Najviac zabolí strata rodičovského dôchodku
Analýza expertov na verejné financie ukazuje, že najvýraznejšie pokles príjmov pocíti domácnosť, v ktorej jeden dospelý člen domácnosti dosahuje ročný disponibilný príjem 8 015 eur. Príjem sa zníži o 2,2 percenta, čo je zhruba 239 eur. V prípade domácností, kde jeden dospelý člen zarába 9 614 eur a 11 145 eur ročne, domácnosť príde zhruba o 300 až 350 eur za rok. Z toho jej strata rodičovského dôchodku zoberie zhruba 180 až 200 eur. Rodinám najviac zoberie peniaze de facto zrušený rodičovský dôchodok. Deti už nebudú posielať 1,5 percenta zo svojej mzdy svojim rodičom v penzii, ale budú im môcť poslať iba „dve percentá“, čo je veľmi slabá náplasť.
Experti na rozpočet upozorňujú, že celkový efekt konsolidačného balíka môže byť ešte vážnejší. „Hodnotené boli len priame vplyvy zakotvené v novej legislatíve. Neboli zohľadnené predchádzajúce legislatívne opatrenia ako napríklad plný trinásty dôchodok. Dodatočný vplyv môže prísť aj z ďalších efektov,“ hovorí RRZ.

Ľudskou rečou sa dá povedať, že tieto vyčíslenia zníženia príjmov nezohľadňujú dodatočné efekty. Medzi takéto okolnosti môžeme zaradiť napríklad dodatočný prenos vyššej DPH na ľudí, zvyšovanie cien pod vplyvom dane z príjmov právnických osôb a vplyv novovznikajúcej dane z bankových prevodov.
Celoplošný vplyv na situáciu domácností bude mať samotné zvýšenie DPH. Toto opatrenie bude mať najvýraznejší vplyv na druhý a štvrtý príjmový decil. Do druhého decilu patria domácnosti, ktoré majú vyšší príjem ako desať percent najslabšie zarábajúcich no stále má sedemdesiat percent domácností vyššie príjmy. Disponibilný príjem jednotlivca takejto domácnosti je iba zhruba dvetisíc eur ročne. V prípade štvrtého decilu je to čistý príjem jednotlivca zhruba osemtisíc eur ročne. V oboch prípadoch iba vyššia DPH znižuje príjmy o 0,7 percenta. „DPH ako daň zo spotreby je vo všeobecnosti regresívna, teda relatívne silnejšie zaťažuje nízko a stredne príjmové skupiny než vyššie príjmové,“ hovoria odborníci z rozpočtovej rady.