Druhou kľúčovou ekonomickou oblasťou sú dôchodky, sociálne veci a minimálna mzda. Vláda prijatím trinástych dôchodkov v priemernej výške poberanej penzie kompenzuje výpadky peňazí pre rušenie rodičovského dôchodku, čím si drvivá väčšina dôchodcov nepohorší. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) tiež presadil, aby výška minimálnej mzdy bola na úrovni 60 percent tej priemernej spred dvoch rokov.
Zároveň však ministerstvo práce zatiaľ nepredstavilo zmeny vo výpočte životného minima, od ktorého sa odvíjajú desiatky dávok a ktoré dlhodobo kritizujú odborníci za to, že jeho hranica je veľmi nízka.
Čítajte viac Na Slovensku sa musí skončiť éra lacnej pracovnej sily, odkázal Tomáš. Státisíce ľudí budú zarábať viac ako doterazTreťou oblasťou je doprava. Tento rok Národná diaľničná spoločnosť neodovzdá ani kilometer diaľnic, no verejnosť zaujala správa o rušení IC vlakov z Bratislavy do Košíc, ako aj nová letecká linka, ktorá spojí tieto metropoly. Pod drobnohľadom zostal aj stav mostov, z ktorých veľké množstvo je v katastrofálnom stave.
Pálčivou témou zostáva aj pomoc s drahými energiami, pretože plyn má od roku 2025 zdražieť približne o štvrtinu. Zároveň vláda hľadá spôsob, ako zabezpečiť dodávky plynu z Ruska, pretože koncom roka Ukrajinci prestanú zabezpečovať dodávky cez potrubie na ich území.
Na záver, v rezorte pôdohospodárstva minister Richard Takáč hľadá, ako rýchlo prerozdelí peniaze farmárom cez Poľnohospodársku platobnú agentúru.
Denník Pravda k roku vlády oslovil odborníkov, aby zhodnotili jej pôsobenie, a vybral tiež najdôležitejšie ekonomické oblasti a pozrel sa na to, čo v nich vláda zatiaľ urobila.
1. Čo hovoria na rok odborníci
Je to asi prvýkrát, čo Ficova vláda nemá dobré vzťahy s odborármi. Konfederácia odborových zväzov pod vedením Moniky Uhlerovej kritizuje kroky, ktoré kabinet zatiaľ urobil.
Čítajte viac Vládu pri konsolidácii čakajú už len ťažšie kroky, hovoria analytici. Celkovo bude musieť nájsť väčšie sumy ako doteraz„Žiaľ, musíme konštatovať, že schválené konsolidačné opatrenia – zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií a zákon o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov – prinášajú výrazné riziká pre širokú vrstvu obyvateľov, najmä tých najzraniteľnejších – pre domácnosti a zamestnancov. Legislatívne normy opäť neprešli dôkladnou odbornou diskusiou, a to napriek tomu, že vláda mala dostatok času na konštruktívne rokovania so všetkými relevantnými partnermi. Konsolidačný balík nezohľadňuje skutočné potreby obyvateľstva a pracujúcich, je bez ambície zaviesť prorastové a protransformačné opatrenia, ktoré by naštartovali dlhodobý rozvoj Slovenska,“ hodnotí Monika Uhlerová.
Odborári odmietajú, aby sa hlavnými platcami týchto opatrení stali zamestnanci. Chcú tiež, aby vláda viac zdanila bohatých. Nepáči sa im napríklad to, že DPH vyššia o tri percentuálne body zasiahne práve tých najchudobnejších. „Zdôrazňujeme, že zvýšená DPH sa dotkne všetkých, najviac zasiahne sociálne zraniteľné skupiny a takzvanú strednú vrstvu. Znížená sadzba DPH nie je dostatočne kompenzujúca a navyše z nej budú benefitovať aj bohatí, na ktorých toto opatrenie určite nie je cielené,“ dodáva Uhlerová.
Bankový analytik zo Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš hovorí, že každá vláda by musela škrtať a šetriť, aby zastavila rast deficitu a dlhu.
„Očakávali sme, že vláda aspoň na začiatku volebného obdobia pristúpi aj k nepopulárnym opatreniam a bude reálne šetriť. To sa však zatiaľ nestalo a dá sa povedať, že sme v tomto roku pri potrebnej konsolidácii čiastočne prišli o dôležitý čas,“ hovorí Kočiš.
Uznáva však, že konsolidačný balík zníži deficit a upokojí zahraničných investorov, ktorí kupujú slovenský dlh. „Súčasná podoba konsolidácie sa sústreďuje najmä na príjmovú stranu rozpočtu, menší dôraz je kladený na zoštíhľovanie a efektívnejšie fungovanie štátu. Niektoré z opatrení, napríklad daň z finančných transakcií alebo zvýšenie dane pre firmy, zase majú výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením.
Ide tak o ďalšie znevýhodnenie súkromného sektora, čo je zlá správa najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie,“ pokračuje Kočiš a priznáva, že zvýšenie sadzby DPH je efektívne, rýchle a transparentné riešenie. Za pozitívum považuje, že vláda prijala opatrenia na zefektívnenie procesu pre zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín alebo že niektoré sociálne dávky zefektívnila.
Ani zástupcovia firiem združení v Asociácii združení a zamestnávateľských zväzov nie sú z výkony vlády nadšení. Po roku pôsobenia vlády podnikateľské prostredie nezaznamenalo zlepšenie, ba naopak, situácia sa v mnohých ohľadoch zhoršila (zmeny v justícii, politizácia RTVS…). Najvýraznejším negatívnym dopadom bude konsolidačný balíček, ktorého opatrenia síce smerujú k stabilizácii verejných financií, no mali byť riešené systematickejšie a citlivejšie,“ bilancuje hovorkyňa asociácie Miriam Filová.
Vytýka vláde dosadzovanie neodborníkov na vysoké funkcie. „Zároveň je neprípustné, aby vláda „legalizovala“ konšpirátorov a šíriteľov dezinformácií. Títo ľudia narúšajú dôveru občanov v inštitúcie a čo v konečnom dôsledku podkopávajú stabilitu krajiny,“ hovorí Filová.