Minister práce Erik Tomáš (Hlas) sa v následnej reakcii priamo k 13. dôchodkom nevyjadril. Ocenil iba, že Danko chce ustúpiť v otázke vyššej minimálnej mzdy. Tomáš ešte v sobotu ubezpečil, že 13. penzie, na ktoré štát vyčlenil približne 830 miliónov eur, budú na konci roka vyplatené v plnej výške.
Národniari ministrovi vyčítajú, že vyplácanie 13. dôchodku, ktorý parlament definitívne schválil už v apríli, bude stáť štátnu kasu takmer jednu miliardu eur. Danko tiež bojuje o zachovanie rodičovského dôchodku, ktorý zaviedol ešte exminister práce Milan Krajniak. Ten má byť v rámci konsolidačného balíčka nahradený darovaním dvoch percent. Priemerná suma rodičovského dôchodku sa totiž pohybovala na úrovni okolo 300 eur za rok a po novom bude jej strop pre jedného rodiča vo výške 46 eur.
Čítajte viac Sociálna poisťovňa nebude mať peniaze na dôchodky, varuje NKÚ. Hrozí, že ich štát prestane vyplácať?
Samotný minister Tomáš priznáva, že práve téma rodičovského dôchodku bola rozbuškou medzi dvoma koaličnými stranami. SNS preto avizuje, že predstaví návrh, ktorý bude riešiť vyplácanie tohto dôchodku tak, aby nebolo ohrozené. Šéf rezortu práce v tejto súvislosti argumentuje, že nastavenie rodičovského príspevku bolo diskriminačné voči penzistom, ktorí nemajú deti alebo ktorým už deti zomreli.
Minister Tomáš rovnako zdôraznil, že Danko začal spochybňovať 13. dôchodok, za ktorý predtým sám hlasoval. Platí pritom, že výška tejto dávky bude každý rok stúpať. Napríklad na budúci rok porastie na 680 eur, čo bude stáť štátnu kasu ešte viac peňazí ako teraz.
Predseda národniarov Danko hovorí, že je potrebné upraviť 13. dôchodky tak, aby túto dávku dostávali len penzisti s nižšími dôchodkami. Ak by tento typ dôchodku dostávali len ľudia s nižšími penziami, podľa šéfa SNS by mohol štát ušetriť stámilióny eur. Zároveň dodal, že tieto peniaze by mohli byť použité na pokrytie rodičovského dôchodku.
Spor medzi Dankom a Tomášom trvá už niekoľko týždňov. Tomáš podpredsedu parlamentu Danka obviňuje z toho, že je „ješitný a urazený kvôli tomu, že nedostal post predsedu parlamentu". Práve v tom vidí Tomáš dôvod stupňujúcich sa sporov medzi dvomi koaličnými stranami a svojho partnera znova vyzval, aby vzájomné spory riešili za zatvorenými dverami.
SNS okrem toho šéfovi ministerstva práce a sociálnych vecí vyčíta „zlú legislatívu", ktorá mala spôsobiť to, že ľudia mali krátený opatrovateľský príspevok. „Erik Tomáš pripravil nekvalitnú legislatívu, počas letných mesiacov sa niektorí nedostali k opatrovateľským dávkam," informovala hovorkyňa národniarov Zuzana Škopcová.
Ministerstvo práce však kritiku v oboch prípadoch odmieta a tvrdí, že koaličný partner klame. „Krátenie opatrovateľských príspevkov pre opatrovateľov v dôchodkovom veku, ako je už verejne známe, spôsobil zákon z dielne bývalej vládnej koalície, ktorý bol schválený v roku 2022, ale začal platiť 1. júla 2024, a nie legislatíva pripravená ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny pod mojím vedením," reaguje na kritiku Tomáš.
Spor o konsolidačný balíček pokračuje
Spor dvoch vládnych strán spôsobil, že verejnosť začala špekulovať o možnej koaličnej kríze. To napokon potvrdil aj samotný Tomáš. „Jediným spúšťačom týchto sporov je Andrej Danko a SNS. Vytvára atmosféru, ktorá môže viesť k rozbitiu koalície," podotkol v tejto súvislosti minister práce.
