Podnikateľov straší nová daň Ficovej vlády. Kritici varujú pred osudom Maďarska a hovoria o tvrdej záťaži

Ministerstvo financií sa skutočne rozhodlo zaviesť daň z finančných transakcií. O tejto dani sa špekulovalo už dlhšie a až teraz je definitívne jasné, ako si jej fungovanie vláda predstavuje. Vládny kabinet si dal napokon pozor na to, aby sa daň netýkala transakcií na bežných účtoch obyčajných ľudí. Daň z finančných transakcií je namierená na podnikateľov a transakcie, ktoré robia oni.

21.09.2024 05:00
Konsolidačný balíček, vládni politici Foto: ,
Vládni politici predstavujú konsolidačný balíček - (zľava) Matúš Šutaj Eštók, Robert Fico, Andrej Danko, Tomáš Drucker, Ladislav Kamenický, Tomáš Taraba.
debata (89)
Minister Ladislav Kamenický sa po rokovaní vlády bránil
Video

Toto opatrenie by štátu malo priniesť až takmer 700 miliónov eur. Je to druhé najväčšie konsolidačné opatrenie, s ktorým vláda prišla. Viac prostriedkov do rozpočtu prinesú len zmeny v DPH, ktoré by mali priniesť do rozpočtu viac ako miliardu eur. Vláda už na svojom rokovaní daň schválila.

konsolidácia verejných financií 2025, Fico, Danko, Šutaj Eštok Čítajte viac Zmeny v rodičovskom dôchodku. Ako ich pocítia penzisti?

Vláda si zoberie daň z bankových prevodov, ktoré sa týkajú podnikateľských účtov. Daň sa bude týkať napríklad aj nákupu cenných papierov, splátok úverov a podobne. Budú existovať dve sadzby – nižšia bude 0,4 percenta, maximálne tridsať eur na transakciu, a vyššia bude 0,8 percenta. Vyššia sadzba sa bude týkať hotovostných výberov.

Nižšia sa bude týkať rôznych medzibankových prevodov, mimo zdanenia zostane prevod medzi účtami podnikateľa v rovnakej banke. Pôvodne mali byť sadzby na úrovni 0,35 percenta a 0,7 percenta. Výnos z tejto dane mal pôvodne dosiahnuť 610 miliónov eur. Vláda to však zmenila aj preto, že sa rozhodla znížiť DPH v gastrosektore.

Ak má podnikateľ k svojmu podnikateľskému účtu platobnú kartu, štát si za ňu od neho vypýta dve eurá ročne. Samotné platby kartou budú už následne bez dane. Táto daň by mala nadobudnúť účinnosť až od 1. apríla budúceho roku, pretože štát potrebuje viac času na prípravu. Zodpovedné za platbu do štátnej kasy budú banky.

Platbu za prvý kvartál budúceho roka pošlú jednorazovo, následne bude štát peniaze získavať mesačne. Bez dane ostanú platby daní a odvodov a prevody v rámci vlastných účtov. Mimo ostane aj nákup štátnych dlhopisov a nákupy, ktoré v druhom a treťom pilieri robia správcovské firmy. Tiež mimo ostávajú napríklad platby na pošte.

Analytici: Je to škodlivé opatrenie

Ekonómovia považujú túto daň za problematickú z viacerých hľadísk. Problém je, že opatrenia tohto druhu majú potenciál tlmiť hospodársky rast.

„Niektoré z týchto opatrení, napríklad daň z finančných transakcií, majú výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschop­nosti,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.

Zhoršenie konkurencieschop­nosti môže znamenať, že firmy pod vplyvom vyšších daní budú ťažšie vytvárať zisk, a tak môže byť investovanie do ich ďalšieho rozvoja menej atraktívne. Druhou možnosťou je, že táto daň sa postupne odrazí v cenách tovarov a služieb.

