<MT>3. Kritické suroviny <A>Titánium, kobalt, nikel, gálium či lítium. Tieto suroviny sú potrebné nielen na výrobu batérií do elektromobilov, solárnych panelov, čipov, ale trebárs aj do smartfónov, ktorý používa azda každý z obyvateľov. Zabezpečenie ich dodávok je pre európske firmy kľúčové, aby vedeli konkurovať zvyšku sveta.
„Čína má dominantné postavenie v globálnej ťažbe vzácnych zemín, ktorá predstavuje 68 % celosvetového trhu. Okrem toho si Čína udržiava dominantnú úlohu v produkcii grafitu, ktorá predstavuje 70 % celosvetovej produkcie. Väčšina produkcie kobaltu, okolo 74 %, je sústredených v Konžskej demokratickej republike. Podobne významným podielom prispieva aj Indonézia v produkcii niklu, ktorá predstavuje 49 % celosvetového trhu, zatiaľ čo Austrália predstavuje 47 % celosvetovej produkcie lítia,“ sumarizuje súčasný stav správa.
Európa sa podieľa iba siedmimi percentami na celosvetovej produkcii kriticky dôležitých surovín. Ako je vidieť, Európa neovláda trh so vzácnymi surovinami. Ak neovláda ani ťažbu, ani spracovateľský a dodávateľský reťazec, oveľa ťažšie sa jej bude prechádzať na obnoviteľné zdroje a výrobu technologicky špičkových produktov pre 21. storočie.
Správa opäť ponúka viacero detailných krokov, zhrňme ich preto do kľúčových oblastí, medzi ktoré patrí investovanie do domácej produkcie, recyklácie a využívania kritických surovín. Ďalej je potrebné posilniť vybudovanie nových partnerstiev v dodávateľských reťazcoch, aby sme neboli závislí od pár hráčov.
4. Čipy
Kľúčovou oblasťou sú aj čipy, ktoré sa nachádzajú nielen v mobiloch, ale aj v elektronike všetkého druhu. Ani v tejto oblasti nedrží Európa opraty v rukách. Trh s výrobnou kapacitou a dodávateľským reťazcom v čipovej oblasti tvorí v Európe iba 10 percent. Zhruba po 40 percent trhu s čipmi je vo východnej Ázii a Spojených štátoch. Tieto čísla hovoria za všetko. Pritom ešte v 90. rokoch v Európe bol tento podiel na 20 percentách. Riešenie je opäť podobné ako v predošlých prípadoch: spojiť sily, zainvestovať a spoločne postupovať v jednotlivých krokoch.
5. Automobilizmus
Iba nedávno obletela svet správa, že tradičná nemecká značka Volkswagen plánuje zatvoriť dve fabriky na domácej pôde. Ide o znak toho, že európsky priemysel stráca dych a konkurencieschopnosť najmä voči Číne. Ide o symbol zaostávania, a preto s tým musíme niečo robiť. Automobilový sektor dáva prácu skoro 14 miliónom ľudí, čo predstavuje zhruba šesť percent z celkovej pracovnej sily. Je to teda významný sektor. No čoraz viac ho v súčasnosti tlačí lacná čínska konkurencia elektromobilov. Európania na elektromobilitu naskočili neskoro, preto ich Čína dobehla a dokonca aj predbehla.
6. Bezpečnosť a obrana
Na prvý pohľad možno nesúvisiacou oblasťou s ekonomikou je obrana. No po invázii Ruska na Ukrajinu je táto otázka viac ako naliehavá. Druhým efektom, akým môže schopnosť budovať obranný priemysel pomôcť ekonomike, je nielen vo vytváraní nových pracovných miest, ale aj bočných efektov, keď sa obranná technológia uchytí v komerčnom priemysle. Takto teda investície do obranného priemyslu vedia stimulovať vývoj aj v iných oblastiach ekonomiky, čím nielen môžu prispieť k vytváraniu nových miest, ale aj k vytváraniu pridanej hodnoty.
Európa celkovo voči Amerike málo míňa na zbrojenie. Už vyše 20 rokov štáty EÚ nie sú schopné do obrany investovať ani len dve percentá celoročného ekonomického výkonu priemerne, teda HDP. No po ruskej agresii dochádza ku zmene. K nej nabáda aj Draghiho správa. V júni 2024 eurokomisia odhadla, že bude potrebné v najbližšej dekáde zainvestovať asi 500 miliárd eur. To je toľko peňazí, koľko vyprodukuje zhruba slovenská ekonomika všetkých tovarov a služieb za 5 rokov. Opäť je riešením spoločný – nie individuálny – postup v investovaní do zbrojárskej infraštruktúry a cieľov.