Ako sme na tom s platmi? Česko vedie zaujímavý súboj s Poľskom, Slovensko nestíha a sleduje ich z diaľky

V susednom Česku vyvolala rozruch správa, že v Poľsku sú mzdy vyššie ako v českej ekonomike. To doteraz nebolo zvykom a pre Česko by takáto správa mohla znamenať, že Poľsko sa rozvíja rýchlejšie. Prepočet, podľa ktorého sa v Poľsku priemerne zarába lepšie ako v Česku, priniesla vo svojej štúdii, ktorá je daňovým sprievodcom pre rok 2024, spoločnosť Forvis Mazars.

01.08.2024 05:00
debata (145)
IDE O PENIAZE - Očakávaný plat a realita
Video
Zdroj: TV Pravda
Vypočujte si audioverziu článku - číta Lukáš, hlas umelej inteligencie.
Našli ste chybu? Dajte nám vedieť.

Priemerná mzda v súkromnom sektore v eurách bola podľa analytikov v Česku 1 779 eur, čo už nie je najvyššia hodnota v rámci krajín visegrádskej skupiny (V4), v rámci ktorej poberali zamestnanci v Česku ešte minulý rok najviac. Pred Českú republiku sa dostalo Poľsko s priemernou mzdou 1 795 eur,“ uvádzajú analytici spoločnosti. Najlepšie sú na tom zamestnanci v súkromnom sektore v Rakúsku, tam je priemer na úrovni 4 753 eur. Táto štúdia ale nepokrýva všetky mzdy v krajine, týka sa iba súkromného sektora.

Do súboja o najvyššie mzdy v krajinách V4 sa Slovensko zďaleka nezapája. Spoločnosť Forvis Mazars mala k dispozícii v čase zberu údajov k dispozícii priemer za tri štvrťroky 2023 v súkromnom sektore a tie ukázali priemer na úrovni 1 383 eur. Slovensko nestačí ani na Maďarsko. Miestny súkromný sektor totiž generuje priemernú mzdu na úrovni 1 597 eur mesačne.

Práve preto sa pozornosť presunula na Česko a Poľsko. Či sa ale zarába v Česku lepšie ako v Poľsku, je podľa českého ekonóma Lukáša Kovandu, analytika Trinity Bank, veľmi sporné. Keď prevedieme česko-poľský súboj na české koruny, tak priemerná hrubá mzda v Poľsku je 45 503 českých korún, kým priemer v Česku je 45 098 korún. Rozdiel je teda 405 korún v prospech pracovníkov v Poľsku. Podľa Kovandu to je však v zásade jedno a v skutočnosti pracovníci v Poľsku z trónu Česko nezosadili. „Primárna z hľadiska životnej úrovne ľudí je čistá mzda, nie hrubá,“ hovorí Kovanda.

Analytik upozorňuje na to, že v Česku je jednoducho priaznivejšie daňovo-odvodové zaťaženie. „Dôvodom vyššieho čistého zárobku Čechov sú nižšie dane a odvody, ktorým v porovnaní s Poliakmi čelia,“ hovorí Kovanda. Upozorňuje, že ešte v roku 2020 by hrubá mzda 45 098 korún (vyše 1 770 eur) znamenala 33 146 českých korún (1 303 eur). „Potom ale došlo k zrušeniu takzvanej superhrubej mzdy. Od roku 2021 tak českí zamestnanci platia zo svojho príjmu daň vo výške len pätnásť percent namiesto zhruba dvadsiatich,“ vysvetľuje Kovanda s tým, že aktuálne majú českí pracovníci zhruba o tritisíc korún, teda o vyše sto eur, viac ako poľskí pracovníci. Superhrubá mzda vyjadrovala v podstate náklady zamestnávateľa, zahŕňala hrubú mzdu a všetky odvody. V zásade to znamenalo, že sa daň vyrubovala až po pričítaní odvodov, ktoré platí zamestnávateľ.

Ak by k zrušeniu superhrubej mzdy nedošlo, český čistý príjem by bol vyšší o 205 korún. „Bez zrušenia superhrubej mzdy by sa zárobky Čechov a Slovákov v podstate vyrovnali nielen v hrubom, ale aj v čistom,“ hovorí Kovanda.

Pre bežného človeka je skutočne zásadnejšia suma, ktorá mu príde na účet. „Z pohľadu bežných občanov je primárne dôležitejšia výška ich čistej mzdy, to sú peniaze, o ktorých môžu priamo rozhodovať sami a definujú ich ekonomické možnosti, respektíve životnú úroveň. Iste, aj odvody a dane sa výrazne podieľajú na celkovej životnej úrovni obyvateľov, ale medzinárodné porovnanie do akej miery rozhodne nie je triviálne a ľudia takto uvažujú iba málokedy,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Platí to aj napriek tomu, že výška odvodov napríklad ovplyvňuje budúcu výšku starobného dôchodku.

V tomto smere nie je situácia slovenských pracovníkov dobrá. Platí totiž, že zaťaženie práce na Slovensku daňami a odvodmi patrí v medzinárodnom porovnaní k tým vyšším.

