Viac rozmerov chudoby
Dobrou správou je aspoň to, že nárast počtu chudobných je do určitej miery matematické cvičenie. Počet chudobných je údaj, ktorý sa počíta podľa príjmov všetkých domácností. Keď príjmy domácností všeobecne rastú, zvyšuje sa aj hranica, ktorá chudobu určuje. „Rast príjmovej chudoby je dôsledkom zvyšujúceho sa podielu domácností s príjmom nižším ako 60 % príjmu pomyselnej domácnosti, ktorá je v strede príjmového rebríčka, v prepočte na člena domácnosti. Tento rast môže byť spôsobený na jednej strane zvyšovaním príjmov domácnosti nachádzajúcej sa v strede rebríčka a na druhej strane poklesom príjmov domácností v jeho spodnej polovici. Obe vysvetlenia platia,“ hovorí Zuzana Kusá, sociologička zo Slovenskej akadémie vied.
Odborníčka upozorňuje aj na to, že aktuálne čerstvé dáta zachytávajú ešte obdobie výrazne poznačené pandémiou. „Na jednej strane sa zvýšil stredový príjem domácnosti, v prepočte na člena, a tým aj suma vyjadrujúca hranicu chudoby, teda pod ňu a mohlo dostať viac domácností, ktorým sa príjmy medziročne nezvyšovali alebo dokonca klesali. Najnovšie dáta o príjmovej chudobe zbierané v zisťovaní EU SILC v roku 2023 sa vzťahujú k príjmovej situácii domácností roku 2022, teda k roku, kde časť zamestnaných pracovala v dôsledku pandemických opatrení na skrátený úväzok alebo poberala zníženú kompenzáciu mzdy,“ hovorí.

Aktuálne údaje o náraste počtu ľudí ohrozených chudobou tak ešte nezohľadňujú vlnu navýšenia rôznych sociálnych dávok. Tie sa začali masívne zvyšovať od januára minulého roku.
Ďalším dlhodobým problémom je v podstate nefunkčný inštitút životného minima. „Ďalšou dôležitou a neriešenou úlohou je nové nastavenie životného minima a ustanovenie ho ako garantovaného minima pre všetkých,“ dodáva Kusá. Problém so životným minimom spočíva aj v tom, že na jeho výšku je nadviazané množstvo dávok, ktoré štát vypláca. Zvýšenie životného minima tak automaticky výrazne navyšuje výdavky štátu.