Nerovnosť v odmeňovaní pretrváva aj naďalej. 365.bank prepočítala, že v roku 2023 sa rozdiel v odmeňovaní mužov a žien prehĺbil dokonca na devätnásť percent. „Slovenské ženy zarábajú v priemere takmer o pätinu menej ako muži. Dokonca sa, na rozdiel od mužov, do väčšej miery boja požiadať o vyšší plat. Nižšie mzdy Sloveniek sa následne podpisujú nielen na nižšej výške ich finančnej rezervy, ale môžu ovplyvňovať aj dostupnosť financovania v bankách, napríklad pri žiadaní o úver alebo hypotéku,“ hovorí Linda Valko Gáliková, šéfka odboru komunikácie 365.bank.
Problém je aj vo výbere práce
Dôvody, prečo je to tak, nemusia nevyhnutne súvisieť s diskrimináciou v neprospech žien. „Napríklad na platforme Uber objavili výskumníci rozdiel v platoch sedem percent v prospech mužov. Ale keď hľadali príčinu, tak tá nebola v diskriminácii, ale v tom, že muži jazdili rýchlejšie, dlhšie a v exponovaných časoch a miestach,“ vymenováva jeden z príkladov Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS. Ekonómovia z tohto inštitútu dlhodobo upozorňujú, že rozdiel vo výplatách je systematický a netýka sa diskriminácie.
Čítajte viac Nová daň za platby a pre živnostníkov? Kamenický hovorí, že sú to samé lži. Koho by zasiahli?
„Pri vstupe do prvého zamestnania sú rozdiely medzi platmi mužov a žien výrazne menšie. Alebo to, že určité skupiny žien zarábajú viac ako muži. Navyše práca nie je len o pláci, ale aj o tom, ako sa v nej cítite, ako vás napĺňa. A existuje veľký a rastúci rozdiel vo vnímaní zmysluplnosti zamestnania medzi mužmi a ženami. V tomto prípade výrazne v prospech žien,“ dodáva.
To prispieva k tomu, že ženy sa typicky častejšie zamestnávajú napríklad v pomáhajúcich profesiách, tie sú prevažne horšie platené. Napríklad podľa portálu Platy.sk zarába iba desať percent opatrovateľov a opatrovateliek seniorov viac ako 1 431 eur. Táto práce je teda nepochybne platená podpriemerne, keďže priemerná mzda v prvom kvartáli tohto roku bola 1 447 eur. Zároveň platí, že zastúpenie žien v tejto profesii je 93 percent.
Podobný je aj príbeh zdravotných sestier. Zastúpenie žien v tejto profesii je 96 percent a podľa portálu Platy.sk sa len desať percent najlepšie platených zdravotných sestier dostane na mzdu 2 043 eur mesačne a vyššie.
Muži podľa Chovanculiaka zvyknú pracovať častejšie v technických a prírodných sektoroch ako strojárstvo, priemysel a IT, ženy v sektoroch, ktoré zahŕňajú styk s ľuďmi ako sociálne služby, školstvo a zdravotníctvo. Tento rozdiel je možné pozorovať už pri výbere odboru štúdia. Napríklad v odboroch okolo prírodných a technických vied dosahuje podiel žien 33 percent.
Čítajte viac Popri úveroch rastú aj úroky na vkladoch. Termínovaný vklad dokáže po dlhom čase poraziť tempo zdražovania
Problémom sú aj takzvané sklenené stropy, teda neviditeľné bariéry, ktoré ženám neumožňujú šplhať po kariérnom rebríčku vyššie. V EÚ je len tridsaťpäť percent manažérskych pozícií obsadených ženami. Chovanculiak ale s odvolaním sa na rôzne štúdie upozorňuje, že napríklad kvóty ženám napokon nepomôžu. „Povinné kvóty podielu žien v správnych radách firiem viedli k zníženiu trhovej hodnoty spoločností a k mladšiemu a neskúsenejšiemu vedeniu. Veľká prehľadová štúdia z roku 2021 sa uzatvára slovami, že výkonnosť firiem sa po prijatí rodových kvót zhoršila. A ak kvóty priniesli nejaké benefity ženám, tak boli koncentrované v rámci úzkej skupiny najúspešnejších žien a prakticky nepomohli väčšine zamestnankýň na trhu práce,“ hovorí.
Ďalším problémom je takzvaná „pokuta za materstvo“ – to znamená, že ženy pre materstvo prídu o časť platu, ktorý by dostali, keby deti nemali. Ekonómovia z Inštitútu finančnej politiky vypočítali, že aj šesť rokov po prvom pôrode odpracujú matky ročne v priemere o 2,5 mesiaca menej a ich mzdy sú o 33 percent nižšie, než v prípade, že by deti nemali. „Príjmy matiek z práce po narodení prvého dieťaťa klesajú takmer na nulu a o šesť rokov neskôr sú nižšie o 55 percent v porovnaní s úrovňou, ktorú by dosiahli, ak by sa ženy rozhodli deti nemať,“ tvrdia analytici z ministerstva financií. To podčiarkuje aj Chovanculiak. „Štúdie ukazujú, že hlavným zdrojom nižšieho odmeňovania žien na trhu práce je materstvo. Ženy, ktorým sa narodí alebo si adoptujú dieťa, budú mať nižšie mzdy, lebo prerušia kariérny rast, budú menej pracovať a neskôr preferovať flexibilnejšie zamestnanie. Toto je však úplne iný typ problémov než tie, ktoré rieši EÚ,“ hovorí Chovanculiak.
