Najlepšie sú na tom zamestnanci v súkromnom sektore v Rakúsku, tam je priemer na úrovni 4 753 eur. Táto štúdia však nepokrýva všetky mzdy v krajine, týka sa iba súkromného sektora.
Citeľne zaostávame aj za celkovým rastom platov za približne 7 rokov. Za tento čas narástli platy dokopy iba o 40 percent. V Maďarsku a Poľsku narástli až o 90 percent, teda skoro sa zdvojnásobili. V Česku narástli o 84 percent.
Čítajte viac Koalícia stále chystá šetriaci balík. V hre je aj zvyšovanie daní a zmeny v dôchodkoch. Na čo sa majú ľudia pripraviť?
Do súboja o najvyššie mzdy v krajinách V4 sa Slovensko zďaleka nezapája. Spoločnosť Forvis Mazars mala k dispozícii v čase zberu údajov k dispozícii priemer za tri štvrťroky 2023 v súkromnom sektore a tie ukázali priemer na úrovni 1 383 eur v hrubom.
Ak sa pozrieme na rast cien, tak rast čistých miezd medzi rokmi 2016 a 2023 na Slovensku v podstate iba kopíroval rast cien. „Nebohatli sme teda a hoci ceny rástli v susedných krajinách viac ako na Slovensku, čisté mzdy u susedov tento rast predbiehali. Zamestnanci v súkromnej sfére tak u susedov reálne bohatli. Pri porovnávaní miezd nemožno opomenúť cenovú hladinu, ktorá je napríklad v rámci spotreby domácností v Poľsku na úrovni 66 % priemeru EÚ,“ dodáva Kočiš.
Poľská cenová hladina je teda výrazne nižšia ako hladina v Česku (89 %) či na Slovensku (89 %). To pohľad na Česko optikou mierne vyššej čistej mzdy výrazne koriguje a Poľsko posúva na pozíciu čierneho koňa regiónu.
Štát berie z výplat veľmi veľa
Jedným z hlavných dôvodov, prečo platy prestali stíhať susedom, je podľa analytikov to, že štát si z výplat berie vysoké dane a odvody. Daňovo-odvodové zaťaženie patrí na Slovensku k najvyšším v rámci vyspelých ekonomík sveta. Navyše čistá mzda na Slovensku rastie pomalšie ako hrubá mzda, znamená to, že zaťaženie daňami a odvodmi na Slovensku postupne zvyšuje.
„Na základe daňového reportu spoločnosti Forvis Mazars stúpla čistá mzda od roku 2016 do roku 2023 v súkromnom sektore na Slovensku o 40 percent. V rovnakom období hrubá mzda stúpla o 53 percent, pričom podiel čistej mzdy na hrubej mzde sa znížil zo 77 percent na 70 percent,“ upozorňuje Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Znamená to, že náklady firiem na to, aby na Slovensku zamestnali ľudí, sú relatívne veľké a samotným pracovníkom na účet cinkne približne polovica celkových nákladov. Z pohľadu krajín V4 je to z hľadiska pracujúcich najhoršia bilancia. „Zamestnanci v súkromnej sfére na Slovensku dostanú zo svojej superhrubej mzdy iba 51 percent. V Poľsku je to 57 percent, v Maďarsku 59 percent a v Česku 61 percent. Možno teda konštatovať, že máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie z krajín V4. Mzdy v súkromnom sektore rástli v ostatných rokoch z krajín V4 najpomalšie u nás na Slovensku. Medzi rokmi 2016 a 2023 podľa spomínanej analýzy v porovnaní so susedmi menej ako polovičným tempom,“ upozorňuje Kočiš.