Na susedov nestačíme
Celkové nastavenie daňového systému je v porovnaní s inými krajinami v okolí problémové. Napriek nižším príjmom je relatívne daňové a odvodové zaťaženie vyššie. Napríklad pri zamestnancoch v priemysle platí, že pri priemernej mzde 1¤520 eur dane a odvody z celkových nákladov práce na Slovensku tvoria 44,2 percenta. Celkové náklady práce tvoria dane a aj odvody, ktoré platí zamestnanec a aj zamestnávateľ.
Vyššiu priemernú mzdu v priemysle majú všetky krajiny V4 a, samozrejme, aj Rakúsko. Priemerná mzda v týchto krajinách sa pohybuje od 1 750 eur mesačne v Česku do 2 700 eur v Rakúsku. Miera daňového a odvodového zaťaženia sa pohybuje v intervale od 39,4 percenta do 41,2 percenta. Slovensko teda dosahuje nižšiu úroveň miezd, no vyššiu mieru zdaňovania.
„Na Slovensku daňový systém využívajú politici len na financovanie svojich výdavkových programov, Slovensko sa utápa v sociálnom populizme. Výsledkom je, že náš daňový systém je neatraktívny nielen pre investície, ale aj pre zamestnávanie talentovaných ľudí, ktorí nájdu lepšie podmienky v zahraničí. Problém je najmä veľmi vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, ale aj vysoká firemná daň,“ hovorí Tomáš Meravý.
Čítajte viac Fico ukázal, ako chce ozdraviť verejné financie, stúpnu dane aj odvody
Podľa prepočtov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa daňovo-odvodové zaťaženie práce vo všeobecnosti dostalo v roku 2023 na Slovensku na 41,6 percenta z ceny práce, pričom priemer za celú OECD je necelých 35 percent.
Daň z príjmov právnických osôb sa od budúceho roku zvýši z 21 na 22 percent. Pôvodne vláda túto zmenu zavádzala pre firmy so zdaniteľným príjmom vo výške nad päť miliónov eur, no túto hranicu v návrhu znížila na jeden milión eur. V okolitých krajinách je táto sadzba nižšia, jedinou výnimkou je Rakúsko, ktoré uplatňuje sadzbu 23 percent. Relatívne priaznivé pre firmy je, že sadzba dane z dividend je citeľne nižšia ako v okolitých krajinách.
Na Slovensku sa bude uplatňovať sadzba vo výške sedem percent, v okolitých krajinách je to pätnásť, devätnásť a v Rakúsku až 27,5 percenta.
Aktuálny problém slovenskej ekonomiky spočíva v slabom hospodárskom raste, doplácame na slabý rast produktivity práce a nízke investície. Absolútna väčšina investícií sa na Slovensku financuje z európskych fondov, daňový systém teda napriek tomu, že podnikateľov výrazne zaťažuje, nevytvára priestor na verejné investície. Slovensko sa tak točí v kruhu, pretože nedostatok investícií automaticky znamená nedostatočný rast produktivity práce a to znamená, že okolité krajiny sa nám jednoducho vzďaľujú. „Rast HDP je ťahaný domácou spotrebou, čo nie je dlhodobo udržateľné,“ hovoria analytici.