Horšie sú na tom zamestnanci s vysokým príjmom
Ekonómovia z inštitútu INESS upozorňujú, že v ekonomike existuje progresívne zdanenie, ktoré výrazne zaťažuje ľudí s vyšším príjmom. V súčasnosti má tento mechanizmus dva nástroje. Prvým je znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane, druhým je vyššia sadzba dane vo výške 25 percent.
Čítajte viac Celé Slovensko čaká na stavbu „zakliateho" úseku. Ráž ohlásil historicky najvyššiu investíciu diaľničiarov, prepojí Bratislavu s Košicami
Nezdaniteľná časť základu dane existuje v daňovom systéme preto, aby ľudia s nízkym príjmom z relatívne veľkej časti zárobku neplatili daň z príjmu. Zmeny prišli v roku 2007. „Každý daňovník mal dovtedy možnosť odpočítať si od príjmov nezdaniteľnú časť základu dane a o túto položku si tak znížiť základ dane. Na ten sa následne uplatňovala sadzba dane z príjmov fyzických osôb 19 percent.
Milionárska daň zaviedla hranicu, vtedy vo výške 1 591 eur mesačne, od ktorej nezdaniteľná časť základu dane začala klesať na nulu. Dnes sa milionárska daň uplatňuje od príjmu 2 402 eur a na nulu vyklesá pri príjme 4 575 eur,“ upozorňuje Radovan Ďurana z INESS.
Daňovú záťaž zvyšuje aj vyššia sadzba dane z príjmov fyzických osôb. Ide o sadzbu vo výške 25 percent. Uplatňuje sa na daňový vymeriavací základ aktuálne presahujúci 3961,5 eura mesačne, teda zhruba 47 500 eur ročne.
„Sadzba 25 percent spôsobuje to, že napríklad zamestnanec s cenou práce 13-tisíc eur neplatí daň z príjmu 12,4 percenta, ale 14,5 percenta zo svojej odmeny,“ hovorí Ďurana, S hrubou mzdou 9 700 eur, ktorá je šesťkrát vyššia ako je priemerná mzda, zaplatí vďaka progresivite zamestnanec dvanásťkrát vyššiu daň.
Čítajte viac Prorektor SPU v Nitre: Slnko už teraz spaľuje zem. A príde ešte horšie počasie, klimatická zmena je tu
To je jeden z dôvodov, prečo je na Slovensku vysoké daňové zaťaženie. Podobný mechanizmus existuje aj v prípade sociálnych odvodov. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platia odvody, je v súčasnosti sedemnásobok priemernej mzdy, no maximum, z ktorého sa vypočítava dôchodok, je na úrovni trojnásobku priemernej mzdy. V praxi to znamená, že človek, ktorý odvádza z trojnásobku priemernej mzdy, bude mať rovnakú výšku dôchodku ako človek, ktorý odvádza vyššiu sumu, napríklad z päťnásobku priemernej mzdy.
Opozičný poslanec Štefan Kišš dokonca naznačil, že maximálny vymeriavací základ by sa mohol zvýšiť na jedenásťnásobok priemernej mzdy. Ak by vláda v rámci konsolidácie niečo také zaviedla, z tohto pohľadu by sa ešte zhoršila pozícia najlepšie zarábajúcich občanov.
