnuteľnosti. Štát určuje len mantinely, v ktorých sa samosprávy môžu hýbať. Samotné samosprávy toto nechcú robiť, aj miestni politici potrebujú voličov a nejde o populárnu zmenu. Tak sa obracajú na štát, aby zvyšoval dane. Zvyšovanie daní je teda politický problém na celoštátnej a aj na miestnej úrovni. Pre politikov je to ťažká téma, vstupujú do toho argumenty, že babička, čo býva sama vo väčšom dome, bude platiť vyššiu daň. Sú to politické náklady, no podľa mňa sa tomu nevyhneme.
Čo to znamená?
Konsolidáciu nebudeme vedieť urobiť tak, ako sme ju robili doteraz. Dane, ktoré sa teraz zvyšovali, sú už podľa môjho názoru na hrane konkurencieschopnosti. Budeme musieť pristúpiť k nepopulárnym opatreniam, ktoré je náročné zaviesť.
Samosprávam podľa pôvodných pravidiel prináleží napríklad výnos z dane fyzických osôb. Nebolo by teda cestou zvýšenie dane z nehnuteľností a zároveň zníženie dane z príjmu fyzických osôb? Aj keby bola celková zmena výnosu nulová, malo by to význam. Zvýšili by sa nízke majetkové dane a znížilo by sa všeobecne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Navyše obyvatelia by nepopulárne opatrenie prijali ľahšie.
Čítajte viac Mikloš o Ficovej konsolidácii: Je to veľmi zlé a ekonomika na tom bude ešte horšieTakýto obchod „niečo za niečo“ je vylaďovanie daňových príjmov. Má to svoj význam. Aj simulácie medzinárodných organizácií hovoria, že vylaďovanie v prospech daní, ktoré menej zaťažujú hospodársky rast, to sú tie majetkové, vie priniesť prínos pre rast krajiny. Ten by sa mohol zrýchliť o nejaké desatinky. Lenže z politického hľadiska platí, že potrebujeme robiť zmeny daní, ktoré prinesú viditeľné sumy peňazí do rozpočtu.
Hovoríme o tom, že dlh vo výške 60 percent HDP je veľa, že deficit vo výške šesť percent je veľa. Také deficity sme mali aj v roku 2020 a 2021 a vtedy taká urgencia nezaznievala. V čom je rozdiel?
Nie je deficit ako deficit. V rokoch, ktoré spomínate, boli veľké objemy pandemických výdavkov. Tie súviseli s potrebami zdravotníctva, tiež s tým, že firmy čerpali kompenzácie za to, že ekonomika bola uzamknutá. Išlo o výdavky na to, aby ľudia a aj firmy prežili a kompletne všetci neskrachovali. Výdavky boli jednorazové. Štrukturálnu časť deficitu, teda tú, ktorá s nami zostáva do ďalších rokov, tvorili len dva percentuálne body HDP. V súčasnosti z deficitu vo výške šesť percent HDP má charakter trvalých výdavkov až 5,5 percentuálneho bodu HDP. To je ten problém.
Prečo?
Zároveň treba povedať, že v čase pandémie Európska centrálna banka nakupovala dlhopisy štátov bez toho, aby veľmi pozerala na to, aký rizikový konkrétny štát je. Dnes sme v úplne inej dobe. Slovensko musí hľadať tradičných investorov, čo nie sú centrálne banky. Títo investori lupou študujú stav verejných financií.
Čítajte viac Opatrenie, ktoré je v eurozóne unikát. Čo bude daň z finančných transakcií znamenať pre ľudí a ekonomiku?Slovensko predávalo dlhopisy 21. októbra, teda nedávno. Výnosy z dlhopisov klesli, čo je signál dôvery trhov, záujem o dlhopisy je rádovo väčší ako ponuka. Človek by povedal, že nemáme problém.
No problém nemáme, lebo minister financií doručil konsolidáciu tak, ako sľúbil. Všetko sa nemusí udiať zajtra, dôležité je, že vláda predstavila plán, ktorého prvý krok sa naplnil. Ak budeme konsolidovať v ďalších rokoch, tak naša kredibilita sa opäť posilní. Ak tieto sľuby nedodržíme, tak sa dôvera oslabí a rizikové prirážky na dlhopisoch opäť stúpnu.
