Opatrenie, ktoré je v eurozóne unikát. Čo bude daň z finančných transakcií znamenať pre ľudí a ekonomiku?

Daň z finančných transakcií je jedno z najkontroverznejších opatrení, ktoré sa nachádzajú v konsolidačnom balíku, ktorý parlament na rok 2025 schválil v októbri. Podobnú daň uplatňuje Maďarsko, inde v EÚ neexistuje.

09.10.2024 11:00
debata (133)
Konsolidačný balíček by zatriasol každou vládou, zatrasie aj Ficovými voličmi, hovorí politológ
Video
Zdroj: TV Pravda

Táto daň má do štátneho rozpočtu podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) priniesť 466 miliónov eur. Ministerstvo financií dokonca počíta s tým, že by táto daň mohla do rozpočtu priniesť 700 miliónov eur. Preto je toto opatrenie jedno z najdôležitejších, ktoré ministerstvo pripravilo. Rozdiel v odhadoch však naznačuje, že aj pre ministerstvo je náročné odhadnúť, koľko v skutočnosti vyberie. Samotné banky sa obávajú, že daň môže podporiť rozvoj sivej ekonomiky a tiež zvyšovanie cien.

Rast cien pripúšťa aj Inštitút finančnej politiky. Ten v septembri odhadol, že ceny v budúcom roku stúpnu o 5,4 percenta. Prispeje k tomu konsolidačný balík opatrení, ktorého súčasťou je aj daň z finančných transakcií. Hore pôjdu aj ceny potravín, hoci daň z pridanej hodnoty na potraviny pôjde dole. Ceny potravín by mali v budúcom roku podľa inštitútu stúpnuť o štyri percentá. Prispejú k tomu aj zvýšené náklady pre firmy, ktoré zvýši práve daň z transakcií.

Denník Pravda prináša odpovede na dôležité otázky o transakčnej dani.

Koho sa transakčná daň týka?

V skratke podnikateľov, živnostníkov, no napríklad aj neziskových organizácií. Tieto subjekty budú mať transakčné účty. Platiť daň budú v mene ich majiteľov jednotlivé banky. Tie daň vypočítajú a stiahnu z podnikateľské­ho účtu.

Aké sú sadzby tejto dane?

Sadzieb je viacero. Prvou je sadzba za bankový prevod. Štát vyrubí daň vo výške 0,4 percenta z hodnoty transakcie. Z tisíc eur, ktoré firmy pošlú napríklad vo forme výplaty svojim zamestnancom, si tak štát vezme štyri eurá. Pri tejto sadzbe existuje strop vo výške štyridsať eur za transakciu. Druhou sadzbou je 0,8 percenta z hodnoty hotovosti, ktorú firmy vyberú z firemného účtu. Pre túto sadzbu neexistuje žiadny strop. Znamená to, že ak firma, napríklad sieť predajní potravín, vyberie do kás v maloobchodných prevádzkach súhrnne hotovosť dvadsaťtisíc eur, štát si z týchto transakcií vezme 160 eur.

461160966 919232943568478 5608227941511371655 n Čítajte viac Dotkne sa konsolidačný balík najmä bohatých? Prepočty expertov na rozpočet ukazujú, koho to zabolí najviac

Treťou sadzbou je pevne stanovená suma dvoch eur ročne. Tú napríklad firma zaplatí za použitie platobnej karty k firemnému účtu. Tento poplatok je jednorazový, následne má firma k dispozícii neobmedzený počet nezdanených platieb kartou.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 133 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #daň z finančných transakcií #konsolidácia verejných financií