Neplatená práca: varenie, žehlenie, pranie, upratovanie
V neprospech nežného pohlavia hrajú aj iné dôvody. Pozícia žien na pracovnom trhu je ťažká aj preto, lebo vykonávajú takzvanú neplatenú prácu – varia, žehlia, perú a starajú sa o deti. „Ženy venujú neplatenej práci výrazne viac času oproti mužom, pričom vykonávajú až tri štvrtiny z celkovej neplatenej práce. Aj preto je takmer 90 percent Sloveniek z cieľovej skupiny presvedčených, že pracujúce ženy to majú v porovnaní s pracujúcimi mužmi náročnejšie. Ale viac ako štvrtina mužov s tým nesúhlasí. Neplatená práca žien je tak často pre mužov neviditeľná a prehliadaná,“ dodáva Valko Gáliková s odvolaním sa na prieskum, ktorý si nechala banka urobiť.
To, že ženy vykonávajú prevažnú časť neplatenej práce, súvisí aj s tým, ako v minulosti boli úlohy rozdelené na „ženské a mužské práce“. Kým muži v minulosti vykonávali ťažkú fyzickú prácu, ženy sa starali v prevažnej miere o domácnosť. Úloha mužov sa počas desaťročí výrazne menila, rozvoj spoločnosti spôsobil, že ťažkej fyzickej manuálnej práce je menej, no úlohy, ktoré typicky boli na pleciach žien, pretrvávajú aj naďalej. Modernizácia spoločnosti a kultúrny posun ale spôsobil, že ženy v modernej spoločnosti majú možnosť budovať pracovnú kariéru, no starostlivosť o domácnosť zostáva do veľkej miery aj naďalej na nich.
Čítajte viac Na jeseň sa má meniť automat zvyšovania minimálnej mzdy. V koalícii je pre to napätie, Danko chce automat aj pre dôchodcov
Riešenia sa hľadajú ťažko
Proti platovým rozdielom chce bojovať EÚ. Smernicou chce donútiť firmy, aby rozdiely v odmeňovaní mužov a žien sledovali a oznamovali. „Bude hovoriť o tom, ako sú zamestnanci odmeňovaní, ale navyše aj ako sa vyvíjajú mzdy a ako je možné dosiahnuť vyššie mzdy,“ objasnil v marci vtedajší štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš o smernici. Dodal, že zákony budú musieť garantovať prístup k informáciám o odmeňovaní pracovníkov na konkrétnych pracovných pozíciách. Legislatíva, ktorá prenesie smernicu do praxe, by mohla byť hotová v tomto roku.
„Bude existovať povinnosť informovať o kritériách, ktoré sa uplatňujú na odmeňovanie a platový postup. Taktiež vznikne povinnosť informovať o priemernej odmene v rodovom členení na zamestnankyne a zamestnancov na konkrétnej pozícii u konkrétneho zamestnávateľa,“ hovorí Janka Debrecéniová z advokátskej kancelárie Krivak & Co. Zamestnankyne tak zistia, či dostávajú za prácu rovnakej hodnoty rovnakú odmenu ako muži.
Podľa Chovanculiaka smernica nie je riešenie tohto problému. „Spomínaná nová smernica EÚ smeruje väčšinu opatrení do boja proti diskriminácii zamestnávateľov,“ hovorí ekonóm. Rozdiely v odmeňovaní môže podľa neho zmierniť flexibilnejší trh práce a ďalšie zmeny v legislatíve. „Na prvom mieste medzi týmito opatreniami na Slovensku by malo byť skrátenie jednej z najdlhších rodičovských dovoleniek v rámci EÚ. Ženy na Slovensku ostávajú s deťmi výrazne dlhší čas ako v zahraničí a výskumy ukazujú, že ak rodičovský príspevok trvá dlhšie ako 20 mesiacov, má to negatívny vplyv na participáciu žien na trhu práce,“ hovorí.
Čítajte viac Dobré časy sa skončili. Slovensko čakajú výzvy, ktoré budú stáť miliardy eur
Riešenie problému preto vidí inde. „Riešením je tak skrátiť rodičovskú dovolenku z troch rokov na dva roky. Alebo zaviesť flexibilnú rodičovskú dovolenku, ktorá umožňuje zrýchlené čerpanie rodičovských príspevkov,“ dodáva. Riešením by mohlo byť teda to, že sumu, na ktorú majú matky nárok počas troch rokov, by si mohli vyčerpať rýchlejšie.
Tiež by mohla pomôcť zmena vo fungovaní škôlok. Podľa neho by pomohla deregulácia systému a napojenie škôlok na normatív. Jasle a materské školy by tak získavali peniaze podľa toho, koľko detí ich navštevuje.