Podľa prepočtov exministra sociálnych vecí Jozefa Mihála sú skutočné náklady na mzdy zamestnancov vysoké a pri priemernej mzde dokonca predstavujú až 176 percent hrubej mzdy pracovníka. Do celkových nákladov pritom odborník zarátava okrem iného aj náklady na dovolenku, platené sviatky či nadčasy. Z jeho prepočtov dokonca vyplýva, že pri priemernom hrubom plate 1 500 eur dostane zamestnanec na účet v čistom za rok menej ako polovicu z celkových nákladov firmy. Celý ilustratívny prepočet, ktorý exminister zverejnil na sociálnej sieti, si môžete pozrieť v tabuľke.
Čítajte viac Na trhu chýbajú desiatky tisíc ľudí a firmy sa o nich bijú. Pozrite sa, kde ich treba najviac a koľko zarábajú
Známy odborár a sociálno-ekonomický analytik Ján Košč však výsledky týchto prepočtov spochybňuje. „Metodika, ktorú používa pán Mihál, je dosť pochybná. Napríklad tam zarátava dovolenku, ktorá je samozrejme u každého podnikateľa dopredu zarátaná v nákladoch. Priemerná mzda sa ráta zo všetkých príplatkov, odmien a podobne. A hlavne, keď už používa takúto metodiku, tak nedáva porovnanie so zahraničím, takže ide len o niečo, čo je vytrhnuté z kontextu,“ hovorí.
Ak by sa použila porovnateľná metodika napríklad na mzdy v Rakúsku, podľa Košča by sa celkové náklady na prácu u našich západných susedov vyšplhali na vyše 200 percent hrubej mzdy zamestnanca.
Skutočne máme vysoké dane a odvody?
V súvislosti s nákladmi na prácu sa zamestnávatelia pravidelne sťažujú na nastavenie daňovo-odvodového systému u nás. „Slovenský daňovo-odvodový systém je tiež charakteristický výrazným presunutím daňovo-odvodového zaťaženia na stranu zamestnávateľa. Ide o sociálne a zdravotné odvody platené z hrubej mzdy zamestnanca zamestnávateľom vo výške 35,2 percenta. Slovenskí zamestnanci majú teda v praxi tretiu najnižšiu čistú mzdu (z krajín V4), aj napriek tomu, že zamestnávatelia platia druhú najvyššiu cenu práce,“ priblížila pred časom pre Pravdu Republiková únia zamestnávateľov.
Rovnako aj analytici z inštitútu INESS dlhodobo opakujú, že Slovensko má najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v rámci strednej a východnej Európy. Podobne aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR hovorí, že cena práce u zamestnancov je pre firmy extrémne vysoká práve vinou vysokého daňového a odvodového zaťaženia.
Čítajte viac Odborári chcú od Ficovej vlády astronomickú sumu na platy štátnych zamestnancov. Hrozia štrajkom
„Slovensko má vysoko nadpriemerné daňovo-odvodové zaťaženie práce v rámci krajín OECD. Podľa metodiky OECD je na úrovni 41,6 percenta pričom priemer OECD dosahuje 34,8 percenta. Máme tak porovnateľné daňovo-odvodové zaťaženie práce ako napríklad Švédsko (42,1 percenta). Navyše toto zaťaženie v čase rastie. V roku 2005 bolo na úrovni 38,4 percenta, teda za posledné dve dekády vzrástlo o viac ako 3 percentuálne body," povedal pre Pravdu analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak.
Situácii nepomohlo ani to, že vláda na čele s Robertom Ficom (Smer) zvýšila v rámci konsolidačného balíčka zdravotné odvody. Pre zamestnávateľov sa sadza poistného zvýšila z 10 na 11 percent z vymeriavacieho základu. To znamená, že zamestnávatelia zaplatia v rámci daňovo-odvodového systému opäť o niečo viac.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pre Pravdu priblížil, že Slovensko má problém nielen s nedostatkom pracovnej sily, ale aj mzdovou štruktúrou, ktorá nadmerne zaťažuje firmy. „Zo všetkých krajín EÚ má Slovensko štvrtý najvyšší podiel vedľajších nákladov práce (zahŕňajú napríklad príspevky firiem na sociálne poistenie). Inými slovami, za každých 100 eur hrubej mzdy svojho zamestnanca zaplatí slovenský zamestnávateľ ďalších 27 eur.“
Odborár Košč však tvrdí, že daňovo-odvodové zaťaženie platov na Slovensku sa nevymyká z priemeru Európskej únie (EÚ). „Ak máme s niečím problém, tak je to zdaňovanie nízkych príjmov, čo KOZ dlhodobo požaduje riešiť systémovým zreálnením životného minima a od toho odvodeným zvýšením odpočítateľnej položky z daní a zavedením progresivity do daňového systému,“ priblížil analytik a dodáva, že to nie možné urobiť bez toho, aby sme nezmenili celý daňový mix.
