Kontrolóri Agentúre štátom podporovaného nájomného bývania vyčítajú, že ani po rokoch neplní účel, pre ktorý bola zriadená. Stále totiž čakáme na vyjadrenie Európskej komisie, ktoré sa týka toho, či je navrhnutá podpora bývania v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže.
To jednoducho znamená, že najvyšší výkonný orgán Európskej únie (EÚ) dohliada na to, aby v konkrétnom prípade nebolo zneužité dominantné postavenie na trhu a nezasiahlo sa tak do voľnej hospodárskej súťaže. V prípade modelu štátnych nájomných bytov Európska komisia od apríla 2023 posudzuje, či päťpercentná úľava na DPH pre súkromné firmy, ktoré majú výstavbu realizovať, nie je nedovolenou štátnou pomocou. Platí tak, že kým eurokomisia nerozhodne, vláda nemôže v projekte nájomných bytov pokračovať.
Čítajte viac Trend sa už otočil. Kto chce kupovať bývanie, nemal by čakať. Lacnejšie úvery mu pomôžu iba ťažkoKontrolóri hovoria, že sľuby o dostupnejšom bývaní pre ľudí sa doposiaľ nenaplnili kvôli nejasnostiam, ktoré sa týkajú zvoleného modelu financovania. Predseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy okrem iného upozorňuje aj na to, akým spôsobom bol v roku 2022 prijatý zákon o štátom podporovanom nájomnom bývaní. „Tento komplexný zákon nebol do parlamentu predložený z pozície vlády, ale išlo o neštandardný postup, lebo nová legislatíva išla cez poslanecký návrh. Spôsob vzniku aktuálneho modelu nájomného bývania, jeho schvaľovanie i doposiaľ zrealizované kroky sú príkladom zlej praxe či legislatívneho chaosu," podotkol Andrassy.
Hnutie Sme rodina, ktoré bolo súčasťou vládnej koalície od roku 2020 do roku 2023 a po posledných parlamentných voľbách sa do Národnej rady neprebojovalo, aktuálnej výčitke kontrolórov nerozumie. „Vyjadrujeme veľké počudovanie nad tým, že nám je vytknutá použitá forma legislatívneho procesu. Každý poslanec Národnej rady má v zmysle ústavy SR právo zákonodarnej iniciatívy a je to jeho plné právo," priblížil pre Pravdu generálny manažér a podpredseda hnutia Marián Labanič. Zároveň dodal, že vtedajšia koaličná strana sa musela rýchlo rozhodnúť, ako čo najrýchlejšie a najefektívnejšie doručiť ľuďom pomoc s bývaním.
V budovaní dostupnejšieho nájomného bývania pre ľudí chce pokračovať aj súčasná vláda na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer). „Dostupnosť bývania, vzhľadom na to, že sa zvýšili úrokové sadzby, sa zhoršuje. Preto treba, aby štát podporoval nájomné bývanie. Záujemcovia o takéto investovanie na Slovensku sú, podobne ako v Rakúsku. Ak Európska komisia povie, že je to nedovolená štátna pomoc, tak sa musí nájsť iný model, ktorým by sa to robilo,“ cituje slová ministra Ladislava Kamenického (Smer) STVR. Aký to bude? Zatiaľ nevedno, lebo vláda doteraz nič nepredstavila.
Čítajte viac Zdá sa vám, že platíte vysoký nájom? Pozrite sa, koľko stojí priemerný nájomný bytMilióny eur a žiadny výsledok
Kontrolný úrad vo svojej správe sumarizuje, že od roku 2021 až do roku 2024 bolo celkovo na prípravu modelu štátneho nájomného bývania a činnosť spomínanej agentúry vynaložených vyše päť miliónov eur. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania bola založená v júni 2022 a jej zamestnanci kontrolórom nepreukázali žiadne činnosti, ktoré by súviseli s vytváraním podmienok na rozvoj štátneho nájomného bývania.
„Na činnosť agentúry boli vynakladané finančné zdroje, rástol počet zamestnancov a významne do jej hospodárenia vstúpili od septembra minulého roka aj výdavky súvisiace s prenájmom. Agentúra obstarala počas svojej existencie právne poradenstvo za vyše 270-tisíc eur napriek tomu, že mohla využiť právne služby Úradu vlády,“ povedal šéf kontrolórov. Agentúra podľa jeho slov zároveň nedokázala preukázať to, že „jej boli poskytnuté právne služby v takom rozsahu, ako boli reálne fakturované."
Kontrolóri upozorňujú na to, že zástupcovia agentúry podpísali nájomnú zmluvu do roku 2032 za vyše jeden milión eur, pričom platí, že podmienky od jej prípadného odstúpenia sú v neprospech inštitúcie. „Doterajšie nakladanie s verejnými financiami zo strany zodpovedných zamestnancov agentúry považujeme za neefektívne a v príkrom rozpore s pravidlami dobrého hospodára,“ zhrnul Andrassy.