Vladimir Balaz, Vladim?r Bal??, Čítajte viac Ekonóm Baláž: Klesajúci počet pracujúcich ohrozuje dôchodkový systém. Nezrúti sa, no nebude môcť byť taký štedrý, ako je teraz

Situácia sa len tak nezmení

To, že Slovensko nedosahuje na mzdy okolitých krajín, nie je náhoda. „Rozdiel vidíme v produktívnosti ekonomiky. Pohľad cez hrubý domáci produkt na obyvateľa našu ekonomiku radí v rámci EÚ k tým menej produktívnym. Dynamika výkonu po období slušného rastu, ktorý nasledoval tesne pred vstupom a po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004, sa u nás začala postupne spomaľovať. Zdá sa, že náš model malej a otvorenej ekonomiky naráža na svoje limity. Poľsko nás v ostatných rokoch pri konvergencii predstihlo a výrazne sa priblížilo Česku. Impulz pre konvergenciu z reformných rokov sa tak u nás postupne stráca, čo sa odráža aj na dobiehaní úrovne európskeho bloku, ale aj na výške miezd, ktoré si vieme vypýtať,“ hovorí Kočiš.

Upozorňuje tiež na to, že situácia na trhu práce je v týchto krajinách ešte napätejšia ako u nás, miera nezamestnanosti je nízka a to umožňuje pracovníkom pýtať si vyššie mzdy. Nízka miera nezamestnanosti bude prispievať k rastu miezd aj na Slovenku, no to nebude zdroj dlhodobého rastu. „Budúci rast našej ekonomiky by mal byť teda založený na inováciách a výskume. Výhodou posunu ekonomiky ku znalostiam a odbornosti je aj dosahovanie vyššej pridanej hodnoty a čistejšie životné prostredie. Ak naše výrobky alebo poskytované služby budú viac sofistikované, môžeme si za ne viac vypýtať, čo sa pozitívne prejaví na celkovom bohatstve a prosperite krajiny. V neposlednom rade tak vznikne priestor na zvyšovanie miezd a priblíženie ich výšky k susedom,“ dodáva Kočiš.

Ursula von der Leyenová Čítajte viac Objednávate si lacné výrobky z Číny? Onedlho sa cenovky možno predražia

Ako je to s cenami?

Pri porovnaní platov je samotná výška miezd iba polovica celého príbehu. Tou druhou je výška cenovej hladiny v jednotlivých krajinách. Je to tak jednoducho preto, že výška zárobkov a cenovej hladiny sú dva základné faktory, ktoré určujú kúpyschopnosť ľudí v jednotlivých krajinách. Ak konkrétny pracovník zarába tisíc eur, spotrebný kôš v hodnote sto eur si môže dovoliť desaťkrát. Ak v napríklad v susednej krajine zarobí občan mesačnú mzdu 1 400 eur, no ten istý nákup stojí dvesto eur, môže si ho dovoliť len sedemkrát. Platí teda, že kúpna sila pracovníka s nižším príjmom je vyššia. Práve preto je potrebné pri úvahách o mzde brať do úvahy aj cenovú hladinu.

Jednotlivé prieskumy cenových hladín a kúpnej sily sa líšia. Napríklad spoločnosť GfK zostavuje index kúpnej sily v maloobchode a podľa neho je na tom Slovensko z krajín V4 najlepšie. Index hovorí, že po zohľadnení cenových rozdielov v krajinách môže spotrebiteľ na Slovensku minúť ročne len v obchodoch 4 914 eur. To je spomedzi krajín V4 najviac. Tento ukazovať je prepočítaný na jednu osobu, čiže napríklad štvorčlenná rodina má k dispozícii takmer 20-tisíc ročne. Súčasťou porovnania je 25 krajín a Slovensko je na nelichotivej 19. pozícii. Všetky ostatné krajiny V4 sú následne zoradené za Slovenskom. Obyvateľ v Česku má podľa Gfk k dispozícii 4 753 eur, v Maďarsku je to 4 572 eur a v Poľsku 4 501 eur.

Akú prácu si v Poľsku a Česku mohli nájsť Slováci?

Pozornosť Slovákov prirodzene priťahuje najmä český pracovný trh poľské firmy na Slovensku pracovnú silu masívne nehľadajú. Situáciu objasňuje Ľubica Melcerová, hovorkyňa portálu Profesia.sk. „Za dvanásť mesiacov od augusta 2023 po júl 2024 sme zaznamenali len 81 pracovných ponúk do Poľska, čo je pri celkovom počte ponúk ( v státisícoch ročne) zanedbateľné číslo (menej ako pol promile). Na porovnanie ponúk do Česka sme zaznamenali takmer 7-tisíc. Priemerný počet reakcií na inzeráty ponúkajúce prácu v Poľsku bol 15, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamená nárast o 50 percent,“ hovorí.

Prácu v Poľsku si mohli nájsť najmä administratívny pracovníci, obchodní manažéri, obchodný zástupcovia, obchodní referenti a vodiči kamiónu. Medzi päť najčastejších pracovných ponúk v Česku patrili v sledovanom období pozície operátora výroby, elektrikári, elektromechanici, tiež elektrotechnici a konštruktéri.

Iný obraz o cenovej hladine ponúka štatistický Eurostat, ktorý porovnáva členské krajiny EÚ s priemerom. Toto porovnanie hovorí, že ceny, ktoré sa týkajú výdavkov domácností na Slovensku, dosahujú 89 percent priemeru EÚ, rovnako to je v Česku. V Maďarsku sú ceny na úrovni 76 percent priemeru EÚ a Poľsku je to 66 percent priemeru. Rozdiely plynú napríklad aj z toho, že tieto údaje pokývajú iba určitú časť ekonomiky.

Slovensko má teda podľa Eurostatu ceny v rámci regiónu V4 relatívne vysoké, no najdrahšie krajiny majú ceny vysoko nad priemerom EÚ. Dánsko dosahuje 143 percent európskeho priemeru, Írsko takmer 142 percenta. Ešte vyššie sú ceny v iných európskych krajinách mimo EÚ. Švajčiarsko dosahuje 174 percent priemeru EÚ a Island 156 percent.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 145 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #ceny #platy #V4