Celý čas hovoríme o tom, že konsolidačný balík je v zásade zvyšovanie daní, vláda nepredstavila štrukturálne reformy, ktoré by zvyšovali potenciál rastu ekonomiky.
To sedí.
Túto okolnosť trhy nevnímajú?
Znižovanie potenciálu dlhodobého rastu je problém, na ktorý vplýva množstvo faktorov. Veľkosť daňového zaťaženia je jeden z takých faktorov. Jeho vplyv ale ani zďaleka nie je taký negatívny, aký veľký by bol problém, ak by sa štát nevedel financovať. Keď sa to stalo v Grécku nastal pokles ekonomiky o dvadsať percent. V prípade konsolidačného balíka sa bavíme o tom, že nás pripravuje o desatiny percenta rastu. Omnoho významnejší faktor je to, či máme stabilizované verejné financie, alebo nie. Je však pravda, že ak by sme konsolidovali rovnako aj v ďalších rokoch, bola by to desatinka k desatinke a už by to bol problém.
Čo to teda znamená?
Pre investorov je dôležité, či vieme splácať záväzky. Ak by sme mali v lepšom stave verejné financie a aj vyšší potenciál rastu ekonomiky, mohli by sme mať lepší rating, napríklad ako Česko. Česi platia nižšie prirážky a my ich podľa mňa platíme relatívne vysoké. Je to práve cena aj za nízky potenciálny rast a za zlý stav verejných financií. Urobili sme ale prvý z troch krokov k ich zlepšeniu. Tomu zodpovedajú aj výnosy dlhopisov, ktoré síce klesli, no stále sme vyššie ako niektoré iné krajiny.
Čítajte viac Sladené nápoje budú drahšie. Od budúceho roka vznikne nová daň. Pozrite sa, ako sa vás to dotkneTáto konsolidácia má zvláštnosť, že vláda vyberá 2,7 miliardy eur a rovno hovorí, že na ozdravenie verejných financií použije len 1,7 miliardy a miliarda je nejako v rezerve. Ako tento krok vnímate? Ak by rezervu netvorila, stačilo by napríklad dvihnúť základnú sadzbu DPH len o jeden percentuálny bod, nie o tri.
Je to tak. Verím, že tá rezerva bude celá použitá na zníženie deficitu. Neviem si predstaviť, že by to nakoniec bolo inak, a som presvedčený, že s tým minister takto ráta. Existuje nejaký výdavkový limit a tak, ako je nastavený, je prísny, ale správny. Hovorí, o koľko môžu medziročne rásť výdavky štátu bez ohľadu na to, čo sa vo svete deje. Do limitu sa musíme zmestiť aj v prípade, že náhodou stúpne miera inflácie. Tá rezerva môže byť aj na neočakávané výdavky, ktoré by mohol priniesť vývoj ekonomiky.
Je však aj druhá časť tej rezervy. Štát hovorí o podpore vedy a výskumu, o zmene fungovania škôlok a podobne. To sú výdavkové opatrenia, ktoré môžu zvýšiť budúci ekonomický potenciál krajiny.
Ešte vnímam, že rezerva môže mať aj tretí účel, tým je dotovanie cien energií. To si nemôžeme dovoliť, s výnimkou podpory pre najohrozenejšie skupiny, Navyše žiadna krajina okolo nás to už nerobí, výrazne proti je aj Európska komisia. Ceny energií majú jednoducho nový normál, čím skôr sa mu prispôsobíme, tým lepšie.
Hovorilo sa o sto miliónoch eur, v rozpočte sa objavilo vyše 230 miliónov. Tohto sa vláda nevzdala.
Nevzdala sa úplne. Nejaká časť sa podľa dostupných informácií použije na dofinancovanie predchádzajúceho roka. Na nové opatrenie je určených okolo sto miliónov eur. Mala by to byť prísne adresná vec, no neviem, ako sa to vláde podarí. Tam narážame na to, že štát má limity v tom, ako adresne je schopný doručovať pomoc občanom.
Čo z toho vyplýva?
Ak by táto pomoc zostala na úrovni okolo sto miliónov eur, bolo by to ešte znesiteľné. Ak by to malo byť tristo až päťsto miliónov eur, bolo by to ďalšie vyhadzovanie peňazí. Doteraz vlády na energie minuli zhruba štyri a pol miliardy eur, to je strašne veľa. Na COVID-19 sme minuli šesť a pol miliardy eur. Vláda si teraz uvedomuje, aké veľmi ťažké je miliardy vyzbierať. O to opatrnejšie bude podľa mňa v budúcnosti pristupovať k takýmto plošným opatreniam.
