Na slovenskom trhu práce chýba približne 100-tisíc kvalifikovaných ľudí, čo pre firmy znamená, že ak chcú prebiť svoju konkurenciu, nových ľudí musia lákať na vyššie platy. Tie však zároveň prinesú vyššie náklady, ktoré potom firmy môžu pretaviť do vyšších cien výrobkov v obchodoch alebo služieb.
Niečo podobné sa deje aj vtedy, keď si ľudia pýtajú viac peňazí v čase rýchlo stúpajúcej inflácie. Hovorí sa tomu mzdovo-inflačná špirála. To jednoducho znamená, že spolu s tým, ako rastú ceny, rastú aj platy. Rast miezd potom spôsobuje stúpanie inflácie. Preto hovoríme o špirále.
Čítajte viac Odborári chcú od Ficovej vlády astronomickú sumu na platy štátnych zamestnancov. Hrozia štrajkom
Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) však pripomínajú, že otázka znie, do akej miery sa inflácia prejaví v mzdách a mzdy následne v inflácii. Pozeráme sa na to „cez nahromadené nárasty inflácie v horizonte rokov 2021 až 2023. Za toto obdobie celková úprava odhadu rastu cenovej hladiny robí 6,6 percentuálneho bodu. Z toho len približne 0,2 percentuálneho bodu pripisujeme vplyvu miezd, teda takzvaným sekundárnym vplyvom. To znamená, že inflácia sa do miezd dostane, no dodatočný efekt vyšších miezd na infláciu by mal byť slabý,“ píšu odborným žargónom analytici banky.
Odborníci z našej centrálnej banky tiež zdôrazňujú, že platy na Slovensku poháňa najmä rast produktivity práce a nedostatok vhodnej pracovnej sily. „Na infláciu reagujú mzdy spomalene a nemajú tendenciu zohľadňovať očakávaný budúci cenový vývoj,“ dodávajú analytici NBS. V tomto prípade teda nejde o faktor, ktorý by hral výraznú úlohu pri zvyšovaní platov.
Prečo môžu vyššie platy zvýšiť ceny?
Významnejšiu úlohu v súvislosti s rastom miezd však môže zohrávať nedostatok kvalifikovaných ľudí na trhu práce. Ako sme uviedli vyššie, hoci má zvyšovanie miezd iba sekundárny a menej výrazný vplyv na rast cien, je zaujímavé pozrieť sa na to, ako to vlastne celé funguje.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák pre Pravdu hovorí, že existujú dva kanály, ako vstupujú vyššie mzdy do inflácie. „Prvým kanálom je spomínané zvyšovanie nákladov firiem, ktoré sa môže premietnuť do cien. Tento priamy efekt je citeľný najmä pri niektorých službách, kde cena práce tvorí významnú zložku koncovej ceny. Typickým príkladom takéhoto typu služieb sú napríklad kaderníctva,“ vysvetlil Koršňák.
Druhý kanál je potom viac nepriamy. Bankový analytik celý proces vysvetľuje tým, že vyššie príjmy sa premietajú do spotreby. „Vyššia spotreba tlačí dopyt nad ponuku a umožňuje tak predajcom či výrobcom zvyšovať svoju maržu, teda cenu. Inými slovami, postačujúci dopyt existuje aj pri vyššej cene tovarov či služieb.“
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák v súvislosti s nedostatkom kvalifikovaných ľudí u nás hovorí, že náš trh práce je napätý. Znamená to, že počet nezamestnaných je nízky, pričom nezamestnaní nie sú vždy tam, kde ich firmy najviac potrebujú. „Oveľa dôležitejší zdroj potom sú zamestnanci prechádzajúci z iných firiem. V prostredí nedostatku pracovnej sily tak firmy musia motivovať nových uchádzačov rastom ponúkaných miezd, zároveň – aby spoločnostiam aktuálni zamestnanci neodchádzali – musia tieto vyššie mzdy aspoň dorovnávať či inými benefitmi svojich súčasných zamestnancov motivovať,“ hovorí Horňák.
Čítajte viac Kamenický reaguje na štrajkové vyhrážky odborárov: Musíme šetriť, ale ponúkame 500 a 1000 eurové odmeny
Problém môže nastať v prípade, ak rastú platy nie kvôli produktivite práce. „Takéto vyššie platy sú preto pre firmy čistým nákladom, ktorý prirodzene následne pretavujú do svojich konečných cien,“ dodáva ekonóm a vysvetľuje, že takíto zamestnanci dostanú pridané nie vďaka tomu, že by pracovali efektívnejšie.
Ceny sú vyššie najmä v službách
Stále nemôžeme hovoriť ani o tom, že by Slováci za svoju prácu dostávali priveľa peňazí. Približne 200-tisíc ľudí totiž u nás zarába minimálnu mzdu, teda 750 eur. To je podľa výpočtov Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce a holandskej Nadácie WageIndicator Foundation o vyše 200 eur menej, ako by mali zarábať, ak chcú žiť dôstojný život. Stále tak máme výrazný priestor na možné zvyšovanie platov.
Najhoršie na tom podľa aktuálnych čísel nie sme ani z hľadiska rastu cien. Štatistický úrad SR priblížil, že inflácia sa v júni vrátila na trojročné minimum a dosahuje 2,1 percenta. „Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júni zostali na májovej úrovni, medzimesačný rast cien sa od začiatku roka postupne spomaľuje a po 5 mesiacoch sa dostal na nulu. Medziročná inflácia od marca tohto roku osciluje okolo 2 percent. Aktuálne v júni, rovnako ako v apríli, dosiahla 2,1 percenta. Bola to najnižšia hodnota inflácie za posledné tri roky,“ píšu štatistici.
S následkami vysokých cien v priebehu posledných dvoch rokov však bojujeme stále. Analytička Wood and Company Eva Sádovská približuje, že 100-eurový nákup v júni minulého roka nás v rovnakom období rok 2024 vyšiel iba 105 eur. Zároveň však dopĺňa, že „rekordne vysoké úrovne inflácie potravín počas uplynulých dvoch rokov 2022 a 2023 len tak nevymažeme, a tak za zmienku určite stojí i porovnanie nákupov za posledné tri roky, teda ak sme napríklad v júni 2021 urobili nákup potravín za 100 eur, tak v júni 2024 nás vyšiel ten istý nákup na takmer 141 eur.“
Čítajte viac Rektor veterinárstva: Znak novej doby? Pozrite sa na prišelcov v satelitoch a ich prechádzky so psami
Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank hovorí, že nákladové faktory, najmä v podobe vysokých cien za energie, ktoré infláciu ťahali k rekordným úrovniam v spomínaných rokoch 2022 a 2023, už aktuálne takmer vôbec nevidíme. Podobne aj rast cien potravín podľa neho k inflácii prispieva iba minimálne. „Viac ako polovica súčasnej inflácie sa dá pritom pripísať na vrub inflácii služieb, ktorú nahor ťahajú práve vyššie mzdy,“ uzatvára analytik.
Horňák zo Slovenskej sporiteľne rovnako hovorí, že tlak platov na ceny je zásadný najmä v sektore služieb, pretože mzdové náklady tvoria v tomto prípade väčšinu celkových nákladov. „Preto pri ich náraste je vplyv na cenu zásadnejší než napríklad v niektorých častiach priemyslu, kde je štruktúra nákladov rozličná kvôli potrebe nákupu materiálnych vstupov. O význame miezd svedčí aj to, že je to jeden z najdôležitejších ukazovateľov, ktorý sleduje Európska centrálna banka pri svojich zasadnutiach,“ priblížil na záver analytik.