Správu si dala vypracovať šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Analýza ekonomických problémov starého kontinentu je dôležitá preto, aby politici vedeli zistiť, v ktorých oblastiach by mala Európska únia viac zabrať.
Prečo by to malo zaujímať aj slovenských občanov? Pretože Slovensko je hlboko začlenené v štruktúrach únie – to znamená, že naša krajina je silno previazaná obchodom, ale aj životom s okolitými členskými štátmi. Ak sa ekonomicky nebude dariť ani susedom a ťahúňom európskej ekonomiky, ako je trebárs Nemecko či Francúzsko, nebude sa dariť ani nám.
Čítajte viac Krik a nadávky. Stretnutie investorov veľkej baterkárne z Číny s obyčajnými ľuďmi sa zmenilo na bojisko
V úvode správy preto Draghi, ktorý dostal prezývku „super Mario“ za vyriešenie európskej dlhovej krízy v rokoch po veľkej finančnej kríze 2010 – 2012, nešetril silnými slovami. Európa podľa neho čelí „existenčným výzvam“.
Aj keď sa kontinent pozviechal z finančnej krízy, nezamestnanosť klesla na historické minimá, oveľa viac žien začalo pracovať, platy narástli, priemysel využil lacné ruské suroviny, v posledných rokoch sa veľa zmenilo.
Rusko vyhlásilo západným demokraciám vrátane EÚ vojnu, prísun jeho relatívne lacnej ropy a plynu sa skončil, oveľa viac musíme investovať do obrany a najmä európske firmy čelia lacnej čínskej konkurencii. Navyše, v kriticky dôležitých odvetviach ako je výroba elektromobilov, batérií a čipov, sme pozadu a závislí od surovín a výrobných reťazcov, ktoré ovláda buď Čína, alebo iní svetoví hráči.
Slovami Draghiho: predchádzajúca globálna paradigma mizne. Zdá sa, že éra rýchleho rastu svetového obchodu sa končí, európske firmy zatiaľ čelia čoraz väčšej konkurencii zo zahraničia a čoraz ťažšie sa presadzujú na zahraničných trhoch. Európa náhle stratila svojho najvýznamnejšieho dodávateľa energií – Rusko. Zrazu naša geopolitická istota zmizla a naše závislosti sa ukázali ako slabiny. Najväčšie výzvy, ktoré správa analyzuje podrobne a detailne, denník Pravda zhrnul v stručných v bodoch.
1. Konkurencieschopnosť
Kľúčové slovo v trhovej ekonomike je konkurencieschopnosť. V preklade to znamená, ako sa vedia firmy presadiť voči konkurencii. Ak sa presadia tie americké alebo čínske na úkor európskych, zjednodušene sa dá povedať, že víťazným firmám rýchlejšie rastú tržby, zisky a ich zamestnancom rýchlejšie rastú platy.
V súčasnosti sú iba 4 z 50 top technologických firiem európske. Práve technologický a digitálny sektor ťahá nahor produktivitu a konkurencieschopnosť ekonomiky. Dávno sú preč časy, keď to bol priemysel. Za posledné polstoročie nedokázala žiadna európska firma vybudovať svoju hodnotu nad 100 miliárd eur, pričom za túto dobu iba v Spojených štátoch vyrástlo šesť spoločností s hodnotou presahujúcou jeden bilión eur. Európa jednoducho v súčasnosti nemá konkurenta Amazonu, Facebooku, Googleu ani Apple-u.
Do toho prichádza demografická kríza. Od roku 2040 by mali v Európe každoročne ubúdať dva milióny pracovníkov. Ak ekonomický rast nepotiahne rastúca demografia, musí vzrásť produktivita, varuje analýza. Ak nepôjde hore produktivita, nepôjde hore ani rast životnej úrovne. Iba od roku 2000 americké domácnosti oproti tým európskym, kam patria aj tie slovenské, zvýšili svoj reálny disponibilný príjem dvakrát tak rýchlejšie.
Ak nebudeme produktívni, nebude ani na financovanie dôchodkov či sociálnej podpory. „Ak sa Európa nedokáže stať produktívnejšou, budeme nútení si vybrať. Nebudeme schopní stať sa lídrom naraz v oblasti nových technológií, majákom klimatickej zodpovednosti a nezávislým hráčom na svetovej scéne. Nedokážeme financovať náš sociálny model. Budeme musieť obmedziť niektoré – ak nie všetky – naše ambície. Ide o existenčnú výzvu,“ tvrdí Draghi.
Analýza vyzýva, aby štáty únie vyvíjali úsilie spoločne, nie oddelene a jednotlivo ako doteraz. Na to treba investovať aspoň 5 percent celoročného európskeho výkonu – to je zhruba 800 miliárd viac do vývoja a výskumu v rôznych oblastiach.
2. Drahé energie
Kľúčom k posilneniu rastu a konkurencieschopnosti sú ceny energií. V porovnaní s Američanmi platia Európania oveľa viac za plyn a elektrinu. Ak sú drahé tieto komodity, tak pochopiteľne budú aj koncové výrobky a služby drahšie. Niet divu, že európske firmy zaostávajú, keď platia o 158 percent viac za elektrinu a o 345 percent viac za plyn. Vlani napríklad až 60 percent európskych firiem vyhlásilo, že vysoké ceny energií ich brzdia v ďalších investíciách. V Amerike to uviedlo iba 40 percent firiem. Únia sa musí porátať najmä s veľkou závislosťou od dovozu. Je najväčším dovozcom plynu na svete. Nemá toľko vlastnej ropy a plynu, aby konkurovala svetu. Spojené štáty v posledných rokoch masívne zainvestovali do ťažby bridlicovej ropy a plynu, stali sa najväčším ropným ťažiarom na svete a v hre sú ďalšie projekty na ťažbu a vývoz zemného plynu.
EÚ preto musí vykonať viac krokov, ktoré sú ťažké a zdĺhavé. Patrí medzi ne napríklad zabezpečenie si ďalších spoľahlivých dodávateľov energií, viac zorganizované a spoločné nákupy energií, aby sa zabezpečili nižšie nákupné ceny. Inými slovami, treba vybudovať energetickú úniu. Zároveň treba investovať do prechodu na obnoviteľné, teda čisté, bezemisné zdroje energie.