Na výsledky kontroly reagovala pre Pravdu aj samotná inštitúcia, ktorá má okrem iného na starosti schvaľovanie projektu nájomného bývania vrátane spôsobu jeho financovania, a zároveň aj kontrolu jeho realizácie. „Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania bola oboznámená s výsledkom kontroly a berie na vedomie stav, v ktorom sa nachádzala počas bývalého vedenia. V súčasnosti prebieha realizácia prijatých opatrení zistených v súvislosti s výkonom kontroly a celý proces je podrobne monitorovaný z pohľadu všetkých zainteresovaných inštitúcií a strán," priblížila marketingová manažérka agentúry Jana Jurčišinová.
Čítajte viac Česi opäť dostali chuť na nakupovanie bytov. Prekvapilo ma to, hovorí analytikZatiaľ však platí, že webová stránka, kde sa môžu mladí ľudia registrovať v prípade záujmu o štátny nájomný byt, stále nefunguje. Agentúra pritom od konca roka 2023 neuzatvára ani žiadne nové zmluvy.
Ľudia mali ušetriť, no byty stále nestoja
Nájomné byty napriek tomuto štátnemu projektu stále nestoja a bývanie je podľa analytikov pre mladých ľudí čoraz menej dostupné. Čísla ukazujú, že až 70 percent ľudí vo veku od 25 do 29 rokov stále žije s rodičmi a ich priemerný vek, keď z domácnosti rodičov odchádzajú, je 31 rokov. Situácia sa začala výraznejšie zhoršovať pred dvoma rokmi, teda v dobe, keď začali výrazne rásť úrokové sadzby. Podľa Národnej banky Slovenska bola v júni tohto roka dostupnosť úverov najnižšia v priebehu posledného desaťročia.
Nielen vlastné bývanie, ale neraz aj to nájomné je pre ľudí čoraz nedostupnejšie. Priemerná cena nájomného sa v jednotlivých krajoch líši, najviac – od 600 do 700 eur za mesiac – dáte v Bratislave za dvojizbový byt. V ostatných krajoch je to okolo 600 eur. Trojizbové byty sú ešte drahšie. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania vysvetľuje, že ceny prenájmov stúpajú práve kvôli drahým hypotékam, pretože mladí sa namiesto kúpy vlastnej nehnuteľnosti rozhodnú pre prenájom bytu, čo ženie ceny smerom nahor.
Tento problém malo vyriešiť štátom podporované nájomné bývanie tak, že ľudia by v štátnych bytoch platili výrazne nižšie nájomné. Nájom mal byť podľa hnutia Sme rodina o 30 až 50 percent lacnejší v porovnaní s cenami na komerčnom trhu. Znamenalo by to, že ak si teraz prenajímate byt za 600 eur, prenájom štátneho nájomného bytu by vás vyšiel len 300 až 400 eur. Niekdajší podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina), ktorý mal nájomné bývanie na starosti, počítal so vznikom cenovej mapy, ktorá mala stanovovať ceny nájomného v jednotlivých okresoch. Pred voľbami v roku 2020 však boli sľuby hnutia Sme rodina ešte trúfalejšie. Predseda hnutia Boris Kollár sľuboval, že nájom za 2-izbový byt bude 200 eur.
Čítajte viac Záujem o byty v bratislavských novostavbách koncom roka 2023 rástolOkrem nízkej ceny nájomného, ktorým sa hnutie prezentovalo, verejnosť prekvapil aj cieľ postaviť do roku 2030 až 100-tisíc štátnych bytov. Ročne malo byť postavených až 25-tisíc nových bytov a hnutie počítalo s tým, že prvé byty by mohli byť skolaudované už začiatkom roku 2023. Samotný zákon o štátom podporovanom nájomnom bývaní mal však menšie ambície – do roku 2026 malo byť podľa jeho znenia postavených 10-tisíc bytov, teda asi 2-tisíc bytov ročne.
Hoci doposiaľ nestojí ani jeden štátny nájomný byt, hnutie Sme rodina aj po rokoch hovorí, že táto problematika patrí stále medzi jej kľúčové témy. Bývalá koaličná strana tiež upozorňuje na to, že v minulej vláde zasadala s „mimoriadne komplikovanými koaličnými partnermi" a upriamuje pozornosť aj na svojich vládnych nástupcov. „Je pre nás zarážajúce, že ani vláda pána Ľudovíta Ódora a ani súčasná vláda nijakým spôsobom neprispeli k urýchleniu výstavby týchto bytov a doručeniu pomoci ľuďom," zdôraznil podpredseda hnutia Labanič.