Táto daň má do štátneho rozpočtu podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) priniesť 466 miliónov eur. Ministerstvo financií dokonca počíta s tým, že by táto daň mohla do rozpočtu priniesť 700 miliónov eur. Preto je toto opatrenie jedno z najdôležitejších, ktoré ministerstvo pripravilo. Rozdiel v odhadoch však naznačuje, že aj pre ministerstvo je náročné odhadnúť, koľko v skutočnosti vyberie. Samotné banky sa obávajú, že daň môže podporiť rozvoj sivej ekonomiky a tiež zvyšovanie cien.
Rast cien pripúšťa aj Inštitút finančnej politiky. Ten v septembri odhadol, že ceny v budúcom roku stúpnu o 5,4 percenta. Prispeje k tomu konsolidačný balík opatrení, ktorého súčasťou je aj daň z finančných transakcií. Hore pôjdu aj ceny potravín, hoci daň z pridanej hodnoty na potraviny pôjde dole. Ceny potravín by mali v budúcom roku podľa inštitútu stúpnuť o štyri percentá. Prispejú k tomu aj zvýšené náklady pre firmy, ktoré zvýši práve daň z transakcií.
Denník Pravda prináša odpovede na dôležité otázky o transakčnej dani.
Koho sa transakčná daň týka?
V skratke podnikateľov, živnostníkov, no napríklad aj neziskových organizácií. Tieto subjekty budú mať transakčné účty. Platiť daň budú v mene ich majiteľov jednotlivé banky. Tie daň vypočítajú a stiahnu z podnikateľského účtu.
Aké sú sadzby tejto dane?
Sadzieb je viacero. Prvou je sadzba za bankový prevod. Štát vyrubí daň vo výške 0,4 percenta z hodnoty transakcie. Z tisíc eur, ktoré firmy pošlú napríklad vo forme výplaty svojim zamestnancom, si tak štát vezme štyri eurá. Pri tejto sadzbe existuje strop vo výške štyridsať eur za transakciu. Druhou sadzbou je 0,8 percenta z hodnoty hotovosti, ktorú firmy vyberú z firemného účtu. Pre túto sadzbu neexistuje žiadny strop. Znamená to, že ak firma, napríklad sieť predajní potravín, vyberie do kás v maloobchodných prevádzkach súhrnne hotovosť dvadsaťtisíc eur, štát si z týchto transakcií vezme 160 eur.
Čítajte viac Dotkne sa konsolidačný balík najmä bohatých? Prepočty expertov na rozpočet ukazujú, koho to zabolí najviacTreťou sadzbou je pevne stanovená suma dvoch eur ročne. Tú napríklad firma zaplatí za použitie platobnej karty k firemnému účtu. Tento poplatok je jednorazový, následne má firma k dispozícii neobmedzený počet nezdanených platieb kartou.