Zároveň platí, že vláda potrebuje na budúci rok ozdraviť verejné financie v celkovom objeme 1,4 miliardy eur. Na konsolidačný balíček z dielne ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) však stále čakáme a okrem dvoch opatrení, ktoré prinesú ďalšie zdražovanie, zatiaľ nie je isté, s akými riešeniami rezort vyrukuje.
Zatiaľ je isté len to, že vláda od počiatku roka 2025 zavedie dve nové dane. Po novom sa budú zdaňovať elektronické cigarety, ale aj sladené nápoje. Obe spomínané opatrenia, takzvané dane z nerestí, by mali do štátnej kasy na budúci rok priniesť približne 100 miliónov eur. Z celkovej sumy, ktorú je potrebné konsolidovať, tak ide len o malý zlomok.
Čítajte viac Mihál už prepočítal, o koľko by klesli dôchodky z druhého piliera, ak by Ficova vláda zase naň siahla. Sú to stovky až tisícky eur ročne
Máme vysoké dane
„Kým vo všetkých kľúčových parametroch kvality podnikateľského prostredia Slovensko čoraz viac zaostáva nielen za vyspelým svetom, ale aj za susedmi, z dát o daňovom bremene vidíme, že v tom, akú časť vyprodukovaných hodnôt štát berie svojim občanom, sme predbehli Rakúsko aj Poľsko,“ konštatuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Výška daňového bremena v kombinácii s byrokraciou tak podľa jeho slov odrádza od ekonomickej aktivity a podnikania.
Celkové daňové bremeno sa v roku 2023 zvýšilo oproti roku 2014 o 2,7 percentuálneho bodu. Počas tohto obdobia sa podľa údajov Ministerstva financií SR zvýšili daňové a odvodové príjmy o 19,3 mld. eur a verejné výdavky až o 25,8 mld. eur. Aj to je dôležité si podľa odborníkov pripomínať v kontexte diskusie o daniach, verejných výdavkoch, kvalite poskytovaných verejných služieb či konsolidácii verejných financií. „Dodatočné miliardy minuté z verejných zdrojov nepociťujú ani občania, ani podnikatelia a ich bezbrehé míňanie len podčiarkuje, že rastúce zadlžovanie krajiny je potrebné riešiť dôslednými reformami a redukciou výdavkov, a nie novými daňami,“ zdôrazňuje Ján Solík.
Bremeno povinných platieb je na úrovni 63 percent. Hrozbou je podľa odborníkov zvýšenie tejto záťaže a prehĺbenie jej negatívnych dôsledkov v nasledujúcich rokoch. Aktuálna vláda Roberta Fica už predložila opatrenia, ktoré urobia prievan v peňaženkách ľudí. Schválila napríklad mimoriadnu bankovú daň, vyššie zdravotné odvody, vyššie spotrebné dane z tabaku a liehu, vyššiu daň z dividend, minimálnu daň pre právnické osoby, daň z cukru a zvýšenie súdnych a správnych poplatkov. Zvažuje tiež napríklad viac zdaniť SZČO, príjmy lepšie zarábajúcich fyzických osôb, nehnuteľnosti a zaviesť novú daň z finančných transakcií a odvod z obchodných reťazcov.
Čítajte viac SNS prišla s ďalším nápadom. Národniari chcú, aby čašníci zarábali viac a ohlasujú preto zmeny v zákone
Zvýšenie celkového daňového bremena by podľa analýzy ešte viac obmedzilo tvorbu ekonomických zdrojov, podnikanie, zamestnávanie, úspory, investície a životnú úroveň, ekonomickú slobodu a spotrebiteľský úžitok ľudí. Zároveň by viac finančne prispelo k neefektívnostiam, plytvaniu peňazí daňovníkov, ku korupcii, k rastu vplyvu štátu a väčšej závislosti ľudí od neho. Rastúce príjmy z povinných platieb pritom spolu s dlhovým a menovým financovaním živia podľa analýzy kľúčový problém: veľký rast verejných výdavkov a celkovo rozsahu a vplyvu štátu.