Starší z Puvákovcov je presvedčený, že pri jeho kolíske stáli sudičky, ktoré mu vybrali správnu životnú cestu. Jeho narodenie sprevádzalo viacnásobné požehnanie – na svet prišiel nielen malý Jozef, ale ožrebila sa kobyla, otelila krava a keď nadišiel čas krstín, oprasila sa prasnica.
Príchodom syna, teliatka, žriebätka a prasiatok bola zabezpečená budúcnosť, život roľníckej rodiny dostával zmysel.
Čítajte viac Farmári starnú a mladým sa nechce robiť s hnojom. Bude mať kto pestovať slovenské potraviny?
Povyše Kočína v najvyššom bode družstevného chotára, odkiaľ sa odkrýva pohľad do úrodnej nivy Váhu pri Piešťanoch, nájdeme pamätník Svätej rodiny, ktorý dalo postaviť Puvákom vedené družstvo. Zobrazuje dobrý známy motív hľadania cesty – nielen do Egypta, ale v širšom význame k zmyslu života. Puvák ho ako roľníkov syn celkom prirodzene našiel v hospodárení na pôde.
Narodil sa začiatkom päťdesiatych rokov, ktoré sa niesli v znamení kolektivizácie. Dospel do éry, keď družstvá mali najhoršie obdobie za sebou a od mladých poľnohospodárskych inžinierov, rady ktorých rozšíril Jozef Puvák, sa očakávalo, že prinesú akceleráciu slovenského poľnohospodárstva v podobe rastu úrod a vyššej úžitkovosti zvierat. Družstvo v Kočíne, ako sme naznačili, patrilo k poľnohospodárskym outsiderom ambiciózneho Trnavského okresu a po úspechoch prahnúceho vedenia vtedajšieho Západoslovenského kraja.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
S Jozefom Puvákom sme sa zoznámili v čase, keď sa hľadali všetky možné aj nemožné cesty k rastu poľnohospodárskej produkcie. Jednou z nich mali byť združené socialistické záväzky, keď lepšie poľnohospodárske družstvá mali pomôcť, tým, ktorým sa nedarilo. Možno najväčším efektom tohto typicky socialistického záväzkového hnutia bolo zverejňovanie výsledkov, napríklad aj mliečnej ligy. Jedno je isté, ešte aj po rokoch si Jozef Puvák s neskrývanou iróniou spomenie na onú epizódu, keď ho Pravda naštartovala k tomu, aby ukázal, že družstvo v Kočíne nie je o nič horšie ako vtedy do pozornosti dávané JRD Pokrok v Ostrove či JRD Čs.-poľského priateľstva v Trebaticiach.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Reči sa hovoria, bravčové sa je
Od tých čias prešlo bezmála polstoročie. Družstvo z podhoria Malých Karpát, ktorého chotár beží z vŕškov do údolí a opäť sa štverá nahor priam až k nebesám, sa vypracovalo na jedného z lídrov slovenského poľnohospodárstva. PVOD Kočín, poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo, obrába síce len 1¤300 hektárov poľnohospodárskej pôdy, bonita ktorej sa nevyrovná poliam z údolia Váhu, ale napriek tomu uživí stádo 1¤700 hláv dobytka, z čoho je 800 kráv. Tie ročne dajú osem miliónov litrov mlieka, presne jedno percento všetkého mlieka vyrobeného na Slovensku.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Aj v horších prírodných podmienkach sa dá viac než dobre hospodáriť.
Pridajme k tomu ešte produkciu bravčového mäsa, tiež je rovná jednému percentu z celkovej slovenskej výroby. Chovu ošípaných sa po roku 2000 masovo povzdávali nie že v desiatkach, ale v stovkách roľníckych družstiev, na psí tridsiatok vyšli aj spoločné investície v podobe družstvami založených spoločných veľkovýkrmní. Ošípané akoby sa stali nepriateľom moderného slovenského vidieka.
V družstve v Kočíne však objavíme farmu, ktorá ukazuje, ako môže takýto chov prežiť, prinášať peniaze a neobťažovať okolie ani v horúcom lete pachom zvierat a hnojovice. Všetko sa dá, keď sa chce, najmä keď manažment družstva vie, ako na vec, a keď sa nezľakne, povedzme rovno, aj hlúpych rečí a poznámok na margo pre niektorých neefektívnej živočíšnej výroby a pre ďalších smradľavej výroby.
Inde toľko preklínaný chov ošípaných považuje Jozef Puvák starší za jeden z klenotov družstva. V zrekonštruovaných matečníkoch, tak sa kedysi ľudovo volali maštale, kde prasnice privádzali na svet potomstvo, je čisto, sucho, ale najmä vládne teplota, v ktorej sa dá dýchať, hoci za oblokmi je letných 36 stupňov Celzia. Priemerne od jednej prasnice tu do roka získajú najmenej 30 prasiatok a dovedna ich odchovajú vyše 10-tisíc, z čoho si polovicu nechajú a polovicu predajú. Jedno odstavča ide po 120 až 130 eur. „To je už naozaj dobrá cena, ktorá nám vracia investície do pohodlia zvierat,“ hovorí Jozef Puvák.