Alexander Karšay z Republikovej únie zamestnávateľov upozorňuje, že niečo podobné sa stalo Maďarsku. „Maďarsko bolo od roka 2013, keď sa daň zaviedla, lídrom v regióne V4, čo sa týka inflácie. Priemerne dosiahla inflácia v tejto krajine 4,7 percenta, zatiaľ čo v ostatných krajinách to boli dve až štyri percentá, na Slovensku to bolo 3,2 percenta. K tomu prispela aj inflácia v oblasti finančných služieb, ktorá v roku 2013 pri zavedení dane dosiahla tempo až 36 percent. Za prvé dva roky existencie dane v Maďarsku vzrástli ceny finančných služieb až o 45 percent,“ hovorí.

Daň z finančných transakcií v zásade zdaňuje spotrebu a teda aj ekonomickú aktivitu. To môže byť ďalší problém. „Ide o nepriamu daň. V ekonomike máme dane typu DPH, ktorá sa ukladá na základe generovanej zvýšenej pridanej hodnoty na každom stupni výroby, a spotrebné dane, ktoré zaťažujú nejakú spotrebu, ktorá vytvára negatívne externality, čiže zvýšené náklady do budúcnosti,“ vysvetľuje Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

V ekonomike sa inštitút osobitnej dane typicky uplatňuje vtedy, ak je zámerom eliminovať konkrétnu negatívnu spotrebu. „Typickým príkladom je spotrebná daň z cigariet, ktorou sa štát snaží odradiť časť obyvateľstva od fajčenia a zároveň získať financie na očakávané zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Rovnaký koncept vidíme aj pri novej, pred pár dňami schválenej dani zo sladených nápojov. V prípade zvažovanej transakčnej dane však pozitívne uplatnenie tohto princípu nevidno,“ dodáva Hallová.

Aj ona je presvedčená o tom, že táto daň môže ekonomiku brzdiť. „Transakčná daň okrem toho podnikateľom sťaží podnikanie a zhorší ich pozíciu voči konkurentom zo zahraničia. Podnikatelia na Slovensku dlhodobo čelia veľmi vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce, ktoré je aktuálne už druhé najvyššie v celej Európskej únii po Francúzsku,“ dodáva.

Menej kriticky vníma celú situáciu odborár Ján Košč. Podľa neho sa zavedenie dane ako ďalší náklad pre podnikateľov nemusí preniesť na občanov. „Niektorí ekonómovia a najmä analytici toto tvrdia vždy a pri všetkých opatreniach, ak sa to má dotýkať zamestnávateľov, firiem alebo bánk. Takýto pohľad na vec je vo svojej podstate strašením a má za cieľ zamedziť akýmkoľvek opatreniam. Tvrdia to už roky pri zvyšovaní minimálnej mzdy, tvrdili to pri zavádzaní bankového odvodu alebo teraz pri zámere zaviesť daň z finančných transakcií,“ hovorí.

Závan Latinskej Ameriky

Vo svete nie je daň z finančných transakcií žiadnou novinkou, lenže vo väčšine krajín má tento pojem iný význam. Daň z finančných transakcií sa uplatňuje pri nákupe finančného majetku. Slovenská daň sa do určitej miery podobá na daň z pridanej hodnoty.

Alexander Karšay upozorňuje na to, že podobnú daň ako sa chystá zaviesť vláda, má len Maďarsko a niektoré juhoamerické krajiny. Ako príklad uvádza Peru, Argentínu a Kolumbiu.

O tejto dani sa špekuluje od leta, na verejnosť sa totiž dostali správy o tom, že daň z finančných transakcií by mala byť masívnou daňou, ktorá sa dotkne firiem aj ľudí. Pôvodné informácie hovorili o tom, že zdanené by boli napríklad výbery z bankomatov, ktoré sa vo veľkej miere týkajú bežných ľudí.

Štát by pri širokom nastavení mohol vo forme tejto dane vybrať 550 miliónov eur. Ministerstvo financií ale ešte v lete poprelo, že by sa táto daň mala dotknúť najbežnejších transakcií bežných ľudí. Inšpiráciou pre tieto úvahy mohlo byť práve Maďarsko, kde sa daň týka aj obyvateľov.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 89 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #dane #financie #konsolidácia verejných financií