Prieskum, ktorý sa realizoval na vzorke 1 007 slovenských pracovníkov, ukázal, že za posledných 12 mesiacov zmenilo svoje pracovisko 14 percent zamestnancov. Ide pritom najmä o ľudí vo veku medzi 18 a 24 rokmi, teda práve o generáciu Z.
Z výsledkov prieskumu rovnako vyplýva, že takmer polovica slovenských zamestnancov uvažuje o zmene firmy, pre ktorú pracujú, pričom desať percent je už rozhodnutých, že dajú výpoveď. Aj v tomto prípade platí, že najviac, až 78 percent, mladých z generácie Z uvažuje o zmene svojho aktuálneho pôsobiska.
Medzi zamestnancami vo veku 25 až 34 rokov uvažuje o zmene svojho pôsobiska 54 percent a podobné čísla sú aj pri zamestnancoch v iných vekových kategóriách. Výnimkou sú pracovníci vo veku 55 až 64 rokov, ktorým do odchodu do dôchodku často zostáva len niekoľko rokov. V tejto vekovej kategórii uvažuje o zmene práce už iba 26 percent ľudí.
Generácia bez strachu
Prieskum JobsIndex poukazuje na výrazné medzigeneračné rozdiely. Z jeho výsledkov vyplýva, že viac ako tretina mladých ľudí do 24 rokov zmenila prácu v priebehu posledného roka a štvrtina za posledných šesť mesiacov. „Potvrdzuje to trend, o ktorom hovoria personalisti. Generácia Z sa nebojí v prípade nespokojnosti zmeniť prácu a necíti k zamestnávateľom takú silnú väzbu ako predchádzajúce generácie," informuje spoločnosť Alma Career, prevádzkovateľ najväčšieho pracovného portálu na Slovensku Profesia.sk.
To, že mladšia generácia má iný prístup k práci a pracovnej dynamike, potvrdil pre denník Pravda aj riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce Martin Kahanec. „Aj výskum v iných krajinách ukazuje, že ľudia vo veku 18 až 24 rokov, menia prácu častejšie než ich starší kolegovia. Významným dôvodom sú nenaplnené očakávania ohľadom pracovných podmienok, najmä pokiaľ ide o mzdu, rovnováhu medzi prácou a súkromím a flexibilitu," priblížil odborník a odvoláva sa aj na novú štúdiu výskumníčky Veery Korhonen z platformy Statista.
Z analýzy Inštitútu finančnej politiky rovnako vyplýva, že mladšie ročníky majú väčší problém so zapájaním sa do pracovného života než ich starší kolegovia. „Menej priaznivým faktom je, že pri participácii mladých ľudí do 25 rokov Slovensko spolu s Bulharskom a Rumunskom zaostáva, s participáciou o tretinu nižšou v porovnaní s priemerom EÚ," konštatujú analytici inštitútu.
Zároveň platí, že zamestnanci z generácie Z majú od svojich zamestnávateľov vyššie očakávania ako starší pracovníci. Podľa Kahanca sú mladí ľudia ochotní svoju prácu rýchlo opustiť, ak ich predstavy nie sú naplnené. „Napríklad v USA 54 percent generácie Z uviedlo, že by odišli z práce kvôli neuspokojivej mzde, a 42 percent by dalo výpoveď kvôli vyhoreniu či nedostatku rovnováhy medzi prácou a súkromím," vysvetľuje expert na výskum práce.
Aj podľa prieskumu JobsIndex patrí mzda k najčastejším motívom na odchod od aktuálneho zamestnávateľa. Medzi ďalšie dôvody, ktoré respondenti uvádzali, patrí napríklad lepšia náplň práce, slušnejší prístup k zamestnancom či lepšie pracovné prostredie.
Dôležitým požiadavkám mladých ľudí zodpovedá aj to, aby bolo pracovné miesto „zelené" – teda aby firma nielen deklarovala ekologické princípy, ale aj v praxi uplatňovala udržateľnú výrobu. Podľa country manažéra spoločnosti HBS pre Česko a Slovensko Lukáša Kmentu je práve táto podmienka dôležitá pri oslovovaní mladších generácií.
Podľa Kahanca z inštitútu pre výskum práce sú u mladých ľudí vo veku do 24 rokov okrem uvedených dôvodov dôležitým motivačným faktorom aj transparentné platové podmienky. „Rovnako ich motivuje možnosť práce z domu alebo v hybridnom režime kombinujúcom prácu z domu a na pracovisku. Motivujú ich aj možnosti profesionálneho rastu. Napríklad v USA 49 percent generácie Z považuje za dôležité získať na pracovisku školenia v oblasti leadershipu a 47 percent ocení školenia v oblasti duševného zdravia," doplnil výskumník pre Pravdu.