Málo muziky za veľa peňazí
V zásade upozorňuje na to, že firmy a občania nedostávajú za vysoké dane dostatočne kvalitné služby od štátu. „Slovenskí zamestnanci platia neúmerne veľa na daniach a odvodoch, najmä ak majú vyšší než priemerný plat. Progresivita zdanenia práce je u nás vyššia než vo väčšine susedných štátov, čo vedie k tomu, že Slovák z ceny práce odvedie štátu citeľne viac než zamestnanec na rovnakej pozícii v zahraničí,“ dodáva Meravý.
Rovnako nepriaznivý je pohľad na výšku základnej sadzby DPH. Zvýšenie sadzby o tri percentuálne body podľa analytikov znamená, že táto sadzba bude patriť k najvyšším v rámci EÚ. „Prudké zvýšenie základnej sadzby DPH nás podľa analytikov posunie na európsku špičku vo výške DPH. Iba šesť členských štátov Európskej únie ju má v súčasnosti vyššiu než vládou navrhovaných 23 percent,“ hovoria analytici MESA10.
Vyššiu základnú sadzbu DPH uplatňuje len Grécko, Chorvátsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko a Maďarsko. Práve južný sused Slovenska má najvyššiu základnú sadzbu DPH v rámci EÚ, je vo výške 27 percent.
Súčasná dvadsaťpercentná sadzba patrí v rámci EÚ k tým nižším, menšiu sadzbu uplatňuje len päť krajín, najnižšiu sadzbu má Luxembursko, ktoré uplatňuje sadzbu 17 percent.
Čítajte viac Bol to prepadák, teraz je badať zmenu. Počet ľudí, ktorí požiadali o pomoc s hypotékami, sa prudko zvýšil. Dôvod je jasný
Slovenská vláda neurobila jednostranné zmeny v DPH, niektoré sadzby znižovala. Dole idú predovšetkým sadzby na potraviny, no vláda zmeny v tejto základnej dani nerobí preto, aby sa výber daní znížil. V čase keď vláda zmeny v DPH predstavovala, počítala s tým, že celkovo vyberie o miliardu viac, to znamená, že celkový efekt na spotrebiteľov bude, samozrejme, negatívny, teda budeme za tovary a služby platiť viac.
Na väčšinu potravín sa navyše DPH znižuje len o jeden percentuálny bod a aj skúsenosť z minulosti hovorí, že vplyv na ceny potravín je v takýchto prípadoch zmiešaný. Ukázala to skúsenosť z roku 2020, keď DPH klesla na vybrané základné potraviny.