2. Daň z finančných transakcií
Táto daň sa bude týkať firiem, teda právnických osôb a fyzických osôb, ktoré podnikajú. Vláda si zoberie daň z bankových prevodov, ktoré sa týkajú podnikateľských účtov. Daň sa bude týkať napríklad aj nákupu cenných papierov, splátok úverov a podobne. Budú existovať dve sadzby – nižšia bude 0,35 percenta a vyššia bude 0,7 percenta. Vyššia sadzba sa bude týkať hotovostných výberov.
Ak má podnikateľ k svojmu podnikateľskému účtu platobnú kartu, štát si za ňu od neho vypýta dve eurá ročne. Samotné platby kartou budú už následne bez dane. Toto opatrenie by štátu malo priniesť až 610 miliónov eur. Táto daň by mala nadobudnúť účinnosť až od 1. apríla budúceho roku, pretože štát potrebuje viac času na prípravu. Zodpovedné za platbu do štátnej kasy budú banky. Platbu za prvý kvartál budúceho roka pošlú jednorazovo, následne bude štát peniaze získavať mesačne. Bez dane ostanú platby daní a odvodov a prevody v rámci vlastných účtov. Mimo ostane aj nákup štátnych dlhopisov a nákupy, ktoré v druhom a treťom pilieri robia správcovské firmy. Tiež mimo ostávajú napríklad platby na pošte.
„Niektoré z týchto opatrení, napríklad daň z finančných transakcií, majú výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschopnosti. Takéto opatrenia tak povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie,“ dodáva Horňák.