Na Slovensku máme zároveň dlhodobý problém s nízkymi platmi, na ktorý odborári upozorňujú. Okrem nedostatočného rastu produktivity práce niektorí ekonómovia tento problém vysvetľujú tým, že Slováci v skutočnosti v porovnaní s inými krajinami únie nemajú nízke platy, ale firmy musia platiť štátu priveľa na daniach a odvodoch.
„Populárnym zdôvodnením nízkej úrovne miezd býva kritika vysokej daňovej záťaže. V skutočnosti sa však slovenský 63-percentný podiel čistých príjmov k cene práce významnejšie nelíši od mnohých ďalších štátov: až v 13 štátoch leží tento podiel v rozmedzí 61 až 65 percent. Kým v Rakúsku a eurozóne je nižší, len 57-, respektíve 59-percentný, v Holandsku je až 69-percentný,“ píše špecialista na regionálny rozvoj Anton Marcinčin.
Čítajte viac Exministerka Schmögnerová: Kritizujem Ficovu vládu za jej riešenia z 20. storočia, Hlas sa ešte musí osvedčiť
Čísla združenia najvyspelejších krajín na svete OECD prezrádzajú, že Slovensko bolo z hľadiska daní a odvodov z celkových mzdových nákladov na priemernú mzdu minulý rok na 10. mieste. Z celkových mzdových nákladov u nás predstavujú dane a odvody podľa tejto štatistiky 41,6 percenta. Košč okrem toho pripomína, že celkové náklady firiem na platy na Slovensku patria medzi najnižšie v EÚ. Napríklad v susednom Rakúsku predstavujú tieto náklady viac ako 47 percent, v Nemecku 47,8 percenta a v Belgicku dokonca vyše 52 percent.
Chovanculiak z INESS však upozorňuje na to, že „metodika OECD napríklad do daňovo-odvodového zaťaženie nepočíta sociálne odvody platené do II. piliera. Inými slovami, OECD podhodnocuje naše celkové odvodové zaťaženie."
Ako zvyšovať platy?
Otázkou naďalej zostáva, aká je najlepšia cesta k zvyšovaniu platov na Slovensku. Horňák zo Slovenskej sporiteľnej hovorí, že prirodzene najlepším spôsobom, ako tlačiť na rast miezd, je zvyšovanie produktivity práce. „Zjednodušene povedané, čím viac si zamestnanec na seba „zarobí“, tým viac mu firma môže zaplatiť. Z tejto logiky potom vychádza aj tvrdenie, že potrebujeme v ekonomike sofistikovanejšie činnosti, ktoré prinesú aj vyššiu pridanú hodnotu a firmy tak budú môcť platiť viac,“ vysvetlil analytik.
Produktivitu práce merajú ekonómovia ako pomer hrubého domáceho produktu (HDP) na odpracovanú hodinu. Čísla zároveň ukazujú, že produktivita na Slovensku od začiatku milénia výrazne narástla. Horňák vo svojej nedávnej analýze píše, že zatiaľ čo ešte v roku 2000 Slovensko zaostávalo oproti EÚ o 50 percent, aktuálne zaostávame už len o 14 percent.
Čo však s vysokými daňami a odvodmi, o ktorých odborníci hovoria? Bankový analytik v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nižšie daňovo-odvodové zaťaženie by firmám uvoľnilo ruky. „Nemusí však ísť len o mzdy, mohli by tieto voľné finančné zdroje použiť na iné rozvojové účely, napríklad digitalizáciu procesov, nákup modernejších strojov či softvéru a podobne, čo by v konečnom dôsledku taktiež mohlo priniesť rast produktivity práce.“
Čítajte viac Vláda musí šetriť, ministri schválili nové dane. Koľko si za svoje neresti od budúceho roka priplatíte?
Odborár Košč však pripomína, že akékoľvek jednoduché znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia príjmov by znamenalo problémy. „A ak by sme išli cestou znižovania odvodov, kde nás naozaj tlačí topánka, tak to by zase mala Sociálna poisťovňa ešte väčšie výpadky, ako má dnes.“
Sociálny analytik tiež pripomína, že keď sa v roku 2019 znížili dane, vyvolalo to výpadky v rozpočtoch samospráv, ktoré následne zvyšovali miestne dane a poplatky. Rovnaký scenár sa potom opakoval po zvýšení daňového bonusu na deti v roku 2022. Dodáva však, že aj toto by mohla byť cesta v prípade, ak by sa štátu podarilo vykryť tieto výpadky verejných rozpočtov.
Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia by však podľa Košča mohlo pomôcť napríklad pri nízkych platoch. Tvrdí ale, že sa to nedá robiť iba na strane daní a odvodov, „ruka v ruke musia stúpať hrubé mzdy. Sčasti s tým viem súhlasiť aj pri strednej triede, ktorej by pomohlo zvýšenie odpočítateľnej položky z daní. Ale aj tu by som nesúhlasil s tým, že to má byť iba na strane daní a odvodov. Mzdy na Slovensku sú neprimerane nízke a musia sa zvyšovať.“