Z jeho informácií vyplýva, že štát by takto mohol ročne získať 550 miliónov eur. To je viac ako tretina z celkového objemu konsolidácie, ktorú by štvrtá vláda Smeru chcela v budúcom roku dosiahnuť. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) už dlhšie avizuje, že tempo ozdravovania verejných financií by v budúcom roku malo dosiahnuť jedno percento HDP. Kombináciou škrtania výdavkov a zvyšovania príjmov tak štát plánuje zlepšiť stav verejných financií celkovo o 1,4 miliardy eur. Ministerstvo financií ale špekulácie o tom, že táto daň vznikne, odmieta. „Ministerstvo financií sa ostro ohradzuje voči tvrdeniam, že rezort plánuje zaviesť bežným občanom zdaňovanie výberov z bankomatov a bankových prevodov. Sú to klamstvá a ministerstvo financií takéto výroky považuje doslova za šírenie poplašných správ,“ uviedlo ministerstvo financií vo svojom stanovisku.
„Ministerstvo financií SR dôrazne vyzýva politických predstaviteľov a rovnako aj zástupcov médií, aby nešírili neoverené a ničím nepodložené informácie. Rezort financií SR momentálne pracuje na balíku konsolidačných opatrení, ktorého výsledná podoba bude známa, ako avizujeme už niekoľko týždňov, až po rokovaniach koaličnej rady. Následne budú všetky opatrenia detailne predstavené verejnosti,“ dodáva rezort.
Očakávaným kritikom prípadného zavádzania nových daní je opozícia. V piatok zorganizovali postupne tlačovky Sloboda a Solidarita (SaS), Progresívne Slovensko aj Demokrati. „Dôrazne žiadame ministerstvo financií, konkrétne Ladislava Kamenického, ale aj premiéra Roberta Fica, aby upustili od vytvorenia novej dane z bankových prevodov. Začnite konsolidovať od seba, od svojich platov, nezmyselných výdavkov a nefungujúcich ministerstiev,“ vyhlásil predseda SaS Branislav Gröhling. Neskôr sa ozvali aj podnikatelia zastúpení v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení.
Nejde o drobné
Suma 550 miliónov eur nie je žiadna maličkosť. Pre porovnanie, ak by napríklad stúpla základná sadzba dane z pridanej hodnoty z 20 na 21 percent, ročne by to znamenalo dodatočný príjem okolo miliardy eur. Zvyšovanie DPH by sa ale v plnej miere prenieslo do cien a tým pádom na ľudí. Daň z finančných transakcií by do veľkej miery dopadla na podnikateľov, vplyv na občanov by bol omnoho miernejší ako v prípade zvyšovania DPH.
Napriek tomu aj daň z finančných transakcií by mohla znamenať rozsiahle príjmy do štátneho rozpočtu. Ukázať si to môžeme na ilustračnom príklade, v ktorom pripustíme, že by štát začal zdaňovať platby kartami v obchodoch. Banky na Slovensku zrealizovali v roku 2023 podľa údajov Slovenskej bankovej asociácie (SBA) v mene svojich klientov zhruba 1,035 miliardy transakcií platobnými kartami. Ich hodnota dosiahla takmer 44,8 miliardy eur.
Ak by sa na tieto transakcie uplatňovala daň vo výške 0,1 percenta, štát by takto získal takmer 44 miliónov eur. Priemerná výška transakcie kartou bola v roku 2023 zhruba 43 eur. Ak by sa štát rozhodol pre sadzbu 0,1 percenta, transakcia vo výške 43 eur by vygenerovala príjem pre štát vo výške zhruba štyri centy. Samozrejme, toto je len ilustračný príklad a celkový výnos by ovplyvňovali prípadné výnimky a limity.
Daň z transakcií kartou zaviedlo napríklad Maďarsko, táto daň sa platí ale z cezhraničných platieb. Daňou sú tak zaťažení klienti, ktorí robia transakcie napríklad kartami, ktoré vydala spoločnosť Revolut. Sadzba tejto dane je ale 0,3 percenta a od augusta sa zvyšuje na 0,45 percenta. Zároveň ale platí, že táto daň má strop, ktorý sa od augusta zvyšuje na zhruba 51 eur. Vláda Viktora Orbána tiež zvyšuje daň z výberov z bankomatov z 0,6 na 0,9 percenta.
Daň z finančných transakcií sa do určitej miery podobá na daň z pridanej hodnoty v tom zmysle, že sa týka všeobecnej spotreby. Vplyv na ľudí a firmy je ale rôzny. Pripusťme, že daňou z finančných transakcií by sa zdaňovali napríklad úhrady výplat zamestnancom na ich účet. To je transakcia, ktorá ide smerom od firmy k fyzickej osobe a v tomto prípade by daň znášala firma. To je rozdiel v porovnaní so zmenou sadzby DPH, jej rast by pocítili koneční spotrebitelia, teda ľudia. Aj v prípade dane z finančných transakcií by negatívne dôsledky konsolidácie cítili aj bežní občania, no v menšej miere.
Skúsenosti s daňou sú
Daň z finančných transakcií nie je žiadnou novinkou, skúsenosti s ňou má viacero krajín. Len v EÚ s ňou má skúsenosť okrem Maďarska aj napríklad Belgicko, Poľsko, konkrétne finančné operácie zdaňuje napríklad Fínsko.
S touto daňou majú skúsenosť aj veľké krajiny ako Španielsko, Taliansko, či Francúzsko. V mnohých prípadoch sa ale zdaňujú len určité finančné operácie a daň sa netýka spotreby bežných ľudí. Práve Maďarsko uplatňuje daň pomerne široko.
O dani z finančných transakcií sa už v minulosti hovorilo aj na úrovni celej EÚ. Debaty prebiehali od roku 2011 v užšom kruhu desiatich krajín a ich súčasťou bolo aj Slovensko. Jednotlivé krajiny hľadali model, ako zdaniť jednotlivé nástroje finančného trhu. Úvahy o takejto dani sa objavili začiatkom predchádzajúcej dekády, Európska komisia následne návrh predložila vo februári 2013. Táto iniciatíva napokon ale k žiadnemu konkrétnemu výsledku neviedla.
Rezort financií: paušálne výdavky nezrušíme
Okrem dane z finančných transakcií sa rezort financií ohradil aj voči tomu, že by sa chystal zrušiť paušálne výdavky živnostníkov. Na to, že sa také niečo chystá, upozornila napríklad strana SaS. Rezort financií aj tieto správy označil za klamstvá.
V súčasnosti si živnostník môže v daňovom priznaní uplatniť paušálne výdavky do výšky 20-tisíc eur. Ich zvýšenie presadila Slovenská národná strana, ktorá je súčasťou aktuálnej vládnej koalície.