Exministerka Schmögnerová: Zvýšenie DPH nemala Ficova vláda dopustiť, víťazom balíčka je SNS

Ako hodnotíte predstavený konsolidačný balíček?

Predseda vlády ho predstavil ako nevyhnutný a ako sociálne udržateľný. Nespochybňujem potrebu konsolidácie, ale to neznamená, že je potrebná akákoľvek konsolidácia. Absentuje druhá stránka konsolidácie, bez ktorej je konsolidácia ťažšie udržateľná: opatrenia na podporu rastu. Ak opatrenia na konsolidáciu budú mať negatívny vplyv na výkon hospodárstva, je potrebné predstaviť opatrenia, ako sa vláda chystá tieto negatívne dosahy kompenzovať.

Je otázne i to, či je sociálne udržateľný. Zníženie DPH na základné a ostatné potraviny, lieky a vybrané zdravotné pomôcky pomôže domácnostiam s najnižšími príjmami, pokiaľ sa odrazí i na poklese cien týchto produktov. No i nízkopríjmové skupiny obyvateľstva sú odkázané kupovať i viaceré tovary s 23 % sadzbou dane – nekupujú iba chladničky. Najkritickejšie bude zvýšenie výdavkov na bývanie po zaťažení plynu a tepla 23-percentnou sadzbou.

Čítajte viac Čakajú nás nové dane. Koľko si priplatíte v roku 2025?

Okrem toho by vláda s dvoma stranami hlásiacimi sa k sociálnej demokracii nemala dopustiť, aby víťazmi konsolidácie boli ľudia s najvyššími príjmami: v balíčku absentuje zavedie progresívnej dane, zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody, zavedenie majetkových daní a dokonca si SNS presadila zníženie sadzby dane na dividendy. Inými slovami: je sociálne najudržateľnejší pre vysoko príjmovú skupinu spoločnosti.

Ako hodnotíte, že ihneď deň po jeho predstavení sa na vláde urobili a zároveň odklepli zmeny?

To súvisí s tým, ako sa konsolidačný balíček pripravoval. Rovnocenné postavenie pri jeho príprave mali okrem ministra financií dvaja politickí vyjednávači. Výsledkom toho je nekompetentnosť a presadzovanie úzkych politických záujmov bez ohľadu na konečný výsledok. SNS si v ňom dokonca presadila antikonsolidačné opatrenia, minister Drucker obhájil učebnice pre svoj rezort. Pri handrkovaní, namiesto vyjednávania, došlo i k tomu, že sadzba DPH 5 % na ubytovanie sa z jedného dňa na druhý zvýšila na 23 % a, naopak, sadzba na gastro sa z 23 % dostalo na úroveň 5 %.

Čo si myslíte o tom, že si premiér Fico zavolal na stretnutie opozičných lídrov? Nakoniec zo stretnutia nič nebolo, každý si išiel svoje.

Rokovanie s opozíciou má svoje opodstatnenie, pokiaľ vláda pripravuje opatrenia, ktoré by mali presiahnuť jedno volebné obdobie. Možno pri schvaľovaní zákonov na podporu konsolidačného balíčka sa dozvieme viac o časovom horizonte jednotlivých opatrení, dnes to nie je známe. A zrejme pri stretnutí s opozičnými lídrami o toto ani nešlo.

Najväčším a najdiskutovanejším opatrením bola vyššia DPH – z 20 na 23 percent. Ako to hodnotíte?

Trojbodové neselektívne zvýšenie DPH na všetko, čo nespadá do úzkeho okruhu tovarov a služieb so zníženou sadzbou DPH, nie je len opatrením, ktoré vláda so sociálno-demokratickými stranami nemala dopustiť, ale úplne ignoruje sociálne vplyvy na nízkopríjmové domácnosti – zvýšenie ceny plynu, tepla, detské ošatenie a obuv a podobne. Aj prístup k zvýšeniu sadzby DPH mal byť „adresný“, ak sa rozhodla vláda získať do konsolidácie i príjmy tohto druhu.

Keby ste si pozreli predstavené opatrenia bez toho, aby ste vedeli, aká vláda ich predstavila, ako by ste ohodnotili túto vládu?

Že je to vláda, v ktorej sú hlboké vnútorné rozbroje. Jednoznačne ju politicky označkovať sa nedá.

Čítajte viac Bol to prepadák, teraz je badať zmenu. Počet ľudí, ktorí požiadali o pomoc s hypotékami, sa prudko zvýšil. Dôvod je jasný

Keby ste boli ministerkou financií, aké opatrenia navrhnete?

Vyberala by som z množiny opatrení na strane príjmov i výdavkov, ktoré by viac odpovedali žetónom rozdaným vo vlaňajších voľbách. Okrem toho by som nedopustila, aby sa rokovania pripravili na poslednú chvíľu a prebiehali spôsobom, ako prebiehali. To si však vyžaduje tvrdšiu disciplínu zastrešovanú aj premiérom.

