Tvrdí, že o zámere zdaniť všetky bezhotovostné operácie vrátane platieb kartou či posielania výplaty na účet sa na MF vážne diskutuje. „Podľa odhadov, ktoré sa k nám dostali, celkové výnosy by mali byť nasledovné – štátne inštitúcie zaplatia na tejto dani okolo 46 miliónov eur, domácnosti v priamom rade 43 miliónov eur a 566 miliónov zaplatia podniky,“ priblížil poslanec za SaS Marián Viskupič. Po zohľadnení nižšieho výnosu dane z príjmu právnických osôb by tak mal štát podľa Viskupiča získať 555 miliónov eur.
„Aj keď ministerstvo tvrdí, že najväčší vplyv to bude mať na podnikateľské subjekty, zásadne sa to dotkne bežného občana, pretože vo finále bude občan, ktorý to jednoducho zaplatí,“ upozornil Viskupič. Predseda SaS Branislav Gröhling vyzval ministra financií Ladislava Kamenického a premiéra Robera Fica (oba Smer-SD), aby upustili od tohto zámeru a konsolidáciu verejných financií riešili úsporami na výdavkoch štátu.
O prípadnej novej dani informoval ako prvý Denník E.
Čítajte viac Vláda schválila plán ako osekať dlh. Prídu vyššie dane, šetrenie a pozrite si ďalšie opatrenia
„Vláda chystá novú daň, ktorá sa dotkne úplne každého. Táto nová socialistická daň sa má podľa našich informácií, ale aj podľa zverejnených informácií z médií, týkať bežnej platby kartou, bezhotovostného prevodu, vašej výplaty na účet či výberu peňazí z bankomatu. Predstavte si, že štát s ministrom Kamenickým sa rozhodli, že keď vám príde čistá mzda od vášho zamestnávateľa do banky, tak štát zamestnávateľovi strhne ešte nejaké percento len pre to, že vám ju nedal v hotovosti, ale poslal vám ju na účet. Fico s Kamenickým plánujú zdaniť vašu výplatu! Toto je nehorázne a absurdné,“ vyhlásil Gröhling.
„Dôrazne žiadame ministerstvo financií, konkrétne Ladislava Kamenického, ale aj premiéra Roberta Fica, aby upustili z vytvorenia novej dani z bankových prevodov. Začnite konsolidovať od seba, od svojich platov, nezmyselných výdavkov a nefungujúcich ministerstiev,“ vyhlásil Gröhling.
Ak chce vláda šetriť, má podľa predstaviteľov SaS začať od svojich sľubov. „Robert Fico tvrdil, že si vie predstaviť 30 % prepúšťanie úradníkov na ministerstvách. Realita je však taká, že tento rok máme takmer o 15.000 zamestnancov štátu viac oproti roku 2023. No a tiež potrebujeme o 1,4 miliardy eur viac peňazí na mzdy oproti minulému roku. Ak chce vláda šetriť, tu má jasný príklad, ako to môže spraviť efektívne, jednoducho, ešte aj dodrží svoje sľuby a nepocítia to ani občania vo svojich peňaženkách,“ uzavrel Viskupič.
Problémom podľa Viskupiča nie je len rast zdaňovania, ale najmä negatívny vplyv takýchto opatrení na podnikateľské prostredie a na konkurencieschopnosť Slovenska.
So zavedením novej dane nesúhlasí ani opozičné hnutie PS, ktoré plánovaný krok skritizovalo na piatkovej tlačovej konferencii. „Ak sa tieto informácie potvrdia, výsledkom budú opäť drahšie služby a zaplatia to občania. Už teraz platia nezmyselné poplatky za drobné bankové úkony a namiesto toho, aby s tým vláda niečo robila, im zjavne chce brať ďalšie úspory,“ vyjadril sa poslanec PS Štefan Kišš.