Čítajte viac Šéf Woltu: Nižšia DPH potraviny nezlacní. Vznikajú nové dane a iné rastú, ceny pôjdu horeSpomínali sme Grécko. To má dnes verejné financie vo výrazne lepšej kondícii ako my. Ak by nemali tak výrazný náklad na obsluhu dlhu, boli by v prebytku. Zachraňovanie Grécka je v zásade úspešný príbeh, napriek tomu je samozrejmé, že niečomu podobnému sa chceme vyhnúť. Prečo nie je dobré riešiť naše problémy takto?
Platí, že v období, keď sa to dialo, boli grécke verejné financie v oveľa horšom stave ako slovenské. Tiež platí, že dnes sú verejné financie Grécka v omnoho lepšom stave ako slovenské. Tá cesta ale bola veľmi bolestivá. Ekonomika klesla o celú štvrtinu, o 25 percent. Ako problém cítime, ak sa náš rast zníži z troch percent na nulu. Grécka ekonomika prišla o 25 percent, to je pokles porovnateľný s Ukrajinou, ktorá je vo vojne.
V Grécku bomby nepadali, ľudia nezomierali na fronte, no ekonomické následky boli podobné. Každý príčetný človek sa takejto situácii chce vyhnúť. V tomto je zhoda naprieč politickým spektrom. To, čo sa dialo v Grécku, je veľké memento pre všetkých politikov. Keď sa spomenie „grécka cesta“, hoci aj v nevhodnom kontexte, tak to zvýši disciplínu politikov smerom k tomu, aby sa k verejným financiám správali ako k rodinnému rozpočtu.
Sme teda na ceste k tomu, čo sa dialo v Grécku?
Dnes nie sme na gréckej ceste. Máme plán, ktorý dôveryhodne znižuje deficit, máme vytýčenú cestu a ciele. Môžeme polemizovať, či sa to podarí vláde doručiť a aké opatrenia použije, no zhruba na rok máme pokoj. Vláda by tento čas mala využiť na to, aby zefektívnila fungovanie štátu. Mala by hľadať úspory vo výdavkoch. Bude musieť siahnuť po nepopulárnych a komplikovaných opatreniach, to je nevyhnutnosť.
Súčasťou konsolidácie sú aj opatrenia, ktoré idú proti šetreniu, napríklad znižovanie niektorých sadzieb daní DPH. Ako to vnímate?
Ide o politické rozhodnutie, aby ľudia ľahšie prijali rast sadzieb na ostatné tovary. Celkový efekt je taký, akoby sadzba DPH išla hore o 1,5 percentuálneho bodu, čo reprezentuje výnos okolo 800 miliónov eur navyše.
Ako vnímate špecificky transakčnú daň?
Určite je to najkontroverznejšie opatrenie. Ide o neprebádanú oblasť, v žiadnej krajine eurozóny nie je aplikovaná v takomto plošnom rozsahu. Zavádzanie do praxe je najmä na bankách. Navyše nepoznáme dynamické efekty. Firmy totiž menia svoje správanie. Pritom nehovorím o tom, že sa pokúsia platiť čo najmenej. Hovorím o tom, že zmenia svoj pohľad na Slovensko a rozmyslia si, či práve tu chcú rozvíjať svoje podnikanie.
Čítajte viac Rodičovský dôchodok po novom: drvivá väčšina penzistov si pohoršíVýnos by teda mohol byť menší?
To áno, ale nejde v prvom rade o to, či štát vyberie o päťdesiat miliónov menej, ako plánuje. Ide o to, aby toto opatrenie nemalo vážnejšie druhotné dôsledky pre firmy. Toto je jedna z daní, kde sa minimálne legislatívny proces mohol urobiť poctivo, teda šesť mesiacov zbierať pripomienky dotknutých strán.
Minister si možné druhotné dosahy uvedomuje?
Chýba nám dobrá medzinárodná analýza či porovnanie, keďže sa táto daň inde v eurozóne neuplatňuje. Keby taká bola aj niekde inde, ľahšie by sa o jej zavedení a nastavení diskutovalo všetkým.
