Slovenské poľnohospodárstvo čelí nielen klimatickej zmene, ktorá podchvíľou mení práce na poliach na šialené preteky s časom. Vyhrávajú ich hospodárstva vybavené vysokoproduktívnymi strojmi a technológiami. Poľnohospodárstvo ešte nikdy nebolo také hladné po odborníkoch. Od novej krvi sa očakáva vysoké pracovné nasadenie, samozrejmá ochota pracovať v horúčavách či pľuštiach jesenného času a pochopenie, že spektrum vôní živej farmy dotvára aj hnoj s hnojovicou.
Dopyt po poľnohospodárskej mládeži je enormný. Poľnohospodárstvo dospelo do bodu, keď sa vyčerpal rezervoár kvalifikovanej a zanietenej generácie vychovanej v minulom storočí a ako soľ potrebuje rovnocennú náhradu.
„Keby ste zajtra ponúkli 40 hotových stredoškolákov, okamžite ich zamestnáme,“ povedali nedávno agropodnikatelia z Banskobystrického kraja Dagmar Vašovej, riaditeľke Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote. Vašová týmto trefne charakterizovala situáciu, aká vládne na trhu s pracovnými silami v poľnohospodárstve, a to nielen v tomto kraji, ale na celom Slovensku.
Čítajte viac Farmárov rozčúlila zelená politika Bruselu. Naši starí otcovia sa musia v hrobe obracať, tvrdí jeden z nich. Kto je naozaj na vine?
Ani najdokonalejší robot človeka nenahradí
Mladí ľudia, ktorí ovládajú stroje nabité digitálnou technológiou, rozumejú pôde, rastlinám a zvieratám, rozhodnú o budúcnosti poľnohospodárstva, o tom, ako sa porátame s klimatickou zmenou, či budeme mať dostatok potravín a ako bude vyzerať slovenský vidiek v najbližších desaťročiach.
Mladí poľnohospodári chýbajú v celej Európskej únii – poľnohospodárstvo v západnej aj vo východnej časti zostarlo, ale mládež sa doň nehrnie. Na Slovensku sa vekový priemer pohybuje okolo 50 rokov, no na technologicky vybavených belgických farmách pracujú ešte starší ľudia.
Foto: Jozef Sedlák
Nedávno v Belgicku pobudol Adrián Halvoník, doktorand SPU v Nitre, ktorý uviedol, že priemerný vek belgických farmárov dosiahol 60 rokov! Belgičania doja kravy robotmi, čím sa usilujú nahradiť výpadok pracovnej sily vari v najcitlivejšom ohnivku produkcie potravín. Lenže, ako to vedia Belgičania aj Slováci, ani najmodernejšie stroje a technológie sa na farmách nezaobídu bez pozorného ľudského oka. Bez premýšľavých a pracovitých ľudí, ktorí sa denne starajú o polia a zvieratá, sa potraviny jednoducho vyrobiť nedajú.
Táto myšlienka v rôznych variáciách zaznievala počas diskusie o budúcnosti slovenského poľnohospodárstva, ktorá sa konala na výstave Agrokomplex. Stálo za ňou Zastúpenie Európskej komisie a jej protagonistami boli Adrián Halvoník, doktorand SPU, jedna z nádejí modernej slovenskej poľnohospodárskej vedy, Matúš Lisičan, rodinný farmár, ktorý vyštudoval mimoriadne perspektívny odbor agromechatroniku a teraz hospodári na rodinnej farme v Jablonci, v riedko osídlenej zvlnenej krajine vzdialenej od Rimavskej Soboty 20 kilometrov.
Obraz súčasného slovenského poľnohospodárskeho školstva a jeho úsilie dať poľnohospodárstvu mladých ľudí na úrovni požiadaviek 21. storočia a zároveň zabezpečovať výskum, inovácie, teda jeho budúci rozvoj úmerne rastúcim požiadavkám, predstavila rektorka SPU Klaudia Halászová. Podobne ako rimavskosobotská stredná škola, aj univerzita stále naliehavejšie čelí volaniu: dajte nám odborníkov, a to takých, čo okamžite zvládnu všetky výzvy súčasného poľnohospodárstva.
Čítajte viac Dovážame drahé zemiaky z Francúzska, naši farmári sa do pestovania nehrnú. Sfajnoveli sme, hovorí podpredseda potravinárskej komory
Farmy nepotrebujú kynológov
Deficit mladých odborne pripravených poľnohospodárov nevznikol z noci na ráno, rástol po tri uplynulé desaťročia. Za deň ani za rok si s ním neporadíme, ale jeho riešenie už odkladať nemožno. Na jar na Strednej odbornej škole v Pruskom podpísali reprezentanti štátu a jeho vrcholných poľnohospodárskych vzdelávacích inštitúcií spolu so samosprávou memorandum, ktorého cieľom je účinná podpora stredného aj vysokého odborného školstva, vedy a výskumu na univerzitách.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) v Pruskom povedal, že z Programu rozvoja vidieka pôjde na tento cieľ v aktuálnom programovacom období (končí sa v roku 2027) niekoľko desiatok miliónov eur. Už aby ich stredné odborné školy, školské hospodárstva, laboratóriá univerzít a nové vedecko-výskumné, ale najmä aplikačné centrá mali. Slovensko stráca kontakt s vyspelým svetom, potrebujeme sa rýchlo pozviechať, lebo zajtra bude neskoro.
Majú deti záujem o štúdium poľnohospodárstva? Majú. No sú vychytené a mladými vysnívané odbory ako kynológia či chov koní, ale aj odbory prehliadané, akými sú chov dobytka, ošípaných, oviec, alebo aj agromechanizátori – kedysi traktoristi, a práve tieto poľnohospodárskym podnikom najviac chýbajú. Rovnako ako vysokoškolsky vzdelaní agromanažéri, ktorí organizujú práce na poliach, v sadoch, vo viniciach a na farmách.
„Deti sa nám hlásia na kynológiu a chov koní, možno aj preto, že ich nevnímajú ako klasické poľnohospodárstvo. Problém sa začína tam, kde treba robiť s pôdou a hnojom,“ vysvetľuje riaditeľka rimavskosobotskej strednej školy Dagmar Vašová. Dodáva, že chlapci sa často zaujímajú, či si urobia na škole vodičský preukaz, aká je naň zľava, ale uniká im, že s traktorom budú jazdiť po poli či so samodávkovacími strojmi kŕmiť zvieratá v maštali.
Foto: Jozef Sedlák
Napokon sú to rodičia, ktorí rozhodnú, na akú strednú školu svojich potomkov pošlú. „Zdá sa mi, že na Slovensku si neuvedomujeme, v čom je pôda jedinečná. Koľko fabrík už zahraniční investori zatvorili či presťahovali do iných krajín s ešte lacnejšou pracovnou silou. Zabúdame, že pôda tu bola, je a bude (pokiaľ budeme rozumní) a ten, kto sa o ňu stará, má istotu. Pôda je základ existencie spoločnosti, a nielen kvôli potravinám, ale aj vode, ktorú zadržiava,“ pripomína Dagmar Vašová.
Čítajte viac Vláda na družstve pri Trnave schválila pomoc pre poľnohospodárstvo. Farmári dostanú pôžičky