Strana Hlas okrem toho predstavila aj podmienky, za akých je ochotná v parlamente podporiť vládny konsolidačný balíček. Ten si kladie za ciel ozdraviť verejné financie v objeme 2,7 miliardy eur. Medzi základné opatrenia, s ktorými predstavitelia vlády prišli, je zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) o tri percentné body – z 20 na 23 percent.
Čítajte viac Stačí jedno opatrenie a Fico môže na konsolidáciu získať pol miliardy eur, doplatili by na to dôchodcovia
Koaličná strana hovorí o dvoch podmienkach, po ktorých splnení podporí štátny rozpočet a konsolidačný balíček na budúci rok. Prvou podmienkou je zaradenie zákona o minimálnej mzde na rokovanie ešte do prebiehajúcej schôdze parlamentu. Druhou podmienkou je dofinancovanie desiatok miliónov eur pre samosprávy ešte v tomto roku. „Bez splnenia týchto dvoch podmienok Hlas nepodporí balíček lex konsolidácia," povedal Tomáš s tým, že koaličná kríza by nastala v prípade, ak by spomínané podmienky neboli splnené.
Podľa strany Hlas je už načase, aby sa v parlamente začalo rokovať o novom automate, ktorý zvýši minimálnu mzdu. Jej výpočet má byť nastavený na 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Aktuálne sa počíta s 57 percentami priemernej mzdy. Znamenalo by to, že zástupcovia zamestnancov a firiem by už na budúci rok rokovali podľa nových podmienok. Takýto automat by zabezpečil, že minimálna mzda by v roku 2026 vyskočila na 920 eur a v roku 2027 by sa priblížila k tisíc eurám.
Spor o minimálny dôchodok
Okrem plošného vyplácania 13. dôchodkov, zníženia výšky rodičovského bonusu a krátenia opatrovateľského príspevku sa spor medzi stranami SNS a Hlas rozhorel aj pre inú tému. Ide o výšku minimálneho dôchodku. Národniari totiž prišli s nápadom, že najnižšie penzie, ktoré u nás poberá asi 85-tisíc ľudí, by mali byť nadviazané na výšku priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Ak by návrh národniarov prešiel, znamenalo by to, že penzisti, ktorí teraz dostávajú najnižší dôchodok, by si od budúceho roka prilepšili o viac ako 70 eur v porovnaní s aktuálnym stavom. Aktuálne nastavenie výpočtu minimálnych dôchodkov počíta s tým, že penzista s najnižším dôchodkom po 30 rokoch dôchodkového poistenia od 1. januára budúceho roka dostane takmer 400 eur. Ak by však prešiel návrh SNS, v roku 2025 by ten istý dôchodca dostal 471,9 eura.
Ak by platili nové výpočty, štátny rozpočet by to stálo 76 miliónov eur. SNS však v tomto prípade argumentuje tým, že ak má stúpať minimálna mzda, mali by zároveň s tým rásť aj najnižšie dôchodky. Minister Tomáš približne ešte pred mesiacom hovoril, že ide iba o „malý spor o minimálnu mzdu".
Čítajte viac Analytici vystavili účet Hegerovi a Krajniakovi. Na dôchodky dávame tento rok rekordnú sumu
Aktuálne sa však koaličné spory o dôchodky začínajú výrazne stupňovať. Strana Hlas už medzičasom stihla svojim koaličným partnerom odkázať, že v parlamente nebude hlasovať za legislatívne návrhy, ktoré neboli schválené vládou alebo koaličnou radou. „Za žiadne iné návrhy zákonov hlasovať nebudeme a ak sa stane, že niekto príde s poslaneckou iniciatívou, ktorá neprešla koaličnou radou alebo dohodou s príslušným ministrom, strana Hlas-SD sa postaví a nebude pokračovať v parlamentnej schôdzi, kým sa tento problém nevyrieši," povedal Tomáš.