Zároveň výkonnosť nášho zdravotníctva kríva a citeľne zaostáva, mladí a talentovaní ľudia odchádzajú do zahraničia a mnohí sa už nechcú vrátiť.
Skutočne platí, že Slovensko bude v budúcnosti potrebovať pracovnú silu zo zahraničia. Aktuálne sa počet pracujúcich cudzincov na Slovensku pohybuje okolo hranice stotisíc. Počet pracujúcich ale nie je dostatočný na to, aby si dôchodcovia v budúcnosti dokázali udržať životný štandard.
V roku 2023 bolo vo veku od 15 do 64 rokov vyše 3,6 milióna ľudí. Na to, aby sa Slovensku podarilo udržať tento počet pracujúcich aj v roku 2038, muselo by prijať zo zahraničia 280-tisíc ľudí.
Čítajte viac Ruská ropa od Lukoilu stále na Slovensko netečie. Maďari hovoria o ohrození bezpečnosti, Blanár s Ficom útočia na Kyjev
Ani 280-tisíc nových pracujúcich cudzincov by situáciu na trhu práce pritom neriešilo v plnej miere. Ak by aj všetci títo ľudia prišli, znamenalo by to iba to, že počet pracujúcich by sa dorovnal na úroveň z roku 2023. Počet dôchodcov, ktorým by sa títo ľudia skladajú na dôchodok, by bol ale výrazne vyšší. V roku 2023 pripadali na jedného dôchodcu zhruba traja pracujúci. Ak by sa potvrdili súčasné demografické prognózy, tak do roku 2100 sa budú traja pracujúci skladať na dvoch ľudí poberajúcich dôchodok.
Diera v dôchodkovom systéme
Sociálna poisťovňa si pýta čoraz viac zdrojov. „Hospodárenie dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne je dlhodobo deficitné a potrebuje financovanie zo štátneho rozpočtu. Kým v predcovidových rokoch 2015 až 2019 to bolo priemerne ročne menej ako 300 miliónov eur ročne, počas pandémie táto úroveň vyskočila bezmála na 800 miliónov eur. Schválený rozpočet však v najbližších rokoch uvažuje s viac ako dvojnásobnou úrovňou,“ hovorí NBS.
Dodáva aj to, že situácia Sociálnej poisťovne a diera v prvom dôchodkovom pilieri budú nadol do veľkej miery ťahať celé verejné financie. „Deficit dôchodkového systému Sociálnej poisťovne tak bude v najbližších rokoch tvoriť viac než dvadsať percent celkového deficitu verejných financií.
Čítajte viac Na trhu chýbajú desiatky tisíc ľudí a firmy sa o nich bijú. Pozrite sa, kde ich treba najviac a koľko zarábajú
Od roku 2024 navyše bude časť zdrojov, ktoré mali ísť sporiteľom do druhého piliera, presmerovaná do Sociálnej poisťovne. S týmito zdrojmi dostane Sociálna poisťovňa v roku 2024 dve miliardy eur na financovanie deficitného hospodárenia dôchodkového systému. Zníženie príspevkov do druhého piliera však zníži tlak na Sociálnu poisťovňu len krátkodobo. V dlhodobom horizonte sa budú kumulovať vyššie záväzky na vyššie dôchodky v budúcnosti,“ dodáva NBS.
Na to, aby sa zachoval podiel ľudí vo veku od 15 do 64 rokov a ľudí vo veku nad 65 rokov na úrovni z roku 2023, by bol potrebný prílev až 1,1 milióna ľudí. To je prílev, ktorý Slovensko určite nedosiahne, krajina bude potrebovať iné riešenia.
Viac starších ľudí v práci
Okrem prilákania cudzincov hovorí banka o ďalšom riešení. Spočíva vo výraznejšom zapojení starších ľudí na trhu práce. Ďalším nepopulárnym riešením, ktoré sa ponúka, sú úpravy v dôchodkovom systéme. Štát by mohol postupne znižovať výdavky systému, teda znižovať dôchodky, môže tiež zvyšovať príjmy, teda zvyšovať odvody pracujúcich.
Treťou možnosťou je razantnejšie zvyšovanie dôchodkového veku. Ani jedno z opatrení nie je populárne, stojí veľa politického kapitálu. No aj medzi týmito nepriaznivými možnosťami sú rozdiely. Napríklad platí, že už dnes je odvodové zaťaženie práce na Slovensku pomerne vysoké. Navyše štát už v konsolidačnom balíku na rok 2024 zvyšoval zdravotné odvody. Na tomto poli by sa tak hľadali možnosti pomerne ťažko. Práve príspevkami idúcimi na sociálne zabezpečenie je práca na Slovensku zaťažená v porovnaní s priemerom OECD nadpriemerne.
V celom tomto trojuholníku je najzaujímavejšia možnosť zvyšovať dôchodkový vek. Toto opatrenie ako jediné súbežne ozdravuje stranu výdavkov a aj príjmov systému. Jednoducho povedané, človek, ktorý dlhšie pracuje, dlhšie doň prispieva a kratšie z neho poberá. Aj toto oparenie je ale mimoriadne nepopulárne.
Slovenská ekonomika nevyhnutne potrebuje modernizáciu. Ak by sa to podarilo, tak náročnejšie pracovné pozície by mohli nahradiť fyzicky menej náročné. V takom prípade by sa vek odchodu do dôchodku mohol predlžovať.
Národná banka upozorňuje na to, že miera zapojenia ľudí vo veku nad 65 rokov na trhu práce je 6,4 percenta, priemer EÚ je 7,3 percenta, no napríklad v Holandsku je to až 12,2 percenta. „Napriek obmedzeným stenčujúcim sa zdrojom na trhu práce by mali vládne politiky maximalizovať úsilie o zapojenie nevyužitého potenciálu, ako aj získavanie pracovnej sily zo zahraničia. Obnovenie prepojenia dôchodkového veku na strednú dĺžku života, ako aj znižovanie stimulov k predčasnému odchodu do dôchodku má okrem dôležitých fiškálnych efektov aj pozitívny vplyv na trh práce,“ tvrdí centrálna banka.
Do roku 2070 sa náklady Slovenska spojené so starnutím zvýšia oproti súčasnosti o 6,1 percenta hrubého domáceho produktu. Približne polovicu nárastu budú tvoriť výdavky na dôchodky. Spomedzi krajín EÚ patrí Slovensko ku krajinám, kde sa výdavky na starnutie budú zvyšovať veľmi výrazne. Horšie ako Slovensko je na tom iba Luxembursko a Malta.