V 90. rokoch začal s jedným hektárom pôdy, dnes nakŕmi 120-tisíc ľudí. Farmár s netradičným príbehom ukazuje, ako sa dá uspieť

Prvú úrodu pšenice sial sejačkou, ktorú ťahal kôň, zemiaky zberal ručne s celou rodinou. Dnes má vo Vlkoch, malej dedinke neďaleko Bratislavy, modernú farmu s rozlohou 900 hektárov, dva zemiakové aj dva obilné kombajny, sklady plné obilia, zemiakov a cibule. O úrodu sa nebojí, lebo polia príkladne zavlažuje.

20.08.2024 05:00
Otec a syn Dömötörovci sú úspešní pestovatelia... Foto:
Otec a syn Dömötörovci sú úspešní pestovatelia cibule.
debata (14)
Ako hraboše ničia úrodu
Video
Zdroj: SPKK

Pavlovi Dömötörovi, ktorý vyštudoval zahraničný obchod, sa splnil životný sen. On aj jeho rodina opäť hlboko korenia v pôde, z ktorej vzišiel.

Spolu so synom Pavlom a zaťom Petrom Kaluzom nás Pavol Dömötör zoznamuje s farmou. V sýpke na hromade pšenice sa hrajú jeho vnúčatá. Starý otec nemusí mať obavu, že sa niektoré z nich nevydá po jeho stopách. Najstarší vnuk, tiež Paľko, vykreše vždy Dömötörovi úsmev na tvári, keď mu odhodlane tvrdí: „Raz budem robiť to čo ty."

Tri generácie Dömötörovcov spája láska ku koňom.
Závlaha zhodnocuje vodu z Malého Dunaja.
+5Pavel Dömötör, zakladateľ rodinnej spoločnosti...

Chlapča sa rado štverá do kabíny traktora a miluje aj konské sedlo. Na farme majú pätoro koní. Dedko Dömötör pozýva vnúčatá – Paľka, Rebeku a Olivku, nech sa predvedú ako jazdci. Skôr než s veselou chasou prídeme ku koníkom, minieme výbeh, v ktorom si spokojne hovie zo 20 mangalíc, kúsok ďalej sa pasie neveľký kŕdlik oviec, deťom sa popod nohy pletú králiky. Dömötörovská mlaď nemusí čakať na výstavu Agrokomplex, aby obdivovala zvieratá. Spoznali a hladili ich, len čo sa naučili chodiť, vyrastajú medzi nimi na farme. Kedysi bežné, dnes ojedinelé detstvo aj na vidieku.

Rodinných fariem, akú v priebehu troch desaťročí vybudoval vo Vlkoch Pavol Dömötör, kde v začiatkoch jeho najväčšou oporou bola len manželka Marta, nie je veľa. Aj mnohé s prívlastkom rodinná sa začínajú úzko špecializovať na tú či onú výrobu, tomu sa ostatne nevyhli ani Dömötörovci, špecialisti na zemiaky, cibuľu a osivovú kukuricu. Lenže aká by to bola farma bez zvierat, bez vlastného mäsa a ovocia! Je ho toľko, že postačí aj pre zamestnancov a priateľov rodiny.

Gejza Blaas / Rudolf Haspra / František Mach / Elo Foltín / Čítajte viac Prečítajte si príbehy slovenských legiend poľnohospodárstva. Muži, ktorých málokto pozná, ale dosiahli veľa, hovoria o tom, čo sa zmenilo

Roľník, a nie biely golierik

V sade, ktorý Dömötörovi pomohol založiť nedávno zosnulý známy slovenský ovocinár Ivan Hričovský, rastie ovocie, aké bývalo v záhradách našich starých rodičov – od čerešní, marhúľ, sliviek cez jablká, maliny a ešte ktoviečo všetko. Dömötörov syn Pavel študoval na nitrianskej univerzite na fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva, ktorú profesor Hričovský na SPU v Nitre zakladal. Starý ovocinár, ktorý nedávno zomrel, rád chodil k Dömötörovcom. Objavil tu roľnícku rodinu svojej mladosti – sebestačnú, ochotnú stále sa vzdelávať, rodinu, ktorá ho pri každej návšteve prekvapila očividným pokrokom farmy.

Čo je dnes najväčší problém slovenského poľnohospodárstva? Kontinuita, pokračovanie, v diele rodičov. Paradoxne, otec zakladateľa modernej ponovembrovej rodinnej farmy, ako inak, tiež Pavel Dömötör, vôbec netúžil, aby sa jeho syn stal poľnohospodárom. Prácu s pôdou vnímal ako nekonečnú drinu. Po otcovi, ktorý pred založením družstva obrábal tri hektáre, zdedil hektár zeme. To že by mal byť základ gazdovstva? Namiesto poľnohospodárskej školy si prial, aby syn šiel na gymnázium. Chcel mať z neho, ako sa vraví, biely golierik. A keď potom Pavel o pár rokov promoval na Vysokej škole ekonomickej, sotvakto by bol vtedy povedal, že raz z neho bude gazda.

Zrejme je však niečo v každom z nás hlboko dedičné, čo sa v istom momente prebudí a rozhorí. Ten plameň záujmu v človeku nejde udusiť, nech okolie robí, čo robí. Dömötörovci, ako to na vidieku bolo v socializme zvykom, si privyrábali pestovaním zeleniny a zemiakov. Ako jedni z prvých objavili výhody zeleniny pod fóliou a už v štrnástich rokoch mladík pestoval spolu s mamou skoré zemiaky a melóny, o ktoré bol záujem na bratislavskom Centrálnom trhovisku.

hraboše, úroda Čítajte viac Farmárov rozčúlila zelená politika Bruselu. Naši starí otcovia sa musia v hrobe obracať, tvrdí jeden z nich. Kto je naozaj na vine?

Prvá úroda je vzácna, čerstvosť a sviežosť dobre zaplatená. Dospievajúci chalan sa robote nebránil, náhle zomrel otec a jeho zárobok rodine chýbal. Smutná udalosť len povzbudzovala chlapcovu cestu k samostatnosti a rozhodnosti.

November 1989 zastihol Pavla Dömötöra na JRD v Tomášove, kde mal na starosti predaj plošných spojov, ktoré vyrábala pridružená výroba družstva. Predtým mal slušné miesto v podniku zahraničného obchodu Intercoop, ktorý zásoboval tovarom predajne Jednoty. Hľadal však niečo, kde by sa mohol viac sebarealizovať, chcel byť bližšie k rodine aj k zemi. Jej vôňa ho vždy fascinovala.

Nikdy sa s tým nezdôveroval, až po desaťročiach, keď rekapituloval svoj život, priznal, že vášeň menom zem bola neprekonateľná. Raz, už mal farmu, vrátil sa z dlhšej cesty, hoci bola noc, vybral sa do chotára, aby plnými dúškami nasával vlahu a vône, ktoré vydávali májové polia a v nich klíčiace a vzmáhajúce sa rastliny. Ten opojný pocit pozná a vie si ho užiť človek, ktorý zem obrába, jej oddaný hospodár.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 14 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #farmár #pôdohospodárstvo #zemiaky #cibuľa