Obrovské sumy štát nezíska
Zatiaľ nie je jasné, koľko by štát mohol týmto spôsobom získať. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pre denník Pravda poznamenal, že astronomické sumy to nebudú. „Podľa mňa je realistická miliarda eur v najbližších rokoch. Možno keď naučíme obyvateľstvo, že je potrebné investovať do dlhodobých nástrojov, a nielen držať krátkodobé vklady v bankách, tak to perspektívne môže byť viac. Nepredpokladám ale, že v najbližších troch až piatich rokoch to bude viac ako miliarda eur,“ hovorí Šuster.
Tieto dlhopisy určite nebudú môcť byť nejakou rozsiahlou náhradou cenných papierov, ktoré si vláda požičiava na finančných trhoch. Určite to nebude nástroj, ktorý by sa dal použiť, ak by vláda mala pocit, že by mohla mať problém požičať si na zahraničných trhoch. Na tento účel jednoducho tento druh cenných papierov neslúži. „Ak by vláda chcela získavať nejaké významne veľké prostriedky týmto spôsobom, tak by sa opierala o to, že bežný človek nerozumie tomu, čo je to dlhodobá udržateľnosť verejných financií a mohol by štátu požičať napríklad na desať rokov s tým, že štát bude mať problém s vyplácaním úrokov takýchto dlhopisov,“ poznamenal Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Čítajte viac Koľko zostane z výplaty 2 000 a 3 000 eur živnostníkovi a zamestnancovi. Štát už má na muške „fiktívnych podnikateľov“
Vláda jednoducho bude musieť vzbudzovať dôveru, že dokáže efektívne spravovať verejné prostriedky. Ak to tak nebude, tak bežný človek sám seba vystaví riziku, že buď mu vláda výnos nevyplatí, alebo napríklad zvýši dane a tým si napríklad z tohto výnosu uchmatne iným spôsobom.
„Celé je to postavené na tom, že ľudia budú veriteľmi sami sebe. Ľudia sú tí, ktorí platia dane, z ktorých sa potom vyplácajú úroky a splácajú tieto dlhopisy,“ dodáva Ďurana. Preto by sa malo podľa neho investovať do projektov, ktoré majú prirodzenú návratnosť. „To môžeme veľmi ťažko povedať o slovenských diaľniciach,“ dodal.
Otázka, na ktorú bude musieť štát dať odpoveď, sa týka daňového režimu, ktorý sa bude týchto dlhopisov týkať. Napríklad v Belgicku vyvolali veľký záujem dlhopisy pre ľudí aj preto, že sa s týmito dlhopismi spájal výhodnejší daňový režim. Namiesto štandardnej 30-percentnej sadzby sa uplatňovala polovičná sadzba. Záujem o tieto dlhopisy výrazne klesol pri druhom kole vydávania dlhopisov, keď štát daňové zvýhodnenie neponúkal.
„Ak je cieľom štátu presun úspor z nevýnosných bežných účtov, kde štát z nulového úroku inkasuje nulovú daň i nulové odvody, môže byť požiadavka na nulovú daň i odvody pri štátnych dlhopisoch oprávnená,“ hovorí analytik spoločnosti Swiss Life Select Pavel Škriniar.
