Analytici z Inštitútu pre stratégie a analýzy zdôrazňujú, že ak by štát ceny plynu v posledných rokoch nedotoval, „domácnosti by v roku 2024 platili približne dvojnásobné ceny a v roku 2023 dokonca 2,5-násobné ceny oproti súčasnosti". Dôvodom je podľa nich prudký rast ceny plynu na svetových burzách, ktorá napríklad vlani vyskočila na 93,47 eura za megawatthodinu (MWh).
Inštitút približuje, že ceny komodity držia na uzde kompenzačné schémy, ktoré boli schválené ešte na konci roka 2022. „Tie v rokoch 2022 až 2024 vychádzajú zo zafixovanej ceny 21,46 eura za megawatthodinu, ktorá bola určená pôvodne len pre rok 2022 na základe burzových cien spred inflačnej krízy."
Najvyšší kontrolný úrad SR však ešte na začiatku apríla tohto roka vyčíslil, že rezort hospodárstva vyplatil v rokoch 2022 a 2023 na kompenzáciách nárastu cien elektrickej energie a plynu celkovo 2,7 miliardy eur. „Najvyšší objem prostriedkov, približne 1,24 miliardy, bol použitý na kompenzácie cien plynu v domácnostiach. Takto široko nastavené kompenzačné opatrenia, ktoré pri prijímaní neboli podložené dátami, boli neefektívne a nehospodárne," vyjadrili sa v tejto súvislosti kontrolóri.
Čítajte viac Česi sa boja nedostatku plynu. Nemci im "uťahujú kohútiky"
Kontrolný úrad zároveň vláde pripomenul, že hoci kompenzačné opatrenia pomohli aj občanom, aj podnikateľom, nie je ich možné v doterajšom širokom rozsahu uplatňovať. „Ide o enormnú záťaž pre verejný rozpočet, ktorú v konečnom dôsledku budeme musieť zaplatiť my všetci. Každý z nás bude musieť v konečnom dôsledku to, čo dostal, nakoniec splatiť násobne drahšie. Jednoducho aktuálne už neinvestujeme do rozvoja, len nepremyslene míňame na pomoc, ktorá nespĺňa kritériá efektívnosti,“ dodal podpredseda úradu Jaroslav Ivančo.
Bude plyn drahší?
Zmrazenie cien energií, ktoré v minulom a tomto roku upravovalo vládne nariadenie, by sa však malo od budúceho roka skončiť. Koniec plošnej pomoci pre domácnosti, ktorú má nahradiť adresná pomoc, avizovala už skôr šéfka rezortu hospodárstva Denisa Saková (Hlas). „Aby sme v prípade potreby vedeli pomáhať už iba tým, ktorí to naozaj potrebujú, a nedotovali sme vykurovanie bazénov v bratislavských vilách,“ vyhlásila ministerka.
Odborníci preto ešte pred niekoľkými mesiacmi očakávali, že účty za plyn by mali výrazne narásť. Platí totiž, že ak sa zmrazené ceny energií v dôsledku vládneho nariadenia uvoľnia, budú opäť platiť regulované ceny, ktoré stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Táto zmena by sa mala udiať práve od roka 2025 a Inštitút finančnej politiky odhadol, že od budúceho roka by mali ceny elektriny stúpnuť o sedem percent a ceny plynu až o 20 percent.
Na konečné regulované ceny plynu pre domácnosti na nasledujúci rok bude mať vplyv referenčné obdobie. Konkrétne ide o 12-mesačné obdobie – od 1. októbra 2023 do konca septembra tohto roka. Cenové návrhy sa tak budú podávať až na jeseň tohto roka a budú zohľadňovať ceny, ktoré boli na trhoch počas menovaného obdobia.
Čítajte viac Predĺženie zmluvy s Gazpromom bolo chybou. Rakúšania si posvietia na zmluvu s Rusmi
Vládny inštitút upozorňuje na to, že určujúcim faktorom pre stanovanie koncovej ceny plynu pre domácnosti bude priemer burzových cien za predošlé obdobie. „Ten vychádza pre rok 2025 na 37,33 eura za megawatthodinu. Ak vláda skončí dotovanie cien, mesačné účty plynu pre domácnosti by mali v budúcom roku stúpnuť. Pokiaľ sa distribučné poplatky nebudú výrazne meniť, bude nárast podľa orientačných prepočtov ISA o 32 percent pri tarife D2 (varenie, ohrev vody), o 33 percent pri tarife D3 (varenie, ohrev vody, kúrenie) a o 13 percent pri najnižšej tarife D1," píšu analytici z inštitútu pre stratégie a analýzy.
Spravodlivé ceny?
V súvislosti s očakávaným nárastom cien energií v budúcom roku chystá štát viacero zmien, ktoré by domácnostiam mali s faktúrami pomôcť. Po novom by napríklad mohli meniť dodávateľa energií kedykoľvek počas roka – aktuálne totiž môžu ľudia takúto zmenu urobiť iba do konca marca.
Zmeny, ktoré by mali začať platiť od 1. augusta tohto roka, predstavil ÚRSO prostredníctvom niekoľkých vyhlášok. Budú sa týkať zraniteľných odberateľov plynu, ale aj elektriny. Do tejto kategórie patria všetky domácnosti, ktoré vo svojich obydliach používajú plyn. Ide však aj o odberateľov mimo domácností, ktorých celkový odber nepresiahne 30-tisíc kilowatthodín elektriny, a do najviac 100-tisíc kilowatthodín plynu.
Podľa šéfa regulačného úradu by malo ísť o zásadnú zmenu. „Doteraz bola pri zmene dodávateľa situácia taká, že odberatelia mohli požiadať svojho dodávateľa elektriny alebo plynu o ukončenie zmluvy iba do 31. marca príslušného roka a táto zmena následne nadobudla účinnosť až od 1. januára nasledujúceho roka. V prípade, že to odberateľ takto neurobil, zmluva s jeho dodávateľom sa mu automaticky predĺžila na nasledujúci kalendárny rok. Išlo doslova o zmluvné otroctvo,“ povedal šéf úradu Jozef Holjenčík.
Čítajte viac Definitívny koniec ruského plynu na Slovensko? Ukrajinci nechcú Gazprom, Zelenskyj otvoril nové riešenie
V praxi to bude znamenať, že domácnosti už nebudú mať obmedzenia pokiaľ budú chcieť zmeniť svojho dodávateľa plynu a elektriny. Legislatíva zároveň zruší aj doterajšie lehoty, do ktorých mohli požiadať svojho dodávateľa energií o ukončenie zmluvy. Holjenčík tak hovorí, že domácnosti budú mať konečne úplnú slobodu pri zmene svojho dodávateľa plynu či elektriny.
Zmena legislatívy okrem toho ľuďom sľubuje aj napríklad aj to, že dodávatelia energií budú musieť ľuďom posielať prehľadnejšie faktúry bez reklám a dostanú aj informácie o tom, či tarifa, ktorú platia, naozaj zodpovedá ich reálnej spotrebe. Táto zmena môže mnohým domácnostiam pomôcť, pretože v niektorých prípadoch platia za energie zbytočne veľa práve preto, že sú v nesprávnej tarife,“ objasnil už skôr pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk.