Táto diera má vznikať tak, že zamestnávanie na živnosť má priaznivejší daňovo-odvodový režim ako štandardný zamestnanecký pomer. Inými slovami, živnostníci zo svojej výplaty zaplatia oveľa menej na daniach ako klasickí „tépepéčkari“. Štát tak prichádza o peniaze preto, lebo niektorí živnostníci by mali byť zamestnaní v štandardnom zamestnaneckom pomere. Podľa analytikov bolo v roku 2021 takýchto fiktívnych živnostníkov celkovo 107-tisíc. V súčasnosti na Slovensku pôsobí zhruba 380-tisíc živnostníkov.
Štátni ekonómovia upozorňujú na to, že pre firmy môže byť zaujímavé spolupracovať so živnostníkom namiesto zamestnanca práve preto, že odvodovo-daňový režim je pri živnosti priaznivejší. „Ak slovenský zamestnávateľ platí živnostníkovi odmenu zodpovedajúcu mzdovým nákladom priemernej mzdy v roku 2023, teda náklady sú rovnaké, ako keby ho zamestnal, zarobí v čistom o 6 540 eur ročne viac, teda 545 eur mesačne, v porovnaní so zamestnancom,“ uvádzajú analytici Útvaru v štúdii. Zaujímavý pre zamestnávateľov môže byť aj samotný fakt, že tento obchodný vzťah nepodlieha Zákonníku práce.
Minister práce už dlhšie avizuje, že chce posilniť právomoci inšpektorátu práce. „Ak inšpektorát práce zistí, že na pracovnom mieste nemá pracovať živnostník, ale ide o normálny zamestnanecký pomer, tak to vtedy budeme považovať za nelegálne zamestnávanie so všetkými sankciami, ktoré k tomu patria,“ vyhlásil minister.
Živnostník na paušál platí oveľa nižšie dane
Živnostníkovi zostáva z príjmu citeľne viac ako zamestnancovi. Z tisíc eur zostane živnostníkovi, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky, celkovo 686 eur. V prípade zamestnanca je to len 605 eur. Platí to v prípade, že suma tisíc eur tvorí celkové náklady práce. Ak to tak je, tak hrubá mzda zamestnanca je 734 eur a čistá mzda je následne práve 605 eur. V tomto prípade sa zamestnanec dostáva pod hranicu minimálnej mzdy. To je napríklad jedna zo súm, ktorá na firmy pri zamestnávaní živnostníkov netlačí. Pri vyšších sumách však zamestnancom cinkne na účet menšia časť z celkovej ceny práce.
Ak je celková cena práce, ktorá zahŕňa odvody zamestnanca, zamestnávateľa a daň, tisíc eur, vo forme čistej mzdy cinkne zamestnancovi 60 percent tejto sumy. Tento podiel postupne klesá so zvyšujúcou sa mzdou. Ak je cena práce 2000 eur je to 56 percent a ak 4000 eur tak je ten podiel 53 percent. Živnostníkovi, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky zostane pri prvej sume 69 percent príjmu v druhom prípade je to 84 percent príjmu a v treťom prípade 77 percent.
Tieto podiely sa ale postupne môžu meniť. Opozičná strana Progresívne Slovensko tvrdí, že vláda v rámci konsolidačného balíčka zvýši odvody pre lepšie zarábajúcich. Viac by ale mali platiť aj živnostníci.
„Vláda sa okrem iného chystá zvýšiť minimálne sociálne odvody pre živnostníkov o dvadsať alebo zvýšiť takzvaný strop pre platenie sociálnych odvodov z dnešného sedemnásobku na 11-násobok priemernej mzdy. To sa týka opäť zamestnancov, ako aj zamestnávateľov a živnostníkov," zdôraznil Štefan Kišš od progresívcov.
Čítajte viac Ako sme na tom s platmi? Česko vedie zaujímavý súboj s Poľskom, Slovensko nestíha a sleduje ich z diaľky
Čo je fiktívny živnostník?
V celej diskusii je pomerne náročné určiť, kto je fiktívny živnostník. „Rozhodujúce je to, či činnosť, ktorú živnostník vykonáva má znaky závislej práce,“ hovorí Marián Mészáros, odborník na pracovné právo z advokátskej kancelárie Fairsquare.
„Závislá práca nemôže byť vykonávaná v obchodnoprávnom vzťahu, teda na základe rôznych rámcových zmlúv, zmlúv o spolupráci a podobne,“ prízvukuje Mészáros.
Čierne zamestnávanie na živnosť má podľa Mészárosa viacero znakov. Pripustime, že zvárač vykonáva činnosť pre firmu ako živnostník na základe rámcovej zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, pričom podľa tejto zmluvy nemôže dodať zváračské služby prostredníctvom iného subdodávateľa, teda ich musí vykonať osobne. Pripustime tiež, že nemôže dodávať tieto zváračské služby inej firme a zváračské výroky, ktoré vyrobí, môže označiť iba obchodným menom firmy. V takom prípade môže ísť o švarcsystém, teda vytváranie fiktívneho živnostníka.
Čítajte viac V Rusku rastú platy a nezamestnanosť je nízka. Sankcie ekonomiku neskolili, čo sa tam deje?
Odborník ale hovorí aj o ďalších znakoch fiktívneho živnostníka. Tento zvárač musí napríklad nosiť ochranný odev s logom danej firmy, musí sa dostaviť do firmy každý pracovný deň v stanovenom čase a hlásiť sa vedúcemu výrobnej haly, aby mu bola zadaná práca na daný deň, pričom táto práca je vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa.
Ak ale tento živnostník bude dodávať zváračské služby viacerým firmám, pričom ich bude môcť dodať aj subdodávateľsky prostredníctvom iných osôb, bude postupovať samostatne a bez príkazov iba podľa uzatvorenej zmluvy o dielo a aj v čase, ktorý si bude určovať sám, pravdepodobne podľa Mészárosa nepôjde o švarcsystém. „Pri posudzovaní hrajú úlohu viaceré faktory, ktoré sa musia vyhodnocovať v príslušných súvislostiach,“ upozorňuje.
Definície živnosti a závislej práce sú do značnej miery subjektívne. „Závislá činnosť a závislá práca je pojem, ktorý by mal spĺňať päť bodov. Ide o kontrolu a riadenie zamestnávateľa zamestnancom, začlenenie do pracovného kolektívu v rámci organizácie zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ má organizovať danú prácu. Zamestnanec je veľakrát závislý na príjme plynúcom z daného pomeru. Je tiež veľmi dôležité to, že zamestnanec pri výkone pokynov zamestnávateľa používa pracovné prostredie a používa pracovné prostriedky, ktoré sú poskytnuté zamestnávateľom.“ uvádza Matúš Červený z advokátskej kancelárie Lexante.
Čítajte viac Cestovanie bez poistky sa môže zmeniť na katastrofu. Len samotný prevoz zraneného z cudziny stojí sumu, na ktorú bežný človek pracuje celé roky
Určiť fiktívneho živnotníka je problém
Vo všeobecnosti je znakom živnosti viacero okolností. Napríklad to, či konkrétny klient má, alebo nemá, viacero klientov, či môže niekoho zamestnať a aj to, či pracuje samostatne. Podľa ekonómov z inštitútu INESS posudzovanie živnosti len na základe takýchto kritérií ignoruje „vôľu občana slobodne si zvoliť iný rámec na vykonávanie svojej činnosti, než je rámec Zákonníka práce“.
Zároveň platí, že zamestnávanie ľudí na živnosť má svoje úskalia a živnosť nie je najlepšia forma na zamestnávanie ďalších ľudí. „Už len z toho dôvodu, že živnostník neobmedzene ručí celým svojím majetkom a existencia zamestnancov toto riziko výrazne zvyšuje tým, že prenáša veľkú časť zodpovednosti na zamestnávateľa. Zamestnanec podľa zákona ručí za svoje chyby len do výšky 4-násobku svojej mzdy. Na zamestnávanie sú primárne vhodné iné právne formy,“ upozorňuje analytik Martin Vlachynský z INESS.
Obmedzovanie živností by podľa Vlachynského tiež viedlo k utlmeniu ekonomickej aktivity. „Strata dodávateľskej flexibility by znamenala prepad aktivity. Po prvé, kontraktačné dodávky od živnostníkov volia firmy preto, že sú výhodnejšie, vedú k lepším hospodárskym výsledkom. Netrúfame si tento odhad kvantifikovať, no môžeme smelo odhadnúť, že problém by to bol obzvlášť v sektoroch ako stavebníctvo, poľnohospodárstvo a lesníctvo a do menšej miery IT. Teda v sektoroch, kde je veľa krátkodobých projektov, ktoré si vyžadujú časté zmeny objemu vykonávanej práce,“ hovorí.
Čítajte viac Ekonóm Baláž: Klesajúci počet pracujúcich ohrozuje dôchodkový systém. Nezrúti sa, no nebude môcť byť taký štedrý, ako je teraz
„Po druhé, výsledkom takýchto snažení bude viac zdanená ekonomická aktivita a niekoľko desiatok tisíc živnostníkov bude mať nižšiu kúpyschopnosť a životný štandard,“ dodáva.
Navyše nepredpokladá, že sa štátu podarí dostať do zamestnania všetkých ľudí, ktorých označí za fiktívnych živnostníkov. Živnostníci majú pri zmene regulácie podľa neho na výber rôzne alternatívy: založiť si eseročku, ponúkať služby načierno, odísť do zahraničia či odísť do dôchodku.
Mnohí živnostníci navyše dosahujú len malé obraty. Z približne 376-tisíc živnostníkov má povinnosť platiť odvody zhruba 201-tisíc živnostníkov a 160-tisíc z nich platí minimálne odvody.
Povinnosť platiť odvody má každý živnostník, ktorého príjmy v roku 2023 dosiahol príjmy, ktoré presahujú sumu 7 824 eur. Viac ako 170-tisíc živnostníkov teda tento príjem nedosahuje. Minimálne odvody v súčasnosti platí živnostník s ročným príjmom do výšky zhruba 29-tisíc eur.