Nepomôže asi ani pohľad do Maďarska.
Nie, tam je situácia predsa len iná. Maďari nie sú v eurozóne, daň vyzerá inak a už je v krajine dlho. V Maďarsku sa s ňou už naučili žiť.
Ako bude vyzerať budúcnosť ekonomiky Slovenska?
Medzinárodné inštitúcie nám predpovedajú dlhodobý rast okolo dvoch percent ročne. Nie je to veľa, no ani málo.
Tento rast ale nezohľadňuje konsolidáciu, tá rast tlmí.
Áno, je to tak, v rokoch 2026 a 2027, keď bude nabiehať, bude rast nižší. Dlhodobo však bude rast okolo dvoch percent, konsolidácia ho krátkodobo utlmí, naopak, zase impulzom bude, keď začne vyrábať nová fabrika spoločnosti Volvo.
Takýto rast je ale malý na to, aby sme dokázali dobiehať západné ekonomiky. Na to by sme potrebovali zhruba štvorpercentný rast a ten nie sme v súčasnosti schopní vygenerovať. Západné ekonomiky generujú rast zhruba jedno percento a rozdiel medzi dvomi a jedným nie je veľký. Výhľad dobiehania západných ekonomík je pesimistický, ľudovo môžeme povedať, že sa tam nedopracujeme nikdy, pokiaľ niečo nezmeníme.
Prepočítali ste dobu dobiehania platovej úrovne západných krajín na viac ako sto rokov.
Kedy to ostalo tak, ako je to dnes, tak napríklad pre výšku miezd a pre výšku HDP na obyvateľa to platí.
Vy osobne ste pôsobili na čele Inštitútu finančnej politiky, v lete tohto roku ste dobrovoľne odišli. Čo za tým stálo?
Bolo to súkromné rozhodnutie. Chcel by som poprieť špekulácie, že by som bol nejako „vyhodený“, ako sa to popisovalo na iných analytických útvaroch. Je dobrou praxou, že priemerná doba pôsobenia riaditeľa IFP je tri roky, tak to bolo aj u mňa. Náhrada za mňa je adekvátna, odborník Ján Remeta, ktorý na inštitúte pôsobil dlhé roky. IFP si udržiava vysokú odbornosť, akú aj mal uplynulých dvadsať rokov. Keď tento dočasný riaditeľ skončí, bude výberové konanie.
Čítajte viac Vláda vydá špeciálne dlhopisy. Koľko stoja a koľko si zarobíte?Nebola teda diskusia o tom, že by sa analytický útvar mal zrušiť? Boli aj také prípady.
To v žiadnom prípade. Kým som tam bol, debata vôbec nešla týmto smerom.
Ako by ste zhodnotili prvý konsolidačný balík, ktorý bol pred rokom. Vláda de facto deficit zhoršila, lebo počítala s nepresným vstupným údajom. Deficit tak napokon neklesal, naopak, stúpal z revidovaných 5,21 percenta HDP takmer na šesť percent HDP.
Vo všeobecnosti bolo obrovským problémom, že voľby boli 30. septembra. Už 15. októbra mal byť predložený návrh rozpočtu. Vtedy ešte nebola sformovaná ani koalícia. Všetko sa dialo s oneskorením, po termíne. Budem rád, ak z technických dôvodov nebudú ďalšie riadne voľby 30. septembra, ale trochu skôr.
Vláda prišla s nejakými návrhmi zhruba za miliardu. Kľúčové opatrenia boli banková daň a zníženie odvodu do druhého piliera. Zároveň sa okamžite objavili nové výdavky, vplyv toho celého balíčka sa v podstate vynuloval.
Hneď sa začalo pracovať na ďalšej konsolidácii, no proces spomalili prezidentské voľby, potom atentát na premiéra, finálnu dohodu pribrzdilo aj leto. Škoda, že k dohode neprišlo skôr. Budem rád, keď to na budúci rok bude inak.
Akú známku by ste im dali?
Dva mínus, najmä za to, že to prišlo neskoro. Najdôležitejšie je, že konsolidáciu doručili a ten záväzok berú vážne. Keby sa celý ten balík použil na zníženie deficitu a druhou rukou sa nerozdala miliarda, tak v hrubých črtách máme po probléme s rozpočtom. Žiaľ, nie je to tak.