Minister dopravy Jozef Ráž mladší (Smer) potvrdil, že vláda projekt zaradila medzi strategické stavby ešte minulý týždeň. Túto ambíciu však avizoval už oveľa skôr. Už začiatkom mája o takejto možnosti nahlas uvažoval. Tunel, ktorý má predĺžiť obchvat Bratislavy od Rače po Záhorskú Bystricu, by sa podľa slov šéfa rezortu dopravy mohol začať stavať koncom roka 2029. Dokončený by mal byť v roku 2036.
„Zákon o strategických investíciách dáva najväčší benefit v čase prípravy. To znamená, že teraz sme v čase, keď sa nachádzame pred vydaním posudzovania vplyvov na životné prostredie. V štandardnom procese by sme následne išli do stavebného povolenia. Z väčšej časti ide o tunel, čo znamená, že tam netreba takzvané majetkovo-právne vyrovnanie, keďže ideme pod zemou,“ podotkol už pred niekoľkými mesiacmi minister dopravy.
Čítajte viac Šéf ÚRSO prehovoril o cenách energií na rok 2025: Dotácie už skončia, netvárme sa, že sa nič nedeje, ceny rastú všade
O zaradenie projektu medzi strategické stavby požiadal jeho investor – Národná diaľničná spoločnosť. Zároveň platí, že projekt tunela Karpaty patrí do transeurópskej dopravnej siete, ktorá má za cieľ zlepšiť dopravnú infraštruktúru na európskej úrovni.
Kľúčová stavba pre Bratislavu?
Podľa ministerstva dopravy je projekt diaľnice D4 v úseku Bratislava-Rača – Bratislava-Záhorská Bystrica významným krokom v rozvoji dopravnej infraštruktúry na Slovensku. „Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí,“ píše sa vo vládnom materiáli.
Tunel Karpaty je zároveň stavbou, ktorá zavŕši bratislavský obchvat a minister Ráž zdôrazňuje, že ide o podstatný projekt. Zároveň platí, že táto časť diaľnice skráti vodičom aj cestu do Viedne, pretože je napojená na rakúsku rýchlostnú cestu S8.
Foto: Ministerstvo dopravy
Hlavným prínosom tunela však bude to, že výrazne pomôže s tranzitnou dopravou v hlavnom meste. Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej v diskusii na Rádiu Regina zdôraznil, že tunel Karpaty by mohol vyriešiť tranzit, ktorý smeruje po diaľnici D1 z východu Slovenska smerom ďalej na západ do Rakúska a Maďarska a potom na diaľnicu D2 smerom do Českej republiky.
Čítajte viac Odborári sa s vládou stále sporia o výšku platov štátnych zamestnancov
Riaditeľ odboru dopravy Bratislavského samosprávneho kraja Michal Halabica v rovnakom rozhovore zdôraznil, že situácia na diaľnici D2 je kritická, a to hlavne počas ranných a popoludňajších špičiek. „Tunel Karpaty by vyriešil najmä tranzit sever-juh. To je veľmi dôležité pre našu dopravnú sieť,“ vysvetlil Halabica.
Podľa Mateja by však tento úsek príliš nevyužívali motoristi, ktorí žijú v jeho okolí. „Podľa štúdií obyvatelia Malaciek nebudú využívať tunel Karpaty na cestu do Bratislavy,“ podotkol expert z inštitútu pre dopravu.
Čo sa týka financovania tunela, podľa ministra Ráža nejde o projekt, ktorý by bol vhodný na to, aby bol financovaný formou PPP projektov, v rámci ktorých pri výstavbe spolupracuje štát so súkromným investorom. Šéf rezortu dopravy si však myslí, že by prejazd tunelom mohol byť spoplatnený, podobne ako napríklad v Nórsku.
Foto: EIA
Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, naopak, tvrdí, že tunel Karpaty by mohol byť financovaný prostredníctvom PPP projektov z dôvodu, že by sa potenciálne riziká preniesli z pliec štátu na súkromný sektor. Na rozdiel od ministra Ráža trvá na tom, že takáto forma financovania je vhodná aj pri výstavbe tunelov.
V kontexte financií treba pripomenúť, že podľa odhadov by malo ísť o jednu z historicky najdrahších investícií diaľničiarov. Zatiaľ si v tomto smere drží prvenstvo verejné obstarávanie na diaľničný úsek Turany – Hubová, ktorého cena sa po zarátaní DPH vyšplhá na takmer dve miliardy eur. Ide o posledný úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami.