Na internete už preto koluje petícia za zákaz výstavby baterkárne, za ktorou stojí iniciatíva pod názvom Chránime si naše. Ľudia sa obávajú, že fabrika, ktorá sa má rozprestierať na stovkách hektárov ornej pôdy, môže spôsobiť znečistenie spodných vôd ako aj rieky Nitry. „Továreň má stáť na 500 hektároch ornej pôdy s najvyššou bonitou a bude mať zásadný dopad na kvalitu ovzdušia, ktoré budeme dýchať, na kvalitu spodnej vody a pôdy. Sme presvedčení, že negatívne ovplyvní nielen zdravie nás, obyvateľov Bánova a Šurian, ale i zdravie obyvateľov okolitých obcí,“ píšu autori petície, ktorú doposiaľ podpísalo už vyše 3 500 ľudí.
Okrem nejasného nakladania s toxickým odpadom sa obávajú napríklad aj ohrozenia bezpečnosti z dôvodu „prílevu tisícok zamestnancov z iných krajín“. Investícia v hodnote viac ako jednej miliardy eur má totiž v regióne vytvoriť viac ako 1 300 pracovných miest. A to iba v prvej fáze. Neskôr môže zamestnať aj dvojnásobok ľudí.
Kritika občanov obcí, ktoré sa nachádzajú v okolí pozemkov, kde má moderná fabrika stáť, však má aj geopolitický rozmer. „Nechceme predať našu pôdu Číňanom,“ píše sa v petícii. Slovensko totiž podpísalo zmluvu s konzorciom firiem InoBat a skupiny Gotion. Práve spoločnosť Gotion High-Tech, ktorá patrí medzi tri najväčšie globálne konglomeráty na výrobu batérií, vlastnia Číňania.
Čítajte viac EÚ uvalila clá na lacné čínske elektromobily. Do Európy dorazia s vyššou cenovkou
S otázkou na to, či by iniciatíva občanov dotknutých obcí mohla zabrzdiť či prípadne zastaviť výstavbu technologického parku pri Šuranoch, sa denník Pravda obrátil aj na ministerstvo hospodárstva. To však do uzávierky novín odpoveď neposkytlo.
Proti „chemickej továrni“
Na stretnutí s občanmi dotknutých obcí s konateľmi štátnej spoločnosti MH Invest a zástupcami konzorcia Gotion InoBat Batteries panovala búrlivá atmosféra. Po tom, ako sa konateľ MH Invest Adrián Jenčo pokúsil prítomným vysvetliť, aké dosahy bude mať výstavba modernej baterkárne na jej okolie, zo sály sa začali ozývať nespokojné výkriky a tvrdé slová.
Jenčo sa pokúsil vo svojom prejave prítomným vysvetliť, že nie všetky ich obavy sú opodstatnené. „Napríklad v prípade obáv o znečistenie a odčerpanie spodnej vody treba povedať, že sa s jej využitím v projekte vôbec nepočíta. Na pitie sa bude používať voda z vodovodu a na výrobu voda z rieky Nitra, ktorá sa po recyklácii a vyčistení vráti späť do rieky,“ prízvukoval konateľ spoločnosti, ktorá patrí ministerstvu hospodárstva.
Konateľ MH Invest zdôraznil, že pri príprave projektu doposiaľ prebehlo iba prvotné posudzovanie vplyvov na životné prostredie – takzvaná „malá EIA“. „Dôležitá však bude tá ‚veľká‘ EIA, keď sa už bude hovoriť o technológii v továrni. Bude nasledovať povinné zisťovanie aj s povinnými verejnými zhromaždeniami všetkých dotknutých obcí. Tam sa už bude detailne skúmať aj technológia závodu a jej dosah na životné prostredie. Ale toto všetko ešte bude len nasledovať,“ sumarizoval Jenčo.
Čítajte viac Vyrobia ho za 20-tisíc a v Európe predajú za 40-tisíc. Zastavia clá „inváziu“ lacných čínskych elektroáut?
„Klamete nás,“ znela reakcia občanov na slová zástupcov štátnej firmy a konzorcia slovenskej a čínskej firmy. Obyvatelia okolitých obcí im taktiež odkázali, že od nich požadujú, aby odišli a fabriku nestavali na území, kde žijú. Upozorňovali pritom na to, že nový priemyselný park má stáť nad obrovskými zásobami podzemnej pitnej vody, ktorá môže byť ohrozená chemikáliami používanými pri výrobe batérií do elektromobilov.
Aktivisti sa pritom, okrem iného, odvolávajú aj na článok uverejnený na portáli Euractiv.sk, ktorý upozorňuje na chyby pri povoľovacích procesoch na výstavu továrne. Autorka textu Monika Medovičová, ktorá je odborníčkou na odpadové hospodárstvo z organizácie Priatelia Zeme – SPZ, upozorňuje na legislatívne pochybenia.
„Zámer vybudovania závodu na výrobu 60 miliónov batériových článkov za rok pri Šuranoch podľa našej analýzy hrubo porušuje legislatívu v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, teda nie je v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – takzvaným zákonom o EIA,“ píše Medovičová. Odborníčka okrem iného upozorňuje na to, že navrhovateľ chce, aby bol projekt posúdený v urýchlenom konaní a rovnako hovorí aj o chýbajúcich informáciách v zámere výroby batériových článkov.
Čítajte viac Číňania aj naďalej počítajú s Európou. Neodradia ich ani tvrdé sankcie na elektrické autá
Gotion InoBat Batteries pritom od začiatku deklaruje, že najmodernejšia fabrika na výrobu batérií bude spĺňať tie najprísnejšie environmentálne a rovnako aj technologické štandardy. „V duchu princípu ,na Slovensku pre Slovensko‘ a s výraznou podporou slovenskej vlády sa snažíme rozvíjať projekt najpokročilejšej batériovej továrne v regióne s nulovou uhlíkovou stopou, pomáhať Šuranom stať sa kľúčovým centrom pre batérie a nové energetické odvetvia v Európe a prispieť tak aj silou Gotionu ku globálnej energetickej transformácii,“ povedal koncom júna pri podpise memoranda o porozumení medzi slovenskou vládou a konzorciom predseda predstavenstva Gotion High-tech Li Zhen.