Fico strašil zbytočne
V čase, keď vláda v závere minulého roka toto opatrenie predstavovala, počítala s tým, že nárok na dotáciu by sa mohol týkať až 315-tisíc úverov. Realita teda ukázala, že slová premiéra Roberta Fica (Smer) pred voľbami, že banky budú brať rodinám domy kvôli nesplácaniu úverov, sa vôbec nenaplnila. Pomoc čerpá aj po posledných navýšených číslach vyše 5 percent z očakávaného počtu ľudí.
Platí ale, že jednotliví klienti bánk, ktorí majú na pomoc od štátu nárok, pribúdajú len postupne. Do polovice roka 2024 si zvýšením splátky v plnej miere prešla približne štvrtina hypoték. Množstvo domácností tak na pomoc od štátu zatiaľ nemá nárok, keďže zatiaľ nerefixovali svoj úver. Do konca roku 2025 sa refixuje ešte ďalších jedenásť percent existujúcich hypotekárnych úverov. Ku koncu roka tak zmenou úrokovej sadzby prejde celkovo 37 percent úverov.

„Celkovo bolo za uplynulé dva roky plne refixovaných vyše 157 tisíc hypoték. Ďalších takmer 70-tisíc hypoték by malo byť refixovaných v druhej polovici roka 2024. Vyššia intenzita refixovania by mala pretrvať okrem druhého polroka 2024 aj v roku 2025, následne by sa mala postupne znižovať,“ upozorňujú analytici Národnej banky Slovenska.
Analýza banky ukazuje, že nárast splátok hypoték ich klienti zvládajú. Ku koncu tohto polroka platilo, že priemerná výška navýšenia mesačnej splátky refinancovaných úverov je 89 eur. Štát posiela dotáciu vo výške 75 percent navýšenia. V priemere tak jeden klient získa od štátu 66,75 eura mesačne. Dlžníci väčšinou aj po zvýšení splátky pokračujú v splácaní bez zmeny.

„Dlžníci väčšinou aj po zvýšení splátky pokračujú v splácaní bez zmeny. Niektorí dlžníci využívajú možnosť predčasného splatenia, klesla tiež miera navyšovania dlhov. V aktuálnej situácii ide o obozretné správanie, hoci zároveň treba povedať, že tieto zmeny sa týkajú len relatívne malej skupiny hypoték. Pozitívne je, že dlžníci sa dokážu obísť aj bez záchranného kolesa v podobe predlžovania splatnosti, ktorým by sa snažili znížiť svoju splátku.,“ hovoria analytici finančnej stability, ktorých zastrešuje národná banka.
Centrálna banka je tiež presvedčená, že obdobie najprudšieho zdražovania úverov majú už klienti slovenských bánk za sebou. „Dôležité je, že úrokové sadzby sa už dlhodobejšie udržiavajú na stabilnej úrovni približne 4,5 percenta a ďalej nerastú. Na finančných trhoch prevládajú očakávania mierneho zníženia kľúčových úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky. Preto možno predpokladať, že ak sa nestane niečo nepredvídateľné, úrokové sadzby na hypotéky už pravdepodobne dosiahli svoj vrchol,“ dodávajú analytici.