V poslednom komentári ste napísali, že „najzložitejšie je konsolidovať tak, aby sa neoslabil hospodársky rast, resp. aby sa dosiahol pozitívny rast.“ A práve analytici už predpovedajú nižší rast kvôli konsolidácii. Z tohto pohľadu to Kamenický a spol. asi nevyskladali dobre…

Z tohto hľadiska sa kritike podrobuje predovšetkým tzv. daň z finančných transakcií a zvýšenie dane pre právnické osoby o jeden percentuálny bod. Daň z finančných transakcií navrhnutá vládou sa minula cieľom. Slovenská daň je daňou na bankové operácie, nie je daňou z finančných transakcií, ako ju navrhoval jej autor, americký ekonóm James Tobin. V tejto podobe nebrzdí hlavne neproduktívne finančné transakcie, ale iba zvyšuje náklady bankových operácií – a tým náklady pre tých, ktorí jej podliehajú.

Je zrejmé, že opatrenia, ktoré prechádzajú z tohtoročného štátneho rozpočtu i do roku 2025 – osobitný odvod pre regulované odvetvia, tzv. solidárna daň, ktorá je známou daňou z nadmerného zisku odporúčanou i Komisiou ako dočasné riešenie – a zvýšenie dane pre právnické osoby zníži ziskovosť časti podnikateľského sektora. Ale: mnohé z týchto opatrení zaviedli i iné štáty EÚ, korporátne dane sú v tzv. starých štátoch EÚ s výnimkou Írska vyššie ako u nás a podnikateľský sektor stále profituje z porovnateľne nižšej mzdovej úrovne. Pomohlo by, keby vláda jednoznačne spresnila časové obmedzenie jednotlivých opatrení a navrhla aj podporné opatrenia na investovanie do inovácií a pod.

Kto sú najväčší víťazi a porazení celého balíčka?

Na prvom mieste vysokopríjmová skupina spoločnosti. Dôchodcovské domácnosti za predpokladu cenovej pružnosti nadol a pokiaľ úspory na potravinách a liekoch neprevýšia náklady na bývanie po zvýšení ceny plynu a tepla. Z vládnych strán je víťazom najmenšia strana – SNS.

Prečo ukázali opatrenia až za 2,7 miliardy? Prečo ten pôvodný plán z 1,5 miliardy nafúkli o ďalšiu miliardu eur?

Pravdepodobne má vláda v zásobe nákladné opatrenia na výdavkovej strane rozpočtu nad rámec roka 2024, ktoré chce takto kompenzovať. Treba mimoriadne pozorne sledovať, na čo ich chce použiť.

Čítajte viac Šéf ÚRSO ponúkol prvé prepočty cien energií na rok 2025: Priplatíme si o desiatky až stovky eur

Veríte, že sa nižšia DPH na potraviny prejaví aj v cenách? Reťazce tvrdia, že si uvedomujú aj politickú situáciu a nejako to zohľadnia, no zrejme je jasné, že nemôžu sľubovať nižšie ceny potravín.

Predpokladám, že určité zníženie cien základných potravín sa bude realizovať – možno spočiatku a postupne sa ceny dostanú na starú úroveň. I preto, že zahrnú niektoré položky, ktoré vchádzajú do ceny – napr. rast cien energií, dopravné náklady a podobne.

Z vašich slov vyplýva, že vláda málo zdaňuje bohatých ľudí s vysokými majetkami a platmi. Čo mala teda predstaviť a nepredstavila?

Žiaľ, v roku, keď beží Európska občianska iniciatíva Zdaňme bohatých (Tax the Rich), ktorá požaduje, aby najbohatší sa vo väčšej miere podieľali na sociálnych nákladoch zelenej transformácie a na boji s klimatickými zmenami, vláda Smeru a Hlasu podľahne rôznym tlakom a zvýhodní práve túto skupinu spoločnosti. Už som to uviedla vyššie: bolo treba zaviesť zvýšenú daňovú progresiu pri dani z prímov fyzických osôb, zrušiť maximálnu hranicu vymeriavacieho základu na sociálne odvody, zaviesť daň z dedičstva, darovania a prevodu a prechodu majetku, zvýšiť, nie znížiť daň z dividend, zvýšiť daň z kapitálových výnosov a podobne. Je to dobre známy balík, ktorý by mal prispieť i k znižovaniu miery nerovností a v boji s rôznymi podobami chudoby.

Veľa firiem tvrdo kritizuje vládu, že chce zaviesť daň z finančných transakcií, čo zjednodušene znamená, že ak firma pošle 1 000 eur niekomu na účet, štát si z tejto sumy zoberie 4 eurá. Ako ju vnímate?

