Z podkladov, ktorými sa v pondelok bude zaoberať Hospodárska a sociálna rada, vyplýva, že deficit bude vo výške 4,72 percenta HDP. Takáto výška deficitu znamená, že ďalej rastie aj dlh.
Dlh verejnej správy v aktuálnom roku dosiahne 59 percent HDP pod vplyvom očakávaného deficitu a odznievaní inflácie. Po krátkodobom poklese dlhu v pomere k HDP v minulých rokoch ovplyvnenom vysokou infláciou sa dlh v roku 2024 zvýši podľa rezortu financií na 58,9 percenta HDP.
„Príčinou je deficit verejných financií v roku 2024 na úrovni 5,8 percenta HDP popri ustupujúcej inflácii. V dôsledku toho nominálny rast ekonomiky už nevykompenzuje potrebu krytia schodku a dlh v pomere k veľkosti ekonomiky medziročne vzrastie,“ informuje rezort financií. Zároveň ale očakáva, že výška dlhu sa zastabilizuje na úrovni okolo 60 percent HDP. V roku 2025 by dlh mal dosiahnuť 59,6 percenta HDP. Aj v budúcom roku bude teda ďalej stúpať.
Čítajte viac Z ruky do úst. To je realita mnohých slovenských domácností. Koľko ich je a patríte medzi ne?Slovensko sa spolu s ďalšími členskými krajinami zaviazalo, že deficit bude udržiavať pod hranicou troch percent HDP a zároveň dlh neprekročí hranicu práve šesťdesiat percent HDP. Práve pre vysoké deficity patrí Slovensko ku krajinám, voči ktorým Európska komisia spustila procedúru nadmerného deficitu. V praxi to znamená, že na hospodárenie Slovenska dozerajú európske orgány relatívne prísnejšie.
Príjmy by sa mali vyšplhať na 59,9 miliardy eur, pričom takmer tridsať miliárd vláda vyberie z dani. Celkové výdavky rozpočtu verejnej správy na rok 2025 sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur, čo predstavuje 47,5 percenta HDP. Absolútnu väčšinu výdavkov tvorí bežný chod štátu. Tieto výdavky sa šplhajú až k šesťdesiatim miliardám eur.
Relatívnym prekvapením je výška energopomoci. Na výdavky na pomoc s cenami energií je vyhradených v rozpočte 235 miliónov eur, pôvodne sa špekulovalo o sume okolo sto miliónov eur.