V slovenských podmienkach pre bežných ľudí platí, že vyššia úroveň vzdelania prináša vyššie príjmy. Kritici slovenského systému vzdelávania zdôrazňujú, že študenti v školách trávia dni neužitočným memorovaním neužitočných faktov, ktoré im v budúcom živote nepomôžu lepšie sa uplatniť. Samotné ministerstvo školstva problémy do veľkej miery priznáva, aj preto sa v súčasnosti do vzdelávania postupne dostáva kurikulárna reforma.
Napriek problémom slovenského školstva aj dnes platí, že žiaci s lepším prospechom sa dokážu lepšie uplatniť na trhu práce a ich mzdy sú vyššie. Ukázala to analýza Inštitútu finančnej politiky, ktorej autormi sú Daniel Dujava, Katarína Vaľková a Tomáš Ježo.

Autori odhadli, že o jeden percentuálny bod lepší výsledok z externej maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry sa vo veku 25 až 33 rokov prejavuje mzdou vyššou o 0,41 percenta. Tento výpočet hovorí, že priemerne má študent s lepším maturitným výsledkom mzdu nie tisíc eur, ale 1 041 eur. Lepšia maturita z cudzieho jazyka o jeden percentuálny bod sa podľa autorov štúdie spája so mzdou vyššou o 0,22 percenta.