Čiastočne som sa už o tejto dani vyjadrila vyššie. Ale pripomeňme, že v roku 2013 Európska komisia pripravila smernicu o zavedení dane z finančných transakcií v EÚ. Jedenásť štátov EÚ využilo inštitút posilnenej spolupráce na zavedenie tejto dane, medzi nimi bola i Slovenská republika, a napokon ju zaviedlo 7 štátov EÚ: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Poľsko, Španielsko a Taliansko. Okrem toho Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo. Medzi nimi sa neuvádza Maďarsko, ktoré nezaviedlo transakčnú daň spôsobom, ako ju navrhovala smernica EÚ. Smernica predpokladala zdaniť transakcie s finančnými nástrojmi, ako sú všetky druhy cenných papierov – akcie, opcie, dlhopisy, deriváty, atď. Žiaľ, slovenská daň je variantom maďarskej dane z bankových operácií. Je pravda, že slovenský kapitálový trh je nerozvinutý a zavedením skutočnej dane z finančných transakcií by štát mnoho nezískal. Ale to, čo navrhuje, túto daň diskredituje.

Vláda chce šetriť na rodičovskom dôchodku a na vyplácaní daňového bonusu na dieťa, bohatší dostanú oveľa menej ako doteraz. Ako vnímate tieto dve opatrenia?

Revidovanie daňového bonusu, ktorý bol jednoznačne diskriminačný, je jedno z opatrení, ktoré napráva dedičstvo po Matovičovo-Hegerovej vláde. Rodičovský dôchodok je ďalšie spornejšie opatrenie, ktoré okrem toho zaťažilo ešte viac Sociálnu poisťovňu. Po jeho revízii sa aspoň čiastočne zníži jej dlh. Žiaľ, zase na ňom stratia chudobní rodičia, ak ich deti nemajú lukratívne zamestnania. V prípade dedičnej chudoby to tak nie je.

Mala by vláda siahnuť a ubrať niekde – okrem de facto zrušenia rodičovského dôchodku – aj pri dôchodcoch?

Vláda sa zaviazala vyplácať 13. dôchodok v Programovom vyhlásení vlády. Zákon neurčuje, či sa má v rovnakej výške vyplácať všetkým dôchodcom. Prvý pilier je založený na medzigeneračnej solidarite. 13. dôchodok by mohol byť založený aj na vnútrogeneračnej solidarite. Až do obdobia, keď bude hospodárstvo rovnako výkonné ako švajčiarske hospodárstvo. Švajčiari si až teraz v referende odhlasovali plnohodnotný 13. dôchodok.

Čítajte viac Plyn má zdražieť o 30 percent, opozícia už „páli“ po Sakovej. Tá priznáva, že všetkým pomôcť nemožno

Minister práce by nemal zmierňovať podmienku na možnosť predčasného odchodu do dôchodku. Sanovanie Sociálnej poisťovne bude jedným z najväčších výdavkov štátneho rozpočtu – môže sa vyšplhať až do dvoch miliárd.

Ako hodnotíte rovnováhu medzi novými daňami a šetrením na prevádzke štátu?

Akémukoľvek znižovaniu počtu zamestnancov v ústrednej i okresnej štátnej správe musí predchádzať audit činností a až na jeho základe treba rozhodovať o racionalizácii štátnej správy. Treba auditovať i rôzne štátne inštitúcie, napríklad i štátne fondy, ktorých sa v ostatných rokoch vytvorilo akosi viac, ako je v skutočnosti treba. Od roku 2001 sme zaviedli tzv. programové rozpočtovanie, ktoré by potrebu fondov zrevidovalo. Načo nový fond na podporu cestovného ruchu, keď vzniklo nové ministerstvo?

V čom sa dnešná konsolidácia líši od situácie napríklad prvej Dzurindovej vlády? Dnes sa vláda nemusí zaoberať vysokou mierou nezamestnanosti. Aký významný je to faktor?

Podmienky boli podstatne zložitejšie: vysoký dvojitý deficit, úroková sadzba na štátne cenné papiere sa šplhala k 30 percentám, bankový sektor bol rozvrátený, hospodárstvo sa prepadalo, dobiehala tzv. transformačná recesia, hospodárstvo a spoločnosť ťažila dvojciferná inflácia a dvojciferná miera nezamestnanosti. Vysoké úroky okrem vysokého deficitu boli aj dôsledkom toho, že Slovensko si ešte nevedelo požičať v zahraničí a doma to s ohľadom na domáce pomery bolo rovnako ťažké. Konsolidačný balíček sme pripravili v prvom kvartáli a nie v treťom, ako teraz, a spôsob jeho prípravy bol diametrálne iný. Bol to balíček, ktorý mal vážne sociálne dôsledky, ale hospodárstvo nielen stabilizoval, ale zabezpečil aj jeho mierny a neskôr rýchlejší rast.

Viete odhadnúť, koľko si od nového roka priplatí pre konsolidačný balíček bežná rodina? Skúste aspoň odhad.

Počkajme si na odhady kompetentnejších, ktorí disponujú podrobnými údajmi. Vplyvy budú závisieť od štruktúry domácnosti, jej príjmovej situácie a podobne. Okrem toho ešte nepoznáme konečnú podobu zákonov, ktoré budú na konsolidačný balíček nadväzovať.