S údajným návrhom ministerstva nesúhlasí ani mimoparlamentná strana Demokrati. Otvára sa podľa Eduarda Hegera priestor podvodníkom, pretože sa nájdu ľudia, ktorí pre obavy budú držať svoje peniaze v hotovosti. „Toto nás vracia 20 rokov späť,“ skonštatoval Heger. A zároveň dodal, že podnikateľov to vyženie do zahraničia.
Nová daň by zvýšila náklady bánk, podnikov a aj bežných ľudí. Podľa medializovaných informácií by sa napríklad mala zaviesť na bežné prevody z účtu na účet, posielanie výplat, platenie faktúr, ako aj na platby kartou či výbery z bankomatov. V súčasnosti sú tieto služby väčšinou bez poplatku.
Samotné banky sa zatiaľ k tomu vyjadriť nechcú, keďže ide len o špekulácie. „Vo všeobecnosti však platí, že aktuálne daňové zaťaženie bánk pôsobiacich na Slovensku je jedným z najvyšších v EÚ, pričom v pomere k zisku pred zdanením je vôbec najvyššie v EÚ, a to až o 150 % vyššie ako je priemer EÚ. Každé ďalšie zaťaženie bankového sektora by sa preto premietlo do zhoršenia až obmedzenia financovania obyvateľstva, podnikateľov i verejného sektora, vrátane štátu,“ povedala pre agentúru SITA hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Daniela Gilányi.
Kamenický: sú to lži
Reči opozície o nových daniach považuje minister financií Ladislav Kamenický za lži. „Čerešničkou na torte bola dnešná tlačovka neboráka Hegera, ktorý tvrdil, že vraj vláda ide bežným ľuďom zdaňovať výbery z bankomatov a bankové prevody. Opäť je to LOŽ a kontrujú tomu ešte aj médiá, ktoré v minulosti vehementne „bojovali“ proti šíreniu hoaxov a lží!,“ napísal na Facebooku.
„Ministerstvo financií SR sa ostro ohradzuje voči tvrdeniam, že rezort plánuje zaviesť bežným občanom zdaňovanie výberov z bankomatov a bankových prevodov. Sú to klamstvá a ministerstvo financií takéto výroky považuje doslova za šírenie poplašných správ. Rovnako to platí aj pri téme údajného rušenia paušálnych výdavkov pre živnostníkov,“ reaguje rezort.
„Chcem vyzvať všetkých širiteľov „zaručených“ informácii, aby s tým prestali a aby si počkali na výsledky koaličnej rady, ktorá rozhodne o konečnej podobe konsolidácie verejných financií. Rozbiehať štvavú politickú kampaň na základe neoverených informácií považujem doslovne za nechutné. Šírenie klamstiev za mohutnej podpory niektorých médií je zhnitá torta, ktorá sa nedá jesť a nikomu nechutí.“ napísal minister.
Podnikatelia: poškodí nás to
Nová daň z bankových transakcií by mohla výrazne poškodiť podnikateľský sektor, ktorý platby dodávateľom a mzdy zamestnancom vypláca takmer výlučne elektronickou formou. Vo veľkej miere budú ovplyvnení aj bežní občania, vyjadrila sa v piatok v súvislosti s možným zavedením novej dane Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.
„Zvýšené náklady za transakcie budú zároveň viesť k zvýšeniu poplatkov za existujúce produkty a služby, na čo doplatia predovšetkým občania. Môže to taktiež viesť k používaniu iných alternatívnych foriem financovania, čo v konečnom dôsledku zníži transparentnosť celého finančného systému, ako aj zníži životnú úroveň obyvateľstva,“ uviedla AZZZ.
Vláda by sa v rámci konsolidácie verejných financií mala podľa asociácie venovať znižovaniu výdavkov štátneho rozpočtu a nie zavádzaniu nesystémových riešení. „Zároveň si dovoľujeme dodať, že s cieľom, aby boli negatívne dosahy čo najnižšie, by vládni predstavitelia mali rozhodne o podobných návrhoch rokovať aj so zástupcami zamestnávateľov, ktorých sa toto opatrenie bytostne dotýka a ktorí to v konečnom dôsledku zaplatia,“ uzavrela asociácia.