Zastropovanie cien energií pre domácnosti dokonca podľa rady pomohlo v roku 2023 znížiť energetickú chudobu obyvateľov na Slovensku. Energeticky chudobní sú tí ľudia, ktorí nie sú schopní platiť svoje účty za vodu, teplo, elektrinu či plyn. V roku 2022 bolo na Slovensku podľa odhadov RRZ šesť percent týchto domácností.
Čítajte viac Šéf ÚRSO prehovoril o cenách energií na rok 2025: Dotácie už skončia, netvárme sa, že sa nič nedeje, ceny rastú všade
Zastropovanie cien energií spôsobilo, že v rokoch 2023 a 2024 sa ceny energií nemenili. Príjmy domácností sa však zvyšovali. Ak by sa vláda pre zastropovanie cien nerozhodla, v roku 2023 by podiel energeticky chudobných ľudí stúpol zo šiestich percent na trinásť. Namiesto toho sa podiel energeticky chudobných ľudí podarilo dokonca znížiť na päť percent. Je to tak preto, že v roku 2023 sa príjmy domácností zvýšili priemerne o jedenásť percent. Ľudia, ktorí boli na hranici energickej chudoby sa z nej práve v dôsledku zastropovania cien energií dostali.
Najzraniteľnejším strop pomohol
Túto pomoc pociťujú najmä príjmovo najslabšie skupiny obyvateľov. Spotreba energií sa totiž relatívne náročne znižuje, v spotrebnom koši príjmovo najslabších domácností teda tieto výdavky tvoria relatívne veľkú časť. Dvadsať percent príjmovo najslabších domácností. Pre predstavu, medzi 25 percent najslabšie zarábajúcich podľa Štatistického úradu SR patrili v roku 2023 jednotlivci s mesačným príjmom do 990 eur v hrubom.
Nie je prekvapenie, že práve príjmovo najslabších domácností sa tento problém dotýka najviac. „Takmer všetky domácnosti ohrozené energetickou chudobou sa nachádzajú v prvom príjmovom decile, to znamená, že sú to domácnosti s najnižšími príjmami. V tomto decile bola každá druhá domácnosť ohrozená energetickou chudobou. Z tohto môžeme usudzovať, že problém energetickej chudoby je hlavne problémom príjmovej chudoby a týka sa hlavne domácností s najnižšími príjmami,“ hovorí rada.
Čítajte viac Slováci platia vyššie dane ako Rakúšania. Vláda by mala namiesto ďalšieho zdaňovania radšej šetriť, odkazujú odborníci
Vo vyšších príjmových kategóriách sa už, aj vďaka zastropovaniu cien, nenachádzajú domácnosti, ktorých by sa energetická chudoba v roku 2023 týkala. Aj analýza RRZ ukazuje, že rozhodnutie zastropovať ceny chránilo najzraniteľnejšie domácnosti.
No dalo sa to aj omnoho lacnejšie
Rozpočtová rada však dátami podložila najzásadnejšie výhrady, ktoré k energetickej pomoci vznikli. Predchádzajúca vláda čelila kritike najmä za to, že energetická pomoc je plošná a zákonite teda aj veľmi drahá. Tieto výčitky sa týkajú aj súčasnej vlády, ktorá sa na konci roka 2023 rozhodla pomoc predĺžiť aj na rok 2024. To všetko v čase, keď krajina musí bezpodmienečne šetriť a ozdravovať verejné financie, aby predišla kolapsu ekonomiky.
Neadresnosť v prípade energetickej pomoci je pre verejné financie obrovská záťaž. „Plošné zastropovanie rastu cien bolo z pohľadu ochrany najzraniteľnejších domácností veľmi nákladné opatrenie,“ hovorí rada s tým, že číslo na cenovke sa vyšplhalo na astronomických 2,6 miliardy eur. Približne toľko orgány štátu vybrali v roku 2022 na všetkých spotrebných daniach.
Nižšie ceny energií pre tretinu domácností s najnižším príjmom by podľa RRZ stačilo na to, aby ukazovateľ ostal na rovnakej úrovni ako v roku 2022. To by výrazne znížilo výdavky verejnej správy. Náklady na toto opatrenie by boli približne 0,7 miliardy eur. Náklady by tak klesli na 27 percent z tej sumy, ktorú stojí plošná pomoc. Celkovo by tak pomoc bola lacnejšia až o 1,9 miliardy eur.
Ak by bola pomoc adresná a zacielená na najslabšie domácnosti, štát by teda ušetril viac, než je rozsah avizovaného a očakávaného konsolidačného balíka na rok 2025. Vláda avizuje, že chce ozdraviť verejné financie o jedno percento HDP. Hovorí sa o sume 1,4 miliardy eur. Kabinetu však pri šetrení pomôže napríklad to, že na rok 2025 už s energetickou pomocou v súčasnej podobe nepočíta. Na jar tohto roku to avizovala ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Najnovšie by sa malo pomáhať iba chudobnejším.
Čítajte viac Ľudia kradnú čoraz viac, tvrdia niektoré reťazce a skloňujú trestnú novelu. Nikto nechodí kradnúť s Trestným zákonom v ruke, oponuje minister Susko
„Aby sme v prípade potreby vedeli pomáhať už iba tým, ktorí to naozaj potrebujú a nedotovali sme vykurovanie bazénov v bratislavských vilách,“ povedala ministerka Saková na jar tohto roku k tomu, prečo sa plošná pomoc skončí.
Treba počítať s rastom cien
Od roku 2025 už zastropované ceny nebudú domácnosti chrániť a bude to pravdepodobne znamenať nárast cien. Avizuje to Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
„Ako iste viete, my nikdy pred finálnym ukončením cenových konaní nezverejňujeme ani nekomentujeme žiadne konkrétne čísla. Môžem však vo všeobecnosti prezradiť, že v tejto chvíli to vyzerá tak, že elektrina a teplo pre domácnosti zostanú aj na budúci rok zhruba na úrovni roka 2024 a plyn asi pôjde mierne hore. A to celé, zdôrazňujem, bez tých obrovských dotácií zo strany štátu, ako to bolo v minulých rokoch. Musíme si uvedomiť realitu, a nemôžeme sa tváriť, že keď rastie cena primárnych palív a zdrojov, keď rastú mzdy, cena potravín a podobne, tak sa tieto skutočnosti nepremietnu do cien energií,“ uviedol v rozhovore pre agentúru Sita Holjenčík.
Dodal, že úrad je tu na to, aby strážil okrem iného aj primeranosť premietania sa týchto skutočností do koncových cien energií.
Podľa prepočtov vládnych analytikov by mal plyn pre domácnosti zdražieť až o 25 percent. Predseda regulačného úradu toto číslo komentovať nechcel.